Z histórie: Na okruhu v Prievidzi v roku 1972 zahynul Indonézan Sony Saksono

Richard Karnok

V histórii československých cestných motocyklových pretekov sa Cígeľský okruh neudržal dlho, ale svojim profilom a dĺžkou 5147 metrov patril k tým najzaujímavejším. Prispelo k tomu aj 67 metrové prevýšenie, hoci veľkým nedostatkom trate bol povrch a niekoľko nebezpečných miest.

Prvé preteky sa tam uskutočnili v roku 1964 a behom niekoľkých rokov sa pozitívny ohlas rozniesol aj do ďalších krajín. Od roku 1967 sa na mieste bojovalo o body do domáceho šampionátu, o rok neskôr už boli preteky vypísané ako medzinárodné. Do roku 1969 sa na trati konali aj preteky automobilov, po ťažkej nehode, pri ktorej sa zranilo mnoho divákov a dvaja prišli o nohy však už automobily na mieste neštartovali. Motocyklom však Cígeľský okruh prial aj naďalej, hoci bola to práve bezpečnosť, o ktorej sa stále viac pochybovalo.

Prišiel rok 1972, kedy sa do Prievidze vydal aj úspešný indonézsky pretekár Sony Saksono (narodený 3. 12. 1946), celým menom Saksono Sastro Atmojo, syn veľvyslanca Indonézie v Československu a brat Sidarta Sastra Atmoja, ktorý bol v 70. rokoch tiež motocyklovým a dokonca aj automobilovým pretekárom. 26-ročný jazdec štartoval s holandskou licenciou a práve v Holandsku predtým dosiahol aj niekoľko úspechov. Ako prvý Indonézan jazdil aj v triede do 500 cm³, pričom na pretekoch v holandskom Zandvoorte skončil s motocyklom Suzuki T500 na druhom mieste.

Počas sobotňajšieho tréningu na Cígeľskom okruhu, 12. augusta 1972, Sony nezvládol so svojou pollitrovou Suzuki práve jedno z najnebezpečnejších miest trate, vyletel z dráhy, zišiel zo svahu až na železničnú trať a tam zostal ležať na koľajniciach. Okrem zlomenín nôh utrpel aj ďalšie vážne poranenia a aj napriek okamžitému zásahu zdravotníkov neskôr v bojnickej nemocnici zomrel. Táto tragická nehoda znamenala zároveň definitívny koniec stále slávnejšieho Cígeľského okruhu a desiaty ročník sa už neuskutočnil…

Sony Saksono (často v archívnych správach označovaný ako John Saksono) bol na trati ľahko identifikovateľný podľa národného symbolu Garuda Pancasila na ochrannej prilbe. Práve táto historická prilba je uložená v múzeu v Sentule a je vždy spomienkou na nádherné úspechy, ktoré v tom čase vyniesli indonézski pretekári.

Podľa zahraničných prameňov spracoval Richard Karnok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *