Asi pred dvoma rokmi sme sa zastavili s manželkou v Baumaxe v Trenčíne. Mali výhodnú cenu na krbové brikety a tak sme chceli nejaké nakúpiť. Pred nami už nakladal na vozík nejaký starší pán a po chvíli sme sa dali do reči. Bol som zvedavý, či briketami kúri v krbe alebo v krbových kachliach. Na to mi odpovedal že v Trenčianskych Tepliciach má dom síce napojený na plyn, ale dokuruje aj briketami v krbových kachliach.

Pomyslel som si, že vekovo by mohol byť rovnako starý, ako otcov priateľ a tiež pretekár Imrich Ciffra a chcel som sa spýtať, či ho nepozná. Lež som to stihol, spýtal sa on nás, odkiaľ sme my. Keď sme spomenuli, že z Piešťan, povedal nám, že on tam pozná Bertoliovcov. V tom momente mi zapálilo, že svet je malý a že sa rozprávam práve s Imrom Ciffrom. Vyobjímal som ho a pre istotu som sa mu aj legitimoval. Následne sme „hodili reč“, opierajúc sa o naložené brikety na vozíkoch. Nevideli sme sa viac ako 10 rokov. Pred tým sa často zastavil v našej tehelni, tak ako aj iní otcovi kamaráti. Vždy patril medzi tých, z ktorých sme sa tešili. Vždy mal dobrú náladu a zaujímavý príbeh po ruke.

Imrich Ciffra začal jazdiť v roku 1949 na BMW 750 medzi juniormi. V nasledujúcom roku presedlal na Norton 350, s ktorým dosiahol cenné víťazstvá. V roku 1950 v Piešťanoch vyhral  kategóriu juniorov do 350 i nad 350 ccm a bol aj absolútny víťaz. Keď „Dobrovolný svaz lidového motorizmu“ prikázal Československým pretekárom jazdiť na Československých motocykloch, spravil veľmi rýchlu Jawu 250 pérak, na tú dobu s veľmi smelými a úspešnými úpravami (duralová ojnica skrátená asi o 20 mm s vlisovaným oceľovým krúžkom pre ojničné ložisko. Podkovovitú výplň kľukovej skrine, vyfrézovanú z duralu, 2 karburátory, liatinový valec príslušne upravený s hliníkovým rebrovaním v hornej časti, piest len s dvoma krúžkami a pod.). Ciffra mal malú súkromnú dielňu, čo bolo tŕňom v oku komunistických funkcionárov až do takej miery, že keď vyhral preteky v Trenčíne, okresný tajomník KSČ mu odmietol podať ruku. Keďže sa dielne odmietal vzdať, bol mu vyslovený aj zákaz štartovať, vlastne z politických dôvodov.

Imrich Ciffra vyhral preteky aj v Nitre 1./250 ccm a 4./nad 250ccm, 19.11.1950; 1./250ccm v Trnave, 24.6.1951; v Nitre 1./250 26.8.1951, v Trenčíne 9.9.1951 pred Edom Bertolim s ktorým bol nielen priateľ, ale aj súper. 30.9.1951 v Bratislave si poradie v 250-tkach vymenili. Keď však otec potreboval požičať Ciffrovu Jawu do 350-tok, ten mu ju ochotne  požičal. Naopak keď nemal Ciffra na čom štartovať v roku 1955 v Trenčíne, otec mu zase požičal svojho Waltra, na ktorom zvíťazil (Hoci tŕpol, či sa niečo nestane, pretože následne sa išla Veľká cena v Brne, ale Imro to zvládol bez nejakej kolízie). Bol známy nielen na slovenských, ale aj českých okruhoch. Štartoval tiež na I. Cene Slovenska v roku 1958, keď sa tesne vyhol hromadnej havárii, pri ktorej zahynul Štefan Uhlík.

Svoju kariéru pretekára ukončil v roku 1960. Medzitým začal pracovať ako brusič kovov v SMZ v Dubnici nad Váhom a bol vyhľadávaným odborníkom. Vyrábal pre nás ozubené kolieska do prevodoviek našicháut  a naďalej sme sa stretali na motoristických podujatiach. A ochotne pomáhal každému. Napríklad aj vodným motoristom vyrobil náhradné kuželové kolieska do „nohy“ motora Koenig, o ktorých si pán Koenig osobne myslel, že to dokáže málokto.

Pred pár dňami sme spolu zase telefonovali. Bol som zvedavý, čo má nové a či sa uvidíme v Trenčíne na pretekoch, o ktorých nevedel, ale keď som mu ich spomenul, očividne ožil. Medzi rečou však spomenul, že oslávil 5. júna  90 rokov a v pláne má ešte veľa robôt, ktoré musí spraviť. Keby to bol niekto iný, myslel by som si, že zveličuje. Lenže, keď niekto dokázal spraviť úspešné pretekárske motocykle a tiež spústu superpresných súčiastok, tak verím, že opraví aj ten prasknutý keramický strop, ktorý vydržal 50 rokov (sviňa jedna). Veď čo keby to nejaký majster pokazil!

Tak teda ešte raz všetko najlepšie, veľa zdravia a ešte veľa chuti do života, ktorá nám často  mnohým chýba aj v oveľa mladšom veku.

Marián Bertoli