Miroslav Sloboda: Motorky sú horšie ako drogy

Richard Karnok

Mnohí si ho pamätáme z jeho začiatkov na trenčianskom letisku z podujatí Race for fun, má za sebou aj niekoľko rokov strávených v Alpe Adrii, ale jeho „number one“ sa vlani stali prírodné okruhy. Pre tých, ktorí poznajú jeho neskrotnú povahu, ktorá obľubuje všetko divoké, to ale prekvapenie rozhodne nebolo. Čo plánuje Miroslav „Laki“ Sloboda pre sezónu 2015?

Laki, tento rok si spolu s Milanom Murgašom dávate prestávku v organizovaní seriálu MS Motocup, takže máš viac času na pretekanie. Čo teda plánuješ?
No čas síce je, ale peniaze nie sú… Čo ale v prvom rade plánujem, je urobiť si doma servis, kde budem upravovať motorky na preteky s kompletným servisom… Len včera som dostal tento nápad, a tak teraz na tom intenzívne pracujem.

Ale snáď ťa uvidíme aj na pretekoch…
No najprv na to musím zarobiť, pretože zatiaľ si neviem predstaviť z čoho by som pretekanie financoval.

A keď teda na pretekanie zarobíš, tak čo by si šiel?
Road Racing! Keď tie motorky sa nedajú nechať tak. Je to horšie ako drogy. A obzvlášť road racing…

Že sa vôbec pýtam… Keď si vlani plánoval prvý štart na prírodňáku, tak som tu na Moto-cupe predpovedal, že ty si presne ten typ, ktorého to chytí 🙂
Nóóó presne, to už je rozhodnuté, to sa ti dostane do srdiečka a je to vybavené…

Vlani si v Kopčanoch jazdil šestky aj litre, to asi v tebou spomenutej finančnej situácii nepôjde…
Možno budem v Hořiciach štartovať na 125-ke Sportproduction. Mám možnosť to vyskúšať s pomocou chalanov z Hořic, nejakú motorku mi zohnal Jirka Kubišta, takže pôjdem to najprv vyskúšať do Vysokého Mýta…

Mito, či Aprilku?
Neviem. Viem len, že je to 125-ka… 🙂

To je vlastne jedno 🙂
Presne… Ak to pôjde, tak Hořiciach tú 125-ku rád vyskúšam… Ducati som predal, takže litre určite nepôjdem.

Znamená to, že ti zostáva tvoja šestka Yamaha, s ktorou si šiel aj vlani?
Presne. Teraz je u Maca Kuzmu, dáva mi tam trakčnú, čo sa mi aj na tých prírodňákoch môže hodiť.

Ak by všetko vyšlo podľa tvojich predstáv, máš aj stanovené nejaké ciele?
Dal som si nejaké, hlavne skončiť aspoň do prvej desiatky. Aj keď poriadne neviem, kde sa to boduje, keďže sa to nejazdí pod jednou federáciou 🙂 A vlastne ani neviem, ako som celkovo dopadol vlani… Ono ale v tom road racingu u mnohých ani tak nejde o nejaké výsledky…

Ako to?
Tam je prvoradá tá atmosféra. Napríklad vlani v Dymokuroch. Na tréningu tam zlyhala časomiera. A myslíš, že to tam niekoho štvalo? Nikto ešte o polnoci nevedel výsledky, ale nikoho to ani nezaujímalo, bolo tam veselo, hrala živá kapela… Tá atmosféra je tam celkom iná a to nielen počas jazdenia, ale práve aj v zákulisí.

Znamená to, že si na automotodrómy celkom zanevrel?
Nie, na tréning to je samozrejme fajn, aj preteky sú tam pekné, ale pre mňa osobne sú prírodňáky niečo viac.

Spomenul si, že s peniazmi je problém, takže v tomto rozhovore asi nemáme komu ďakovať …
No sponzorov nemám… Ale prírodňáky sú teda dosť navštevované a peniaze na sponzoring rozhodne nie sú vyhodené do vzduchu. Takže poteší ma každý záujem potenciálneho sponzora…

Vlani sa na pretekárskych okruhoch v juniorskom šampionáte úspešne predstavil aj tvoj syn Leo, ktorý má teraz sedem rokov. Uvidíme ho na okruhoch aj tento rok?
Samozrejme, len ma mrzí, že juniorský kalendár má toľko termínových kolízií s road racingom… Ale dedo už bude pravdepodobne na penzii, tak sa bude musieť postarať aj on 🙂

Priznaj sa, netlačíš syna do tých motoriek ty?
Kdeže! To on ma donútil! Riadne ho to chytilo.

Takže máš skôr strach keď jazdí na okruhu…
No, nie je to jednoduché. Keď jazdí a ja ho sledujem, ako napríklad na tréningu v Trebaticiach, tak okolo seba od iných počujem samé „pridaj, pridaj“ a ja na malého volám „brzdi, brzdi!“… 😀 Skôr mám takú predstavu nech si to užije a pôjdeme celí domov 🙂 Ale keď vlani vyhral vo Vysokom Mýte, tak to boli krásne preteky, také napätie som ešte nezažil…

Tam určite boli aj slzy radosti…
Samozrejme! Keď vidíš tie decká, ako idú na vode, majú rovnaké motorky, kto ako ide do zákruty, zo zákruty… Že je to len o nich… A keď aj spadli, tak to zdvihli a šli ďalej… Krásny zážitok!

Laki, veľmi radi ťa aj v roku 2015 uvidíme na okruhoch, tak nech sa darí nielen tebe, ale aj Leovi. Vďaka za rozhovor.

Text a foto: Richard Karnok