V septembri 2019 sa po 48 rokoch uskutočnil 14. ročník motocyklovej súťaže o Popradskú valašku. Podujatie nadviazalo na 13 ročníkov pretekov, ktoré v minulosti patrili medzi známe slovenské motocyklové podujatia. K obnovenému podujatiu vyšiel v septembri článok na portáli Podtatranské noviny, ktorého autorom je Rastislav Ovšonka.

Organizátori z Veteran Car Clubu Tatranský Oldtimer sa rozhodli obnoviť motocyklovú súťaž pod Tatrami, avšak už nie ako rýchlostný okruh motocyklov, ale zraz motocyklových veteránov. Číslovaním ročníkov chceli nadviazať na obľúbené motoristické podujatie, ktoré sa v Poprade konalo pred viac ako 50 rokmi. Na zraze veteránov sa prezentovali len motocykle vyrobené do roku 1964. Na motocyklovú súťaž o Popradskú valašku sa odvolávajú aj automobilové preteky Rallye Tatry. Podľa zaužívanej formulácie valaška mala byť predchodcom rely súťaže, nič viac sa však o týchto pretekoch nedozvieme. Pozreli sme sa preto bližšie na históriu Rýchlostného okruhu motocyklov o Popradskú valašku.

Menej známou skutočnosťou je, že v Poprade sa okrem cestných motocyklových pretekov v minulosti jazdili aj preteky na plochej dráhe, ktorá stála na mieste dnešného NTC, ale i motokrosové preteky, ktoré sa jazdili v areáli bývalej popradskej tehelne, ktorá stála na mieste nákupného centra Výkrik a priľahlej ploche.

Začínalo sa v roku 1954
Vôbec prvé preteky o Popradskú valašku sa uskutočnili 10. októbra 1954. Na štart sa postavilo 35 pretekárov zo Slovenska a Moravy. Trať mala 2,1 kilometra a jazdci ju absolvovali 20-krát. Štart a cieľ sa nachádzal pred budovou bývalej železničnej stanice, odtiaľ šli pretekári po Wolkerovej, Alžbetinej, Vajanského, Námestí sv. Egídia, pod kostolom na Ulicu 1. mája a odtiaľ späť na Wolkerovu. Triedu do 175 ccm vyhral Jozef Demko z Trenčína pred Sodomom z Bratislavy a Drahmom zo Žiliny. V kubatúre do 250 ccm zvíťazil Jan Kubla z Ostravy pred Mičíkom z Bratislavy a Adámkom zo Žiliny. V hlavnej kategórii do 350 ccm zvíťazil Tibor Deliman z Košíc.

Druhý ročník sa šiel po rovnakej trati. Na štart sa 16. októbra 1955 postavilo 41 pretekárov tretej výkonnostnej triedy. Víťazom v najnižšej kubatúre sa stal J. Poláček z Hrnčiaroviec, kategóriu do 250 ccm vyhral Stanislav Klátil z Gottwaldova (Zlín) a hlavnú triedu do 350 ccm ovládol František Mrázek z Brna. Tak je to spomenuté v historickom zdroji výsledkov, no víťaz štvrťlitrov, Stanislav Klátil, spomína, že v roku 1955 zvíťazil aj v triede 350 ccm a z Popradu si odniesol aj víťaznú valašku. 

Už v treťom ročníku organizátori z popradského Automotoklubu Zväzarmu predĺžili trať na tri kilometre – na námestí sa šlo až na jeho východný koniec, kde bola otočka a spodnou stranou sa vracali späť. Pod Kostolom sv. Egídia zabočili pretekári na Ulicu 1. mája. Jazdci absolvovali 18 okruhov, spolu 54 kilometrov. V tomto ročníku sa šlo len v dvoch kategóriách, a to 250 a 350 ccm. Prvú vyhral Kudrna zo Vsetína pred Švarcom z Bratislavy a Lakašom z Jura. V hlavnej kategórii zvíťazil Ján Horváth z Nového Mesta nad Váhom pred Lužom z Bratislavy a Karabinošom z Prešova. Preteky, ktoré sa šli 30. septembra 1956 sledovalo až štyritisíc divákov.

