Akosi nám pribúdajú smutné správy o bývalých hviezdach motoristického športu… Človek je z toho smutný a v takomto prípade chýba nadšenie pri popise dosiahnutých výsledkov. No nedá mi nespomenúť si na trojnásobného majstra sveta Luigho Taveriho, ktorý zomrel 1.3.2018 vo veku 88 rokov vo Švajčiarsku.
Luigi , volali ho „Ťuari“, bol drobnej postavy, predurčený pre triedy menšieho obsahu, on však dokázal úspešne ukočírovať všetko. Je jediný pretekár, ktorý získal majstrovské body z Majstrovstiev sveta vo všetkých kategóriách, počnúc päťdesiatkami a končiac dokonca sidecarmi. Začínal s Nortonom, potom s Guzzi, MV Agustou, Hondou od 50-ky po 500-vku, ovládol majstrovsky aj 50-tku Kreidlera s prevodovkou s 12 rýchlosťami, kde sám nevedel často na ktorý kvalt ide, ale riadil sa citom.
Na Slovensku sme ho žiaľbohu jazdiť nevideli, ale v Brne áno. Bol skromný, jazdil rozvážne, krásne a rýchlo. Kto ho videl, nezabudol. So záujmom a sympatiami sme ho sledovali či naživo, v televízii alebo v tlači, veď bol zdatným súperom tých najlepších. (Carlo Ubbiali, Mike Hailwood, Tom Philis, Gary Hocking, Jim Redman, Bill Ivy, Giacommo Agostini, František Šťastný a mnohí ďalší).
A niektoré umiestnenia v MS?:
rok 1962, 1966/ 3.Honda 50; 1965/ 2. Honda 50; 1955/2.MV Agusta 125; 1956, 1957, 1958, /3. MV Agusta 125; 1956/2. MV Agusta 250; 1960/3. MV Agusta 250; 1961/3. Honda 125; 1962/1. Honda 125; 1963/2. Honda 125; 1964, 1966/1. Honda 125; 1963/3. Honda 350;
Luigi pochádzal zo skromných pomerov. Najskôr sa učil za murára, neskôr to zmenil na automechanika. Nie je to nič neobvyklé, aj keď sa medzi pretekármi dnes i v minulosti našli takí, čo ukončili Oxford. Podobne bol na tom aj fenomenálny Juan Manuel Fangio v svete F1, ktorého otec bol murár a on sám automechanik…
Tak odpočívaj v pokoji Luigi Taveri!
Text: Marián Bertoli
Foto: Július Mendl
Vďaka Jarko! Ale už sa musíme začať na túto udalosť pozerať asi takto: 88 rokov je požehnaný vek. Narodiť sa , aj keď do skromných pomerov vo Švajčiarsku je dobrá adresa. Robiť celý život to, čo človeka baví a ešte byť aj úspešný tiež za výdatnej podpory vlastnej manželky, to sa podarí málokomu. Taký príbeh možno len závidieť. Ale Luigi si ho zaslúžil…
Krásný,smutný počtení.Díky Mariáne!