Pred štyrmi rokmi som na tomto portáli uverejnil článok o zaujímavom jazdcovi a jeho motocykloch Norton, s ktorými sa pred šesťdesiatimi rokmi zúčastnil II. Ceny Slovenska v Piešťanoch. Vtedy to bolo pri príležitosti 55. výročia jeho tragickej havárie na Nürburgringu v Nemecku. Dnes sa k tomu článku vraciam.

Totiž prišiel jeden deň, ako vyšitý, keď vzhľadom na karanténu a zlé počasie bolo vhodné sadnúť si do kresla a vytiahnuť staré zviazané Světy motorů, práve ročník 1960 a pozrieť sa čo je tam nového. Vtedy som mal 13 rokov a napriek natrčeným ušiam som nepostrehol všetko, takže nové veci som sa predsa len dozvedel aj teraz. Týka sa to práve experimentálneho Nortona 350 ccm, s ktorým vtedy Dickie Dale v Piešťanoch štartoval a skončil na 3. mieste za Šťastným a Havlom na Jawách v triede do 350 ccm. Triedu do 500 ccm vtedy na svojom Nortone vyhral. Ako sa uvádza v SM, 350-tku mal zapožičanú už v Brne od Geofa Dukeho, 5-násobného majstra sveta. Dale a Duke boli priatelia, dokonca kmotrovci. Takže Duke v Piešťanoch nikdy neštartoval, ale jeho motocykel, ktorý stál za pozornosť áno.

V rámci experimentovania s prednou kývačkou, ktoré padli na prvý pohľad do oka, mal tento Norton využitú rámovú trubku na nádrž oleja (podobne ako NSU Sportmax vo svojom z plechu lisovanom ráme). Taktiež SM upozorňoval na dieru v kapotáži, od ktorej bol privádzaný vzduch ku karburátoru a ako dôvod bol uvádzaný podtlak pred karburátorom. Takéto chladiace hadice sme používali na našich motocykloch bežne, ale mysleli sme si, že z dôvodu chladného vzduchu pred karburátory, alebo na priame chladenie hlavy. Takže o podtlaku som sa dozvedel až teraz a zaujímalo by ma, či to nejakým spôsobom aj merali, alebo išli len klasickým spôsobom pokus-výsledok. Fotografiu experimentálneho Nortona opakovane pripájam a zároveň konštatujem, že jeho výzor od motocykla majstra sveta je z dnešného pohľadu značne vzdialený. Oni zrejme mali na práci dôležitejšie veci ako striekanie kapotáže.

A čo som sa ešte dočítal? Napríklad o prvom aj poslednom štarte Oscara Fangia, syna 5-násobného majstra sveta vo F1 J. M. Fangia, ktorý chcel tajne absolvovať svoje prvé preteky, pričom v druhom kole havaroval a len o vlások unikol smrti. Keď sa to J. M. dozvedel, rýchlo prišiel a synovi dal poriadne zaucho. Po návrate domov musel Oscar otcovi slávnostne odprisahať, že nikdy viacej do žiadneho pretekárskeho auta nesadne.

V SM 1962 sa uvádza rozdelenie jazdcov F1 na skupinu A – svetová trieda a B -medzinárodná trieda. Skupinu A vedie podľa novinárov a expertov Sir Stirling Moss, za ním je Phil Hill majster sveta ako aj Jack Brabham i Jim Clark. Skupinu B vedie Bruce McLaren, za ním na ďalších miestach Olivier Gendebien ale aj majstri sveta Graham Hill či John Surtees. Sir Stirling Moss a jeho úvahy o pretekaní sa v poslednej dobe častejšie spomínajú. Napriek tomu, že sa majstrom sveta nikdy nestal, mnohí experti ho dávajú aj pred 5-násobného majstra sveta J. M Fangia, čo určite zamotáva hlavu niektorým pátračom v histórii, ktorí sa orientujú podľa množstva získaných titulov. Sir Moss pochádzal z motoristickej rodiny, jeho otec pretekal tiež na autách a jeho sestra Pat Carlssonová Mossová, manželka automobilového rely jazdca Švéda Erica Carlssona, bola známa a úspešná rely jazdkyňa. Kým Stirlinga otec v jazdení skôr podporoval a hovoril, že predsa nie je možné vziať človeku niečo, čo je zmyslom jeho života, Stirling na otázku, čo by povedal svojmu synovi, keby chcel začať pretekať, povedal nasledovné: Keby si nevedel myslieť na nič iné, len na pretekanie, tak začni, inak nech to pustí z hlavy. Ale keby začal jazdiť, nepovedal by som mu, aby to skúsil naozaj, aby šiel rýchlejšie alebo aby prekonal sám seba… Nesmierne si vážim Sira Stirlinga Mossa  a tiež musím povedať, že nič lepšie a úprimnejšie o pretekaní, ako jeho knihu „Všetko, okrem svojho života“, som nečítal.

Marián Bertoli