Prekvapením štvrtého ročníka, ktoré sa išli 6. októbra 1957, bolo zaradenie najmenším motocyklov do 50 ccm. Tie vyhral Stoličný zo Spišskej Novej Vsi pred Pavličkom z Kežmarku a Popradčanom Suranovským. Kubatúru do 175 ccm vyhral Ludvik Kašper z Ostravy pred Adamjákom a Karabinošom z Prešova. V 250 ccm zvíťazil Adolf Gorus pred Sanušom a Jurochom (všetci z Ostravy). Hlavnú kategóriu do 350 ccm vyhral František Mrázek z Brna pred Kubánkom a Gorusom (obaja z Ostravy). Počas pretekov došlo k zraneniu Hunčíka zo Žiliny, ktorý si zlomil holennú kosť.

Piaty ročník pretekov 5. októbra 1958 si pozrelo vyše sedemtisíc divákov. V triede do 175 ccm bol prvý David z Gottwaldova pred Adamjákom z Krompách a Šalatom z Prešova. Kategóriu do 250 ccm vyhral Tibor Deliman z Košíc pred Františkom Mrázkom z Brna a Kudrnom z Gottwaldova. Aj hlavnú kubatúru do 350 ccm vyhral Tibor Deliman, a to pred Chrappom z Bratislavy a Františkom Mrázkom.

Počas šiesteho ročníka, ktorý sa išiel 4. októbra 1959, organizátorom neprialo počasie. Na štart sa postavilo 54 jazdcov. Najmenšiu kubatúru do 175 ccm vyhral František Kročka z Bratislavy, 250 ccm vyhral Adolf Gorus z Ostravy a víťazom hlavnej kategórie do 350 ccm sa stal Josef Hejmala z Brna.

Na siedmy ročník, ktorý sa šiel 11. septembra 1960, pripravili organizátori novú trať. Známe je len to, že sa išlo aj cez Spišskú Sobotu, o čom svedčia i dobové fotografie. Na štarte bolo spolu 55 pretekárov. V najmenšej kubatúre do 175 ccm zvíťazil Kročka z Bratislavy. Domáci Viliam Pitoňák skončil medzi poslednými. V triede do 250 ccm vyhral Mrázek z Bratislavy, ktorý sa zároveň stal absolútnym víťazom 7. ročníka a prvým držiteľom Putovnej valašky. Poslednú kubatúru do 350 ccm vyhral Moravitz z Banskej Bystrice.

Peniaze rozhodli o prerušení
Prvá pauza v organizovaní ROM o Popradskú valašku prišla v roku 1961. Dôvodom boli chýbajúce peniaze. Nasledujúci ôsmy ročník sa tak šiel až 12. augusta 1962. Novú cenu – valašku vyrobil a dodal Tatrasmalt Matejovce. Organizátori vynechali Spišskú Sobotu a vrátili sa na osvedčenú trať v centre Popradu s dĺžkou 3 200 metrov, ktorú súťažiaci absolvovali 15-krát. Na preteky sa prihlásilo len 35 pretekárov, medzi nimi aj majster športu Srna, ktorý si však počas tréningu zlomil kľúčnu kosť. Triedu do 250 ccm vyhral Tibor Deliman pred Jánom Horváthom a Františkom Kročkom. Tibor Deliman vyhral aj triedu do 350 ccm pred L. Duboczym zo Žiaru nad Hronom a I. Karabinošom z Prešova. V kubatúre do 175 ccm zvíťazil František Kročka z Bratislavy pred Delimanom a Chrappom. Popradčan Pitoňák súťaž vzdal. Preteky boli zároveň majstrovstvami Slovenska.

V deviatom ročníku, ktorý sa šiel 4. augusta 1963, najmenšiu kubatúru do 175 ccm vyhral Ján Petrinec z Banskej Bystrice a triedu do 250 ccm vyhral Ján Matys z Košíc. V kategórii do 350 ccm zvíťazil Josef Hejmala z Brna, ktorý sa stal aj absolútnym víťazom, pred Tiborom Delimanom.

