Keď sa v štartovej listine tohtoročnej Jarnej ceny Brna objavilo meno slovenského pretekára Dana Chovanca, bol som prekvapený. Priznám sa, že som dovtedy o ňom nepočul a preto som od neho ani nečakal nejaký extra výkon na dráhe. Keď sa ale hneď po svojich prvých pretekoch postavil na pódium, zostal som v šoku…

O tom, že tento Danov výborný výsledok nebol náhodný, svedčia aj ďalšie umiestnenia na pódiu v Kopčanoch a Trenčíne a takisto celkové druhé miesto v seriáli M ČR v triede 400 SSP! Kde sa vzal, ako sa dostal k pretekom a čo plánuje pre sezónu 2020, to všetko sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru.

Dano, ty si do cestných pretekov vletel tým najlepším možným spôsobom, pódiom na Jarnej cene Brna. Ako k tomu prišlo a aká bola tvoja cesta k tomuto športu vôbec?

Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov RoadRacing.sk. Ťažko to vmestiť do pár riadkov, ale začalo to klasicky, jazdením na normálnych cestách a neďaleko bydliska som mal pezinskú Babu, kam som sa chodil trošku ponaháňať. K veľkému okruhu som prvýkrát pričuchol v Brne na motoškole so Sršňom asi pred 8 rokmi. Ukázal mi základy a odvtedy som začal chodiť na voľné jazdy prevažne v Brne. Minulý rok som sa prvýkrát zúčastnil amatérskych pretekov cez agentúru, kde som dostal prvý pohárik za 5. miesto. A to mi dalo chrobáka do hlavy, pretože som to chcel zažiť zase. Tie pocity pred pretekmi, adrenalín, súboje a radosť, keď dojazdíš. Nechcel som ale do toho investovať hneď veľa peňazí, a tak som si vybral triedu 400 SSP na odporučenie kamarátky a bývalej kolegyne Kiki Jakeschovej, ktorá ju jazdila tiež. Kika mi dohodila motorku od Sašu Vysloužila, na ktorej Petr Plichta urobil minulý rok titul, a tak som si povedal, že technika je asi schopná a bude to len na mne. Moje prvé kilometre na novej motorke boli hneď na Jarnej cene a v zhoršených podmienkach. V sobotňajších pretekoch bola zima a mrholilo, v niektorých úsekoch začalo aj pršať. Niektorí súperi začali spomaľovať a ja som sa začal na nich doťahovať. Pomaličky som sa prebojoval myslím zo 6. pozície na 3. miesto. Neskutočne som si to užil, ale bol som aj v napätí, pretože na slickoch to dosť šmýkalo. V nedeľu sa však podmienky zlepšili a ja som výsledok nedokázal zopakovať.

Ako hodnotíš uplynulú sezónu, ktorá bola pre teba zároveň premiérovou?

Úprimne, som z nej nadšený. Takto pred rokom som si hovoril, že by som bol rád, ak budem jazdiť niekde v strede a ani by mi nenapadlo, že sa mi podarí nazbierať nejaké poháre a budem v celkovom hodnotení na druhom mieste. Za jeden rok sa mi zrazu obrátil život. Motorky a preteky v ňom hrajú zrazu obrovskú rolu. Otvorilo mi to oči, ktorým smerom sa chcem uberať a čo chcem v živote robiť. Táto sezóna sa mi vryje už do pamäti asi na celý život.

Ktoré preteky ťa potešili najviac a na ktoré by si najradšej zabudol?

Najviac ma potešilo 3. miesto z Kopčian, ktoré boli mojimi prvými roadracingovými pretekmi. Trať a atmosféra je tam úžasná. Neskutočne som si celý víkend užil. Preteky, na ktoré by som najradšej zabudol asi ani nie sú, ale najmenej som bol spokojný s mojou jazdou v Dymokuroch. Nevedel som sa tam tak dobre uvoľniť a vžiť sa s motorkou ako na iných pretekoch a popravde, chýbali mi aj trochu gule viac letieť v tom esíčku pred pumpou. Avšak už teraz sa teším na ďalší ročník, aby som si napravil chuť :D.

Spoznal si nové trate, vyskúšal si si prírodné okruhy, ale skúsenosti máš aj s motodrómami. Z tvojej odpovede je ale zrejmé, že tvoja srdcovka sú prírodné okruhy? Aj tak sa spýtam, na ktorom motodróme jazdíš rád?  

Veľa som si nevyskúšal, len Brno a Slovakia Ring. Na Slovakia Ringu som bol už veľmi dávno a ako domáci okruh a srdcovku by som označil skôr Brno, na ktorom mám viac nabehané a je mi aj sympatickejšie. Možno práve preto, že tam boli moje úplné začiatky.

Čo ťa láka na pretekoch na prírodných okruhoch?

