So vznikom Junior Moto Academy sa na našich juniorských podujatiach objavilo hneď niekoľko talentovaných jazdcov, ktorí by to raz mohli dotiahnuť vysoko aj v medzinárodnej konkurencii. Jedným z nich bol vtedy aj Ákos Szabó, ktorý sa v uplynulej sezóne s podporou tímu SINKO Hi-Tech Performance objavil už na šesťstovke.
Zatiaľ sa 19-ročný pretekár zo Šipošovských Kračian štartoval na agentúrnych podujatiach Fun Cupoch, no jeho ciele mieria rozhodne vyššie. V nasledujúcom rozhovore sa vám predstaví bližšie.
Ákos, aká bola tvoja cesta k motocyklovým pretekom?
Moja cesta k pretekom sa začala v Bratislave na výstave motocyklov v roku 2012. Tam som sa dozvedel o tom, že sa začína organizovať Junior Moto Academy. Podal som prihlášku a v máji som išiel už na prvý tréning. Hneď sa mi jazda na motorke veľmi zapáčila a začal som jazdiť na pretekoch juniorského šampionátu. Prvé preteky boli v Orechovej Potôni, kde som skončil na druhom mieste.
Predtým ako si začal v Junior Moto Academy si sa teda na motorke nikdy neviezol?
Ale áno, moja prvá motorka bola otcova Jawa Babetta, na ktorej som sa vlastne naučil jazdiť. Mal som vtedy desať rokov. A potom v motoakadémii som jazdil na Honde NSR 50. Bola to perfektná motorka na naučenie jazdy pre preteky.
To bolo aj vidieť, medzi skúsenejšími jazdcami z Maďarska si sa rozhodne nestrácal a tvoje výkony šli rapídne nahor. Ktoré preteky hodnotíš ako svoje najlepšie a prečo?
Bolo to v roku 2013 v Maďarsku na Pannoniaringu v triede MiniGP80. Dostal som sadu gumu, úplne novú. Predná bola dobrá, ale zadná bola chybná, vyzerala ako vajce. Tak sme tam dali naspäť starú gumu. Štart do pretekov sa mi podaril perfektne, odštartoval som zo siedmeho miesta na tretiu pozíciu. Potom som ale spadol, lebo tá stará guma už nedržala, ale dokázal som pokračovať. Na konci som mal ešte problémy s plynovým lankom, no podarilo sa mi dokončiť preteky na treťom mieste.
Spomenieš si aj na najhoršie preteky?
Najhoršie boli tiež v roku 2013, a to vo Vysokom Mýte, keď ma jeden český jazdec vytlačil a už sa nedalo pokračovať.
Prestúpil si z juniorských motoriek na veľké, na čo sa ti najťažšie zvykalo?
No všetko bolo iné ako MiniGP… Rýchlosť, hmotnosť… Rýchlosť sa mi veľmi páčila, na hmotnosť sa mi zvykalo trošku ťažšie, ale v zime som pravidelne cvičil a preto som aj to nakoniec zvládol. Najťažšie sa mi ale zvykalo na štýl jazdy, lebo na šesťstovke už musím jazdiť celkom iným štýlom ako na MiniGP. To znamená najmä vo vychádzaní zo zákruty.
Sleduješ aj iné motocyklové šampionáty?
Jasné, sledujem aj MotoGP, World Superbike a ešte aj British Superbike.
Máš aj nejaký pretekársky vzor?
Áno, mám a dokonca dva, Caseyho Stonera a Stefana Bradla.
Tento rok sme ťa videli jazdiť na Fun Cupoch. Jazdil si aj niekde inde?
Nie, nejazdil som nič iné, len Fun Cupy.
Aký máš plán pre rok 2016?
Hlavne sa zúčastniť všetkých Fun Cupov a pripravovať sa na Alpe Adriu s tímom SINKO Hi-Tech.
Pomáha ti niekto v motocyklovom športe?
Najviac mi pomáhajú moji rodičia. Moja veľká vďaka patrí aj Ladislavovi Šnegoňovi, ktorý mi pomáha ako sa dá. Čo sa týka techniky, tak tu sa môžem spoľahnúť hlavne na Laca Šinko (SINKO Hi-Tech Performance), s ktorým som tento rok začal spolupracovať. Sponzorov ešte nemám, ale čo sa vlečie, neutečie 🙂
Ákos, vďaka za rozhovor, držím palce, nech sa ti podarí naplniť svoje ciele.
Zhováral sa Richard Karnok
Foto: autor, Slovakia Racing a SINKO Hi-Tech Performance