Jubilejný 10. ročník sa išiel 6. septembra 1964. Trať merala 3 200 metrov. Súťažiaci vo všetkých troch kubatúrach odjazdili 15 kôl. V hlavnej kategórii do 350 ccm sa na štart postavili aj majstri republiky Kročka a Čada. Ich súboje boli ozdobou celých pretekov. V kategórii do 175 ccm zvíťazil Kročka pred Delimanom a Chrappom. Kategóriu do 250 ccm taktiež ovládol Kročka pred Pražákom a Delimanom. Hlavnú kategóriu vyhral Čada zo Znojma pred Kročkom a Hejmalom. Napriek úspešnému pribehu pretekov sa nad podujatím zatiahli mraky. Hneď po ich skončení zasadol organizačný výbor. Najzávažnejším rozhodnutím bolo, že týmto ročníkom Rýchlostný okruh motoristov o Popradskú valašku zanikne. Hlavným dôvodom boli financie. Napriek tomu, že preteky sledovalo vyše štyritisíc divákov, podujatie skončilo v mínuse. Na vstupnom sa vybralo len 20-tisíc korún, náklady však boli 31-tisíc. Len údržba strojov stála štyritisíc, cestovné pre pretekárov vyše 15-tisíc, štartovné pre Kročku 2 500 korún, Čadu 1 500 korún. Priemer pre ostatných pretekárov bol okolo 900 korún. Na nasledujúci rok mali organizátori prisľúbené majstrovstvá ČSSR…

Obnova s ďalšou prestávkou
Napriek tomu, že v roku 1964 Automotoklub Zväzarmu v Poprade rozhodol o zániku Popradskej valašky, v roku 1967 padlo rozhodnutie obnoviť preteky. Na členskej schôdzi klubu začiatkom mája 1967 sa rozhodlo o obnovení rýchlostného okruhu motocyklov. Preteky naplánovali organizátori na 4. júna. Podmienkou však bolo, či ONV v Poprade a najmä Cesty, n. p. v Poprade stihnú do začiatku pretekov upraviť cesty, po ktorých sa malo súťažiť. Pripravená bola nová trasa. Štart a cieľ pretekov bol pred MsNV (dnes okresný súd). Následne jazdci šli po Štefánikovej ulici, odbočili na Alžbetinu, vľavo na Wolkerovu, pred Velickým mostom odočili na Ulicu Slovenského odboja, Námestie sv. Egídia, odtiaľ po Levočskej späť na Štefánikovu ulicu do cieľa. Trať merala 4 200 metrov, mala jednu pravotočívú a päť ľavotočivých zákrut, jazdci absolvovali okruh 15-krát. Na štart sa mali postaviť aj majster športu Srna a Kročka, Deliman či Horváth. Avizovaný bol aj zaslúžilý majster športu František Šťastný na novom štvorvalcovom dvojtaktnom vodou chladenom motocykli Jawa 350. Preteky prilákali vyše päťtisíc divákov, ktorí sledovali majstrovstvo vyše 40 pretekárov. V najslabšej kubatúre do 175 ccm vyhral Petrinec z Banskej Bystrice pred Krmíčkom a Harantom. Kategóriu do 250 ccm ovládol Srna z Pezinka pred Kročkom a Gorusom. Hlavnú kategóriu do 350 ccm vyhral František Helikar z Prahy pred Srnom a Kročkom. Helikar sa stal aj absolútnym víťazom ROM o Popradskú valašku s časom 32:15 min s priemernou rýchlosťou 90

Labutia pieseň
Už 12. ročník ROM o Popradskú valašku pripravili organizátori na 9. mája 1970. Organizátorom bol Automotoklub SSR v Poprade. Preteky sa šli ako majstrovstvá Slovenska v cestných pretekoch. Na štarte chýbal päťnásobný víťaz pretekov Tibor Deliman, ktorý zahynul v roku 1969 po havárii na okruhu v Budapešti. Opäť sa zmenila trať pretekov. Štartovalo sa znovu pred železničnou stanicou, po Wolkerovej a Alžbetinej odbočili pretekári na Štefánikovu ulicu, následne hore na Mnoheľovu, Francisciho, následne na Levočskú, späť na Štefánikovu, odkiaľ odbočili na Ulicu 1. mája a po Wolkerovej až do cieľa. V najmenšej kubatúre do 175 ccm odjazdili pretekári 12 kôl, víťazom sa stal Bagin z Trenčína pred Nemčekom a Haščičom. Kubatúru do 250 ccm ovládol majster športu Srna pred Balážom a Haščičom. Hlavnú kategóriu do 350 ccm vyhral taktiež Srna pred Balážom a Križanom. Obe kubatúry sa šli na 15 kôl.

