Hoci bol Tvojou doménou motokros, hneď ako si prišiel komentovať medzi cestárov, získal si si obrovskú spústu fanúšikov.

 

Mali sme možnosť spolu komentovať v Piešťanoch, či Kopčanoch a poviem Ti, že to boli najťažšie chvíle mojej komentátorskej kariéry Prvý raz Ťa museli zastaviť usporiadatelia, aby som sa vôbec dostal k slovu Ale potom už to šlo všetko ako po masle a myslím, že sme sa pekne dopĺňali. Tvoj hlas sa stal neodmysliteľnou súčasťou pretekov v Kopčanoch a hoci by som Ťa bol niekedy najradšej zastavil a opravil, vždy som si uvedomil, že to si proste Ty a takéhoto Ťa ľudia majú radi. Vety z Teba lietali ako neriadené strely a bavil si tým tisícky ľudí na tribúnach. To preto, že si pretekmi žil na sto percent, 24 hodín denne a nekonečne si ich miloval… Tvoj koment bol vždy plný silných emócií, o ktoré si sa rád delil s prítomnými. Nezabudnem na to množstvo šanónov, ktorým nikdy nestačil usporiadateľmi pripravený stôl

 

Spoznal som Ťa asi pred 15 rokmi cez časopis Motomagazín, kde Ty si mal na starosti motokros a ja cestné preteky. Raz mi dali chalani z redakcie poslali na úpravu Tvoj článok so slovami, že z toho treba urobiť dve strany. Keď som Tvoj text otvoril, zostal som v šoku, na obrazovke sa zobrazili štyri strany textu a ja som mal z nich urobiť dve Poriadne som sa zapotil, lebo tak, ako si komentoval, tak rovnako si aj písal. A aj žil. Emotívne a s láskou, ktorú si k motocyklovému športu prežíval. Bol si reprezentantom tej starej generácie milovníkov motorizmu, ktorá robila svoju prácu okolo športu s čistou láskou a plným nasadením!

Mrzí ma, že som Ti už nestihol zohnať ten časopis, čo si chcel, ale verím, že zase raz na to všetko naše budeme spolu spomínať a bude nám dobre.

 

Dovidenia, Kamilio!