Po špeciálnom automotodróme túžili slovenskí priaznivci motorizmu aj samotní pretekári už pred mnohými desaťročiami. V minulosti vznikli rôzne projekty, ktoré však vždy narazili na problémy ako nedostatok financií, problém s výkupom pozemkov, či nesúhlas s obyvateľmi, ktorí nechceli mať vo svojej blízkosti hlučný pretekársky okruh a zvýšený cestovný ruch.

Možno prvými, ktorí chceli naplniť túžby o špeciálnom okruhu boli v 70. rokoch Piešťanci, ktorí stáli aj za organizovaním nášho najslávnejšieho podujatia, Ceny Slovenska. V médiách sa však vtedy objavil aj projekt pretekárskeho okruhu vo Vajnoroch pri Bratislave. V 90. rokoch sa objavili plány okruhov v Piešťanoch, Trenčíne, Žiline, v novom tisícročí potom v Trnave, ale dočkali sme sa až v roku 2009, kedy bol pri Dunajskej Strede dokončený Slovakia Ring, ktorý má dnes za sebou fantastickú 15-ročnú históriu. O histórii plánov slovenských automotodrómov sme zverejnili samostatný článok už pred viacerými rokmi a prečítať si ho môžete tu: https://www.roadracing.sk/ostatne/historia-automotodromov-na-slovensku

Dnes sa budeme venovať špeciálne projektu automotodrómu v Trenčíne, ktorého realizácia bola plánovaná v druhej polovici 90. rokov a naša vďaka patrí pánom Michalčíkovi a Slovákovi z Nového Mesta nad Váhom, ktorí nám poskytli materiál týkajúci sa práve pripravovaného okruhu, za ktorým stál, rovnako ako predtým za dvomi piešťanskými projektmi, bývalý automobilový pretekár Jozef Studenič. Prvý projekt okruhu v Piešťanoch vychádzal zo spojenia účelnosti s čo najlacnejšou možnosťou vytvorenia okruhu a časť trate mala byť obyčajnou cestou 1. triedy, ktorá by mimo pretekov využívala pre cestnú premávku. Nečudo, že medzinárodná automobilová federácia (FIA) taký projekt doslova zmietla zo stola. Druhý piešťanský projekt už bol o celkom niečom inom a tzv. Národný automotodróm Slovenskej republiky bol mimoriadne zaujímavý už samotným layoutom.

Nakoniec však muselo prísť k zmene umiestnenia projektu a tiež k zmene projektu a novému layoutu, o ktorom si však dovolím tvrdiť, že nebol taký zaujímavý, ako ten predchádzajúci. Ten sa, rovnako ako jeho predchodca, objavil pôvodne aj na makete vytvorenej pri piešťanskom letisku, hoci tam bol uvedený názov Trenčín. Pravdepodobne sa teda na poslednú chvíľu operatívne menilo miesto a celý projekt bol prenesený k Trenčínu. Z dnešného hľadiska je zaujímavé aj to, že projekt dostal názov Slovakiaring. S tým, že pôjde o „Polyfunkčný areál národného autodromu Slovenskej republiky“. Cieľom autorov okruhu bolo, aby parametrovo zvládol hostiť najväčšie podujatia motoristického športu, teda MS cestných motocyklov a MS automobilovej F1. Vytvorenú štúdiu s pripomienkami schválila v roku 1996 FIA v Paríži.

Samotná pretekárska trať mala mať dĺžku 4,3 kilometra, so šírkou 15 metrov na cieľovej rovine a 12 metrov vo zvyšnej časti trate. Obsahovať mala 12 zákrut, z toho 8 pravotočivých a 4 ľavotočivé. Jazdiť sa malo v smere pohybu hodinových ručičiek. Rátalo sa aj s pretekmi ako rallyecross, autocross, dragstery, motocross, trial a tiež s kartingovou traťou, nemal chýbať ani testovací polygón. Medzi plánovanými podujatiami mali byť nemotorové športové súťaže. Dôležitou súčasťou malo byť aj výcvikové centrum pre vodičov, niečo ako škola bezpečnej jazdy, akú poznáme v súčasnosti na Slovakia Ringu. Súčasťou areálu okruhu mali byť parkoviská, hotel, obchody, autokemping, technické múzeum atď. Pri plánovaní sa myslelo aj na ekológiu, tak, aby nebola narušená ekologická rovnováha v danej lokalite.

S odstupom troch desaťročí si môžeme všimnúť, že sa v tých časoch veľmi neuvažovalo o v súčasnosti častých problémov pretekárskych tratí, a to s odporom obyvateľov žijúcich v blízkosti, pre ktorých protesty sú na niektorých okruhoch obmedzované hlukové limity, či dokonca prevádzková doba. Plánovaný okruh mal v tesnej blízkosti susediť z obcami Nozdrkovce, Opatovce a ďalšími, čo by sa neskôr určite negatívne premietlo práve v jeho prevádzke.

Nakoniec aj tretí a posledný projekt, za ktorým stál Studenič, definitívne stroskotal a pravdepodobne k tomu prispela aj zmena po voľbách v roku 1998, v ktorých neuspeli strany dovtedajšej vládnej koalície, s ktorých predstaviteľmi mal náš bývalý pretekár nadštandardné vzťahy, ale pravdupovediac ani od nich sa v predchádzajúcich rokoch potrebnej podpory pre výstavbu okruhu nedočkal.

A tak si motoristickí priaznivci a pretekári museli počkať ešte viac ako desaťročie a až v roku 2009 sa konečne mohli zviezť na prvom špeciálnom automotodróme Slovakia Ring pri Orechovej Potôni. Motorizmus v Trenčíne však prežil vďaka tamojšiemu letisku. To najprv v rokoch 1998 až 2003 slúžilo motocyklovým pretekom šampionátu Alpe Adria a majstrovstiev SR a ČR, potom sa na ňom v rokoch 2007-2009 uskutočnilo šesť podujatí Race for fun! A od roku 2019 sa na ňom každoročne konajú preteky slovenského a českého šampionátu na prírodných okruhoch, majstrovstvá Alpe Adria veteránov a ďalších doplnkových tried. Svoje preteky tam ale absolvujú aj motocyklové šprinty.

Spracoval Richard Karnok podľa „Informácií o pripravovanej výstavbe o polyfunkčného areálu národného autodromu Slovenskej republiky Trenčín 1997“