Všetko. Je tam úžasná atmosféra už od prvých chvíľ, ako vystúpim z auta. Príde mi to ako jedná veľká rodina. Všetci si radi pomôžeme, no na okruhu si nedarujeme ani meter. Množstvo divákov tak blízko pri trati. Tie pocity pred štartom na prírodnom okruhu a po dojazdení sú oveľa väčšie ako z dromu. Riško, ako si raz ty povedal: „Trať vedie cez obec, pomedzi domy, stĺpy, stromy… Nebezpečné, ale o to lákavejšie.“

Máš asi širší záber záujmu, nielen cestné motorky…

V minulosti som si vyskúšal rôzne druhy motoriek a ako 16-ročný som mal aj krosu 125 2-takt, na ktorej som si pričuchol k motokrosu, ale iba pre zábavu, žiadne preteky. Práve pred touto sezónou som sa kvôli roadracingu zase k tomu vrátil, aby som jazdil čo najviac a aj cez zimu.

Spomínaš zimnú prípravu na kroske, motocyklový šport samozrejme potrebuje určitú fyzickú prípravu, máš v tomto smere nastavený nejaký režim, alebo si niečo podobné doteraz neriešil?

Áno, cvičím prevažne so svojou váhou, občas zaradím aj fitko, no najväčšia príprava je podľa mňa práve na motorke a enduro alebo spomenutý motokros je na to ideálnou voľbou.

Vybojoval si pódium v celkovom hodnotení triedy 400 SSP, ale na sociálnej sieti som si všimol, že tvoje túžby smerujú do inej triedy…

Áno, smerujem do triedy Twin/Supertwin. Motorka už je doma a ide o Kawasaki ER-6, na ktorej jazdil David Hanzalík, takže už je komplet upravená, aby bola s dobrým jazdcom rýchla.

Máš predstavu o tom, v ktorých seriáloch sa predstavíš v roku 2020?

Dlho som špekuloval, či ísť dve triedy v seriáli CAMS a skúsiť tak ešte zabojovať v 400kách. Jednoznačne sa chcem zúčastniť pretekov 300 Zatáček Gustava Havla v Hořiciach a ešte nejakých pretekov pod AČR. To už si hovorím, že by som mohol ísť aj celé AČR. Takže momentálne som rozhodnutý ísť obidva seriály, CAMS aj AČR na twine a 400ku kvôli financiám predať.

Aké sú tvoje ciele pred budúcoročnou sezónou?

Ak sa mi podarí si vyjazdiť nejaký pohárik, budem veľmi rád a v celkovom hodnotení, ak to bude na top 5, tak to bude super. Ťažko sa to teraz hovorí, keď som na tej motorke ešte ani nesedel. Určite dám do toho srdce a uvidíme ako to dopadne.

Pretekári majú často svoje vzory, či niekoho, koho obdivujú na úrovni svetových šampionátov. Fandíš niektorej z hviezd Grand Prix či Superbikov, alebo tieto seriály ani nesleduješ?

MotoGP, Moto2 a Moto3 sledujem pravidelne každé preteky už asi 5 sezón. Predtým som to sledoval nepravidelne. Som Rossiho fanúšik snáď celý život. 10. titul by som mu extrémne prial, ale buďme realisti, už sú tam iné mladé strely. Veľký rešpekt Quartararovi za to, čo predvádza a dúfam, že budúcu sezónu bude ešte silnejší a konečne niekto potrápi Marqueza. Superbiky pozerám skôr náhodne a v roadracingu je tých vzorov viac, hlavne z našej československej scény.

Asi máš komu za uplynulú úspešnú sezónu poďakovať…

Tak to určite. Začal by som mojou rodinou, ktorá mi tento nebezpečný koníček toleruje. Viem, že je to pre nich ťažké a veľmi im za to ďakujem. Mojej priateľke Miške, ktorá ma v tom podporuje, aj keď tiež by bola radšej keby som hral napríklad pingpong :-D. Ďakujem aj Kike, že ma do toho namočila, pretože keby nebolo jej, určite by som teraz nerobil s tebou tento rozhovor. Všetkým z rodiny Vysloužilových a Peťovi Plichtovi, ktorých na pretekoch pravidelne s niečím otravujem. Dušanovi Kovárikovi, ktorý mi tiež viackrát pomohol a dal mi veľa rád, čo sa týka jazdenia. Byšovi veľké ďakujem za pravidelnú pomoc, či už na štarte alebo v depe. Je viac tých, ktorí mi v depe alebo mimo neho pomohli, keďže som ešte stále v podstate začiatočník, takže ďakujem. Sponzorov alebo partnerov zatiaľ nemám žiadnych, takže aj týmto by som chcel dať vedieť, že spolupráca je z mojej strany iba vítaná. Fotografom, ktorí nám robia parádne fotky z pretekov. RoadRacing.sk za rozhovor a priestor. Tebe Riško, že pre nás robíš to čo robíš a podporuješ nás v tomto krásnom športe, usporiadateľom pretekov a na záver všetkým fanúšikom, či už na FB, Instagrame alebo tým, ktorí nás chodia podporovať na preteky. Prajem pekný deň a nech sa vám darí.

Veľká vďaka Dano za rozhovor, držím palce, nech sa ti predsavzatia pre sezónu 2020 splnia na sto percent.

Zhováral sa Richard Karnok
Foto: Pavel Salaba, Karel Šoukal, Christian Lochet a Jaro Kapustka