Keďže motoristický šport sledujem od svojich piatich rokov, konkrétne od roku 1979, spomínam si na rôzne zásahy funkcionárov počas totalitného režimu do práv pretekárov, pričom jednou z najsilnejších spomienok je pre mňa zavedenie tzv. komerčných stykov, cez ktoré povolili vybraným jazdcom reprezentovať, ale tí si to museli tvrdo platiť a nesmeli bodovať do domáceho šampionátu… Že ešte aj po viac ako 30 rokoch dýcha zastrešujúca organizácia duchom totality je však pre mňa k neuvereniu…

Všade na svete bežne funguje, že ak chce motocyklový pretekár jazdiť s licenciou inej krajiny, má na to právo. Pokiaľ napríklad rakúsky pretekár požiada o licenciu v Nemecku, Poľsku, Srbsku, tak musí na federáciu krajiny, o ktorej licenciu žiada, priniesť tzv. „release“. To je doklad, ktorý mu vydá jeho materská federácia a je o tom, že pretekár nemá domácu licenciu a nemá ani voči domácej federácii žiadne záväzky, či nie je v nejakom disciplinárnom konaní a podobne. Pokiaľ chce napríklad slovenský pretekár licenciu českej federácie, tak si vyžiada release, SMF mu ho, ak je všetko v poriadku, vydá a jazdec zaplatí manipulačný poplatok 10 EUR. Doteraz to v pohode fungovalo aj v Českej republike. Ak chcel český pretekár napríklad tiež slovenskú licenciu, AČR mu ho vydala a on za to zaplatil manipulačný poplatok 1500 Kč…

V ostatných rokoch sme na Slovensku zažili veľký príliv žiadostí od českých pretekárov o licenciu SMF. Desiatky jazdcov od našich západných susedov každoročne štartujú s licenciou SMF, už mnoho rokov medzi nich patrí aj úspešný pretekár na prírodných okruhoch Michal Dokoupil. Nebudem rozoberať príčiny, prečo si českí pretekári z ČR žiadajú o licencie SMF, hoci som si za ostatné roky vypočul veľa sťažnosti jazdcov z ČR. Mňa to však zaujímať nemá, pretože starosť, prečo jej odchádzajú pretekári, by mala mať práve česká zastrešujúca organizácia a podľa všetkého by to, myslím si, mala aj riešiť. Nie však direktívnym nariadením, ktoré nemá nič spoločné so slobodným rozhodovaním.

Najskôr vedenie z ČR oslovilo zástupcov SMF s požiadavkou,  aby sa nevydávali licencie jazdcom z Českej republiky. SMF reagovala, že ona postupuje v zmysle predpisov FIM, pri žiadosti o medzinárodnú licenciu vždy od zahraničných jazdcov požaduje súhlas materskej federácie, a to je jedno či je jazdec z ČR, alebo z inej krajiny.  SMF jasne deklarovala, že každý jazdec z ČR ktorý predloží žiadosť na ktorej je česká adresa, musí ku žiadosti doložiť súhlas, tzv. release od AČR. Daný problém bol prerokovaný aj na riadiacej rade, a tak pracovníci sekretariátu SMF v tomto duchu aj všetkých jazdcov informovali a striktne od nich požadovala dané potvrdenie.

Presne toto som pred časom komunikoval s pretekárom z Českej republiky, ktorý chcel vedieť, koľko ho vyjde slovenská medzinárodné licencia. Vypísal som mu poplatky s tým, že ešte musí mať aj release od AČR. Pretekár sa potešil a vzápätí napísal na AČR s tým, že chce release a žiadal o platobné údaje. K jemu veľkému prekvapenie mu však prišla odpoveď, že: „…z rozhodnutí pana prezidenta AČR Vám musím oznámit, že Vaše žádost o tzv. „release“ nebyla schválena. Souhlas s vystavením licence jinou národní federací udělujeme českým státním občanům v případě závažných důvodů, tedy že v zemi, kde hodlají o licenci žádat, mají např. trvalé nebo přechodné bydliště, zaměstnání, sídlo podnikání, studují zde apod. Prosím tedy o sdělení a doložení některé z výše uvedených skutečností. Pokud ve Vašem případě žádná z těchto skutečností není dána, můžete požádat o licenci Autoklubu ČR…“

Prekvapený pretekár mi túto odpoveď preposlal a prekvapený som zostal aj ja… Požiadal som preto zástupcu AČR a zástupcu SMF o vysvetlenie s otázkou, či sa na FIM nejako zmenili pravidlá. Zo strany AČR mi prišla odpoveď: „… Ohledně… dotazu k žádosti o Release. Nejen pro pána níže…, ale i pro všechny ostatní: Nejedná se o novinku FIM, jedná se o rozhodnutí prezídia Autoklubu ČR. Na vydání Release neexistuje žádný právní nárok a je pouze na národní federaci, jak k těmto žádostem přistupuje. Nejen v tomto případě, ale i v mnoha dalších, neexistuje žádný relevantní důvod, proč by jezdec nemohl žádat o závodní licenci u své národní federace. Nové pravidlo přijalo prezídium Autoklubu ČR po zkušenostech, které byly minulostí a bohužel stále přetrvávají. Jezdci z České republiky mají jezdit s licencí AČR a jezdci ze Slovenska s licencí SMF…“

Nuž, tu som sa už zarazil. Na toto sa ohradilo i vedenie SMF, avšak bolo im oznámené, že ide o internú záležitosť AČR, ktorú im žiaden predpis FIM nezakazuje. Áno majú pravdu, ale je to neštandartný postup, ktorý sa, podľa našich informácii, nepraktizuje ani v jednej z motocyklových federácii.

