Potešili ma fotografie, uverejnené na Moto-cupe, ako návrat na preteky v Trenčíne 2017. S radosťou som si pozrel zábery, kde riaditeľ pretekov Ľubomír Kamenár a moto legenda Peter Baláž udeľujú cenu 91-ročnému bývalému pretekárovi Imrichovi Ciffrovi za jeho prínos pre motocyklový šport na Slovensku i v Československu. Podrobnejšie som o ňom písal na Moto-cupe minulý rok z príležitosti jeho 90. narodenín. Teraz len nejaký dodatok.

Ako som uviedol, Ciffra bol tŕňom v oku vtedajších súdruhov, pretože mal súkromnú autodielňu, pomerne dobre vybavenú. V nej mal aj svoje trofeje, ako poháre a vence, ktoré získal na pretekoch. Tá neprajnosť, ktorá i dnes funguje je neuveriteľná a niekto mu vtedy dielňu podpálil. Vtedy mu zostali len obhorené poháre, ktoré sa prácne snažil ako-tak zrenovovať a uviesť do pôvodného stavu. Preto si myslím, že pohár, ktorý dostal do rúk od riaditeľa pretekov Ľubomíra Kamenára, ho mimoriadne potešil. S Lubošom sa poznáme ešte z čias motokár z konca šesťdesiatych rokov. Jeho dôslednosť je obdivuhodná, keď pri tom všetkom zhone, ktorý pred pretekmi mal, si našiel čas, aby Imrovi Ciffrovi do Trenčianskych Teplíc pozvanie doručil osobne.

Veľkým neprajníkom Ciffrovej pretekárskej činnosti bol okresný tajomník KSS v Trenčíne, ktorý mu po vyhratých pretekoch v Trenčíne odmietol podať ruku. Prípad mal však pokračovanie. Súdruh tajomník si za pridelené bony v Tuzexe kúpil Simcu Aronde a keď sa raz vracal z nejakej akcie na horskej chate, odrazil na olejovej vani výpustný „šrób“ oleja. Domov  síce prišiel, ale motor bol zničený. Navyše na zahraničné auto neboli k dispozícii náhradné diely a nikto sa nechcel chytiť opravy. Až nakoniec súdruhovi tajomníkovi niekto poradil Ciffru. A on si zahryzol do jazyka a auto just opravil…

Na motocyklové preteky chodil s Ciffrom mechanik, pán Polónyi. A keď v Slavkove vyhral, mechanik sa vybral popredu domov. Lenže zastavil sa v každom hostinci, ktorý bol na ceste, všade oznámil, že Imriško vyhral, vždy si niečo dal a odišiel so slovami, že on ponáhľa, ale  Imriško ide za ním a že to zaplatí. No a keď Imriško zistil, čo je vo veci, tak sa musel zastaviť tiež v každom hostinci a útratu uhradiť…

Nuž tak to voľakedy chodilo. Boli to iné časy a určite to nie je len fráza. Mnoho sa zmenilo v motoristickom športe a nie vždy k lepšiemu. Ale nemienim nikoho o tom presviedčať.

No a pánu Ciffrovi prajem veľa zdravia, radosti a vitality. Nemá žiadne jubileum, takže proste len tak!

Text: Marián Bertoli

Aj ja som rád využil prítomnosť pána Ciffru na pretekoch v Trenčíne a za ten krátky čas jeho rozprávania si užil na jeho vek skvelú pamäť a znalosti z obdobia, ktoré poznám len z kníh. Po prečítaní textu Mariána Bertoliho som si spomenul na príhodu z rozprávania pána Ciffru práve z jeho kolízií s bývalým režimom. Tak sa mu raz stalo, že na pretekoch sa mu (pre jeho odlišné politické presvedčenie) rozhodli opäť raz ublížiť a odmietli uznať jeho vybojované Pole Position. Aj napriek tomu sa Ciffra dostal čoskoro do vedenia a v každom kole z pomsty prechádzal cieľovou rovinkou  po opačnej strane trate ako súperi, len v centimetrových vzdialenostiach od stolíka športového komisára, pána Bartoška, ktorý neraz voči Ciffrovi zakročil z pozície sily a snažil sa mu škodiť… Mimochodom, komisár Bartošek sa stal o niekoľko rokov neskôr obeťou tragickej havárie Luigi Rinaldiho, ktorý na okruhu v Brne so svojím automobilom vrazil do riaditeľskej veže a okrem samotného pretekára nehodu neprežil aj na mieste sediaci J. Bartošek. K osobe Bartoška však treba poznamenať, že niektorí slovenskí jazdci s ním mali dobrý vzťah a niektorým pomáhal s prednostným získavaním motocyklov JAWA či ČZ. Nuž, bola to divná doba…

Text: Richard Karnok