Na Cene Slovenska na Slovakia Ringu sa rozhodovalo o tituloch majstra Slovenska za rok 2020. V triede superbike zaslúžene titul obhájil Juraj Knezovič, ktorý na podujatí uspel aj v rámci medzinárodného hodnotenia, keď bol v sobotu druhý a v nedeľu zvíťazil.
Juraj Knezovič:
Posledné preteky na Slovakia Ringu boli tak trochu zvláštne, ako vlastne celá táto sezóna. Na poslednú chvíľu odklepnuté preteky boli značne poznačené nižším počtom štartujúcich i keď v litroch sme sa celkom slušne nazbierali, ale ja osobne tieto veci nejako obzvlášť neriešim. Či je nás málo alebo veľa, podstatné bolo, že sme si vôbec zajazdili, aj keď nám politická situácia ani počasie príliš nepriali. Kvalifikácia mi veľmi nevyšla, piatkové zabehávanie motora ma trochu spomalilo, tak som dúfal, že v pretekoch trošku dupnem do koní a polepším sa. Pretekanie s Poliakmi, ktorí tvorili väčšinu štartovného poľa je trochu svojské, kto s nimi pár pretekov absolvoval asi vie o čom hovorím resp. píšem. Motivácia a ego poniektorých je bezhraničné, a tak to potom aj vyzerá na trati. Človek nikdy nevie, skade čo alebo kto priletí a o zábavu je postarané. Podaktorí z nich pretekajú už aj vo warm-upe. Po štarte, ktorý sa mi veľmi nevydaril som sa z ôsmeho miesta rýchlo v prvom kole dostal na štvrté, ale vidiac časomieru a tie biedne časy som vedel, že nejakých pár hladných šakalov mám určite tesne za sebou. Obul som dozadu gumu, ktorá ma väčšinou doteraz pri takomto počasí nesklamala, ale tentoraz proste nefungovala. Ešte tak do piateho kola, ale potom mi zadok utekal pomaly v každej zákrute. Poliak za mnou ma preskočil, ale aj keď som sa do konca pretekov držal nalepený za ním, predbehnúť som ho jednoducho nevedel. V technickej pasáži bol síce pomalší, ale cítil som, že predbehnúť ho s tou šmýkajúcou gumou by znamenalo asi to niekde zahodiť.
V nedeľu pred pretekmi sa našťastie počasie umúdrilo a trať oschla, tak som to riskol a obul mäkkú gumu, na ktorej som v živote nešiel a vedel som, že nakoľko je asfalt ešte stále chladný, budem musieť zatiahnuť na začiatku, lebo guma bude mať grip tak päť šesť kôl a potom pôjde do „kytek“. Po štarte som vchádzal do prvej zákruty nejaký siedmy, ale podarilo sa mi hneď v druhej a tretej zákrute poskočiť na štvrté miesto a Poliaka zo včerajška mať pred sebou. Tak som si v duchu povedal, že mu oplatím ten včerajšok. Vozil som sa tesne za ním a sledoval ho. Videl som, že do poslednej zákruty a na konci cieľovky brzdil lepšie ako ja, ale skoro vždy bol pomalý vo výjazde. Bolo mi jasné, že pri tom nárazovom vetre, ktorý fúkal, tudy cesta nevede a sústredil som sa na technickú pasáž, kde bol slabší. Párkrát som sa mu ukázal, aby som ho trochu vystresoval a asi v piatom kole som mu to dal pri zjazde z tretieho horizontu. Vedel som, že si musím rýchle spraviť nejaký náskok, čo sa mi aj na chvíľu podarilo, ale potom začala zadná guma vo výjazdoch značne šmýkať a v nájazde do posledného kola som už mal milého Poliaka na krku, takže som musel jazdiť úplne defenzívne a zatvárať to, kde sa len dá. Na cieľovú rovinku sme vychádzali vedľa seba, ale nakoniec sa mi podarilo skončiť pred ním síce veľmi tesne s odretými ušami, ale oplatil som mu tú sobotu a bol som rád, že to bolo prvé miesto v SBK aj celkovo. Predsa len vyhrať doma a posledné preteky poteší aj postaršieho pána v rokoch 🙂
Sezónu by som nerád nejako obšírne hodnotil, bola taká aká bola a ďakujem športovej komisií CPM na čele s Milošom Balážom a Riškom Karnokom, že vlastne vôbec nejaká bola. Dúfajme, že táto tragikomická hystéria s chrípkou upadne v krátkom čase do zabudnutia spolu s ľuďmi, ktorí ju spískali a dočkáme sa už normálneho života bez toho, aby sme nebehali s náhubkami ako bojové plemená a neboli od rána do večera upozorňovaní a strašení ako stádo oviec.
Chcem sa poďakovať Borisovi a Marošovi z motomaxxu Nové Zámky za ako vždy vzorne pripravenú techniku, Danovi Škarbalovi zo spoločnosti Peterson Technik, firme POLYNOVA a tiež ostatným priaznivcom za podporu. A samozrejme najväčšia vďaka za podporu patrí mojej rodine, deťom Miškovi a Saške a mojej drahej polovičke manželke Vierke.
TS Juraja Knezoviča
