Deň pred 84. narodeninami, 14. februára 2013, dotĺklo srdce jednej z najväčších osobností histórie slovenského cestného motocyklového športu, pretekárovi Ernestovi Korčákovi…
Začiatok jeho pretekárskej aktívnej dráhy siaha k roku 1949, keď s motocyklom NSU stál na štarte v Trnave. Napriek tomu, že sa stal neodmysliteľnou súčasťou rodiny okruhových športovcov, cesta k úspechom nebola vôbec jednoduchá. Oporou mu bola celá rodina – manželka, dcéra Viola aj synovia Zdeno a Vilo, všetci žili do slova a do písmenka motorkami. Pôvodným povolaním automechanik sa vyučil u p. Blažka, ktorého syn pretekal a to bola zrejme aj motivácia skúsiť to sám.
Prvý veniec si priniesol z Bratislavy, niekedy okolo roku 1955. Čoskoro prišlo obdobie jeho úspechov, ktoré mu vyniesli štyri tituly Majstra Slovenska a veľké počty vavrínov za miesta na stupňoch víťazov. V tej dobe bol aj účastníkom federálneho šampionátu, štartoval na medzinárodných pretekoch v Hořiciach, Těrlicku, Piešťanoch, Prievidzi a v Maďarsku, ale jeho TOP bolo 17. miesto pri Grand Prix ČSSR v Brne v roku 1970 a 18. v roku 1971.
Sedlal motocykle v triedach 125, 250 a 350 ccm, či už ČZ OHC, Jawy a Yamahy, často s vlastnými úpravami a vylepšeniami. Mechanikov mal synov Vila a Zdena, a práve Zdeno neskôr sám osedlal motocykle a s dobrými výsledkami jazdil M-SR.
Vyše tisícka štartov priniesla Ernestovi všetko, čo s tým chodí – stupne víťazov, ale aj poruchy a pády, viackrát s vážnymi zraneniami. Preto sa aj niekoľkokrát nechal v tej dobe počuť, že „táto sezóna je určite poslednou“, ale prišla jar, s ňou nové termíny a zase sadal do sedla motocykla. Akosi nedokázal bez pretekov žiť, prirovnával to, ako keby mu niekto chcel zobrať hračku.
Ako obľúbenú trať uvádzal bez uvažovania Kopčany. Síce bývajúci v Holíči, ale tu bol doma, pred kamarátmi, čo malo svoje čaro. Rád spomínal na súperov, ako Baláž, Mitošinka, Majorošovci či Srna.
Jeho posledným štartom boli preteky v Kněžpoli, kde mal vážnu haváriu. Napriek tomu s úsmevom spomína na miestnu partiu kamarátov, ktorí mu poslali domov „faktúru“ za predčasný zber jabĺk po jeho náraze do stromu. Po vyliečení sa už ale na štart nepostavil.
Oficiálnu rozlúčku s kariérou mal 17.6.1984 pri II. ročníku pretekov v Holíči, keď mu tisícky divákov pri čestnom kole tlieskali a ďakovali za nezabudnuteľné chvíle, ktoré im svojim účinkovaním na okruhoch počas jeho dlhej aktívnej kariéry ponúkol.
Motorky zostali jeho láskou do posledných chvíľ života, keď sme sa s ním mohli stretávať na pretekárskych podujatiach nielen ako s divákom, ale sprevádzal aj svojho vnuka Borisa na pretekoch MiniMoto.
Česť jeho pamiatke!
Úprimnú sústrasť a česť jeho pamiatke!
František Kročka a Marian Kročka s rodinou
Nebol si mojim krsnym a predsa si nim bol.Mala som Ta velmi rada a ked sa na nas pozeras tam zhora vedz ze nam vsetkym budes velmi chybat.Spominam na Teba s laskou.Cest Tvojej pamiatke! RIP
Silvia Škojecova_Plešová
Úprimnú sústrasť praje rodina Bertoli.
som rád,že som ho mohol poznať a byť s ním na pretekoch asi 25 rokov. Úprimnú sústrasť BORISOVI a všetkým čo ho mali radi
Majoroš Peter
Ernestko, bol si velky pretekar a aj CLOVEK. Nikdy nezabudneme… uprimnu sustrast celej rodinke Korcakovcov
Rudo Mlady s rodinou
Cest jeho pamiatke za cely BOS racing team
Česť jeho pamiatke! V svojej branži bol osobnosť a zaslužil si dostať čestné občianstvo Holíča skorej ako Peter Baláž z Hlohovca. Ale to je klasika, že Holíč si neváži vlastných ľudí, čo v živote niečo dosiahli osobne ale aj v reprezentácii mesta.
Plne súhlasím!
Pán Korčák bol veľká osobnosť a legenda motoristického športu. Česť jeho pamiatke!
Bolo nám cťou zdielať s vami krásne zážitky a dramatické chvíle na pretekárskych okruhoch v dobách vašej motoristickej kariéry. Česť vašej pamiatke.
Fan road racing.
Všetkým ďakujem a rozlučka z dedom je 19.2 o 14:30 v Kopčanoch vnuk Boris
Ahoj Boris,
viem co dedo pre Teba znamenal a vedz ze pre nas vsetkych.Bol to uzasny clovek,ktory si zasluzil nasu lasku za svojho zivota plneho motoriek,dymu a zavodov.A teraz ked od nas odisiel si zasluzi nase spomienky.Citim s Tebou aj so Zdeninom.Vas smutok zdielam spolu s Vami a vsetkymi ktory ho mali radi.
Silvia Škojecova ml.-rodina zo Senice
Mal som tú česť stretnúť sa s Vami na trati, boli ste skvelý učiteľ a kamarát, vďaka za všetko.
Česť Vašej pamiatke.
Čest památce velkýho závodníka,zakladatele závodnické dynastie Korčáků.
Hořičáci vzpomáju Ernest….
Oproti dneštním motodromovým manekýnům,jste byl pan závodník.
´Strýko´ , ať Vám to zase jezdí v jedné stopě !
Cest jeho pamiatke
Cest jeho pamatce!