Myslím, že potom celkom legitímne stovky jazdcov hovoria o tom, čo mi nedávno povedal jeden z pretekárov: „Utekajú im jazdci, tak namiesto toho, aby s nimi aspoň začali komunikovať a boli zvedaví, čo je príčinou ich odchodu, jednoducho im zakážu vybrať si s akou licenciou budú jazdiť. Sú vo vrcholných funkciách FIM, podporujú Salača, organizujú v Moste WSBK, EWC, riešia len juniorský šampionát miniracing a zo strany k nám im ide len a len o vybratie peňazí a snahu o získanie čo najvyššej členskej základne… Mnohí jazdci si tie ich licencie aj tak berú len pre Hořice…“

Čuduje sa niekto, že takéto názory vznikajú? Uvedomujem si, že AČR si bude vedieť právne ošetriť svoje rozhodnutie o release, ale je tu aj druhá stránka celej veci, a to je stránka morálna. A tam je to pre túto organizáciu veľká prehra. Jedna z najdôležitejších vecí, okrem komunikácie s jazdcami, je aj nechať im slobodu voľby. Je mi ľúto, že sa s rozhodnutím prezídia sa vezú ľudia, ktorí sú v komisii, a tomuto športu dávajú tiež posledné, ako Tomáš Jenčovský a Josef Kubíček a ďalší, ktorých prácu netreba bližšie predstavovať, vážim si snahu Matěja Smrža o spojenie šampionátov AČR a CAMS, odviedol veľký kus práce a hľadá možnosti, ako niečo urobiť v prospech pretekárov a mohol by som pokračovať. Verím, že sa k rozhodnutiu prezídia medzi sebou vyjadria aj oni.

Problém release sa netýka len toho jedného jazdca, s ktorým som komunikoval. Už viem o ďalších. A čo ma nesmierne mrzí, sú to pretekári, ktorí nebudú môcť štartovať na víkendových pretekoch v Starom Měste! Takáto odpoveď totiž odznela aj v komunikácii k ďalšiemu, ktorý opätovne žiadal o release, pretože s cudzou licenciu jazdí už sedem rokov. Odpoveď?: „… Věc jsme znovu projednali a na našem stanovisku se nic nemění. Nevidíme žádný důvod proč byste… neměli získat licenci Autoklubu ČR, a to obratem poté, co si o ni požádáte. Závod v Uherském Hradišti tak můžete bez problémů stihnout. Podotýkám, že informaci o podmínkách tzv. release jsme Vám zaslali již 2.5.2022, takže Vaše žádost o licenci Autoklubu ČR mohla už být dávno vyřízena…“

Musím uviesť veľmi dôležitú skutočnosť. Mne nejde o to, aby českí pretekári mali licenciu SMF. Nech si vezmú hoc aj argentínsku či austrálsku. Mňa len zaráža, že aj v dnešnej dobe niekto šliape po základných právach tých, ktorých desaťročia obdivujem a vážim si ich ako fanúšik, tých, ktorí do svojho koníčka dávajú to posledné, od financií až po veľké riziko smrti, tých, ktorým som aspoň čiastočne za posledných 28 rokov mohol prispieť k pocitu, že si ich niekto váži. Navyše v mojom srdci fandenie pretekárom stále bije na úrovni spoločného štátu Čechov a Slovákov. 

Uvedomujem si, že ako člen športovej komisie CPM SMF musím opustiť svoje ďalšie účinkovanie v tomto orgáne, aby moje verejné názory neboli prezentované ako názory organizácie a aby som SMF nevtiahol do niečoho, do čoho by nemusela mať záujem vstúpiť. Už som odoslal na SMF svoju rezignáciu. Samozrejme, je mi to ľúto. Pretože som tam bol jednomyseľne zvolený valným zhromaždením pretekárov a členov SMF a budem im aj naďalej pomáhať už mimo športovej komisie. Ale už nemôžem komunikovať s členmi AČR, ktorých morálka ide proti môjmu presvedčeniu.

Dovoľte mi ale na záver vyjadriť presvedčenie, že je možné spolupracovať medzi federáciami na slušnej úrovni pre kvalitné preteky, ktoré si jazdci užijú a v ostatných rokoch sme to myslím na oboch stranách rieky Moravy dokázali. Preto žiadam všetkých, aj zainteresovaných, ktorí to dočítali až sem, aby tento článok nebrali ako útok či výzvu k nenávisti, ale skôr ako niečo, možno výzvu, ktorá zastaví určitú neprávosť a odštartuje vzájomné rozhovory ako ďalej. Môžu sa viesť spory, dá sa to, ale nakoniec na to vždy doplatia len a len pretekári. A nie oni sú tu pre funkcionárov, ale  funkcionári sú tu pre nich. A to je podľa mňa základ všetkého.

Ďakujem Vám za pozornosť.

Richard Karnok