Posledný 13. Rýchlostný okruh motocyklov o Popradskú valašku sa šiel v nedeľu 30. mája 1971. Išlo o výberové preteky, ako jedno z kôl majstrovstiev Slovenska, v tradičných kubatúrach, okruh sa šiel na 15 kôl. Trať bola rovnaká ako pred rokom. Riaditeľom pretekov bol Ján Minarčík, tajomníkom Oskar Meltzer. Na štart sa postavilo 44 pretekárov, súťaž dokončilo 31 z nich. Preteky ovplyvnilo počasie, keďže husto pršalo. Viacerí pretekári nezvládli nástrahy trate a počasia a až štyria skončili na ošetrení v nemocnici. Pri neúčasti viacerých kvalitných pretekárov bol už istým víťazom pretekov Srna na vlastne postavenej dvojvalcovej Jawe 250. Najnižšiu kubatúru do 175 ccm vyhral R. Mitošinka z Piešťan pred Šolcom a Nemečkom z Košíc. Preteky nedokončili štyria jazdci. V kategórii do 250 ccm zvíťazil František Srna z Pezinka s časom 33:41,2 min, čo bol rekord pretekov, pred Týnskym z Brna a Toffelom Z Frýdka-Místka. Túto kategóriu nedokončili dvaja pretekári. V hlavnej triede do 350 ccm zvíťazil Srna pred Balážom z Hlhovca a Králom z Brna. Súťaž nedokončilo až sedem pretekárov. Hlavne počasie zapríčinilo, že preteky sledovalo len niečo vyše tisíc divákov. Po pretekoch došlo k vytvoreniu cestného odboru pri popradskom Automotoklube, ktorý začal pripravovať 14. ročník súťaže. Ďalší ročník sa mal ísť ako majstrovstvá ČSSR. Podmienkou však bolo zjednotenie povrchu na celej trati, keďže okrem asfaltu sa v Poprade ešte stále jazdilo aj po „mačacích hlavách”.

Na záver
Ako je už dnes známe 14. ročník ROM o Popradskú valašku sa už nikdy neuskutočnil. O dôvodoch môžeme len špekulovať. Hoci už skôr mali preteky pauzy pre nedostatok financií, k zániku podujatia zrejme prispelo najmä to, že motocyklové preteky sa presunuli na uzavreté okruhy. V uliciach mesta bolo ťažké zabezpečiť dostatočnú ochranu nielen pretekárov, ale aj divákov. V roku 1971 popradských nadšencov motorizmu už tretí rok lákali aj automobilové preteky Rallye Tatry. Pre tento druh motoristickej súťaže boli v meste i regióne oveľa lepšie podmienky. Organizačný štáb si za takmer 20 rokov poriadania motocyklových pretekov vytvoril dostatočné zázemie a nabral skúsenosti na organizovanie aj väčších motoristických podujatí. Popradská valaška tak odišla do minulosti. Obnovenie Popradskej valašky ako zrazu veteránov aj s prvkom súťaživosti – jazda pravidelnosti – je istým spôsobom aj vzdanie holdu tým, ktorí sa o toto podujatie zaslúžili a v minulosti zvádzali súboje v popradských uliciach. Hoci je v súčasnosti „hlavný stan” pretekov v Spišskom Bystrom a cez Poprad sa len prechádza, môžeme len dúfať, že Popradská valaška sa v budúcnosti do Popradu vráti v celej svojej paráde.

Rastislav Ovšonka / Podtatranské noviny
Foto: archív autora