Motocyklový život Jaroslava Brzobohatého možno rozdeliť do niekoľkých rovín. Sám pretekal, je veľkým fanúšikom motocyklových pretekov, píše krásne články pre môj portál RoadRacing.sk aj na sociálne siete a zároveň sa výraznou mierou postaral o to, aby sa nezabudlo na naše motocyklové legendy.
Mnohí bývalí pretekári, ktorí už možno nadobudli pocit, že sa na nich zabudlo, dnes zažívajú krásne chvíle pri spoločných stretnutiach, ktoré dáva dokopy práve Jarek. Prichádzajú za nimi fanúšikovia a pamätníci a časy ich aktívnej kariéry akoby na chvíľu opäť ožili. Sú to nádherné momenty nielen pre legendárnych jazdcov, ale aj pre nás, ktorí sme ich kedysi obdivovali.
A práve za toto si „Brzda“ zaslúži obrovský obdiv. Ja osobne som mu za to veľmi vďačný, pretože aj vďaka nemu som sa mohol osobne zoznámiť s legendárnymi pretekármi, ktorých som kedysi ako fanúšik obdivoval a čítal o nich v knihách a časopisoch.
Jeho jazdeckú kariéru si pamätám len matne, hoci v ostatných rokoch sa do sedla opäť vrátil a videl som ho znova pretekať v Holíči. Prvýkrát som sa o ňom viac dozvedel až z článku v časopise Retro Moto v prvej polovici 90. rokov. S príchodom internetu som ho potom začal vnímať ako jedného z mála slušných a vecných diskutujúcich v motocyklových debatách. Vtedy som však ešte netušil, že pod nickom brzda123 sa skrýva práve on.
Osobne sme sa prvý raz stretli v Brne v roku 2008, keď som mu tam, tuším, niesol knihu od Ruda Mladého. Okamžite sme si sadli. Nielen vďaka spoločnej láske k našej obľúbenej športovej disciplíne, ale aj ľudsky.
Jeho poznámky, napríklad v Brne v štýle: „To už jsme v Brně na tom tak špatně, že sem zavolali komentovat Slováka?“, už dokonale poznám — a presne tento typ humoru mám rád.
Keď som napísal knihu o Pavlovi Dekánkovi a neskôr aj svoju knihu spomienok, vedel som, že úvodník do oboch chcem dať napísať práve jemu.
Veľmi si vážim jeho priateľstvo a aj to, že som mal tú česť byť s ním na jednom pódiu počas Veľkej ceny Českej republiky v Brne v roku 2025, kam nás pozval legendárny komentátor Václav Svoboda.
Jarko, prajem Ti k tej sedemdesiatke predovšetkým pevné zdravie, veľa krásnych chvíľ a neutíchajúcu radosť z motocyklových pretekov.
Rišo Karnok
