Miroslav Laki Sloboda v Hořiciach na pódiu

Richard Karnok 1

Neviem ci to naťahovať. Vyrážali sme v stredu na Slovakia ring, kde nás čakal deň motoškoly na parádnej akcii Kawasaki Slovakia. Popri motoškole som mal čas aspoň otestovať ako funguje motorka a ja po páde. Nemal som istotu na predku a nevedel som či som posratý po ďalšom páde alebo motorka. Cestou do Hoříc som nad tým rozmýšľal. Nakoniec som to hodil na podvozok. Trochu som ho pokrútil, a ako sa ukázalo, už v prvom tréningu som urobil dobre. Do Hoříc som prichádzal zo zmiešanými pocitmi. Po mojich posledných dvoch nepodarených pretekoch, a furt len to rameno stále to isté si buchnem  som nevedel čo so mnou spravia tieto preteky a ešte ani príliš najazdené tento rok ako väčšina. Keďže som už porozbíjal všetky kapotáže, tak už som tam musel dať tie nové, krásne čo býva záruka že padnem.

Prichádzal som s veľkým rešpektom. Keď som potom zbadal tú konkurenciu, tak som si hovoril, že tak to sa tento víkend vozím na chvoste. Išiel som aj v kategórii Twin, kam som motorku dostal k dispozícii na tieto preteky a videl som ju predtým iba na fotkách a netušil ako mi sadne. Sadla!

Do Hoříc samozrejme cestovala aj naša ďalšia časť tímu. Máme talent, ktorému sa snažíme pomáhať, ako sa dá. Dana Chovanca. Na preteky s ním chodí Byšo, lebo je to pre nás priorita, a keďže ja túto sezónu beriem skôr tréningovo. Zostavili sme si tím pohoďákov, Matys, Apik, Ondra a samozrejme nechýbala ani Deniska  Keď sme stáli na pred technickou sa ma Matys pýta, že či ten Twin vôbec vrčí? Nepoznal som odpoveď. Tak sme to teda skúsili. Vrčal. To bolo radosti.

Ráno, prvý tréning, som bol ešte taký ľaknutý, ale išlo sa mi dobre a začala ma ťahať k sebe za srdce hořická trať. Povedz ř.

V ten deň som mal jeden tréning plus dve kvalifikácie v IRRC SSP 600 a dve kvalifikácie na Twine. Badal som jemné náznaky straty kondičky. V druhej kvalifikácii mi vypovedala služby R6ka. Technical problém. Ostal som stáť v Lukaveckom vracáku. Všade v okolí okruhu sú výborní fanúšikovia. A ani tu to nebolo výnimkou, tak som sa k nim pridal a fandil súperom. V superšportoch som sa kvalifikoval na 15. mieste a v Twinoch na piatom. To kukáte, čo? Aj ja som kukal. Pri príjazde ma to ani len nenapadlo, že by mi tak sadol ten Twin. Prišiel večer a partia mechanikov sa mi pustila do príprav motoriek na preteky. Práce som im nadelil dosť.

Do príprav na neďeľný pretekový deň sa zapojilo kopec ľudí z depa. Bolo ich veľa, za čo im ďakujem. Keď sme už konečne pozháňali všetko potrebné, v neskorších večerných hodinách na opravu R6 som išiel Byška poprosiť o pomoc a keď som ho zbadal s prevodovkou z Danovho Twina v ruke, bolo mi jasné, že preteky na R6 sa pôjdu bez dobíjania na batérku.

Prišlo ráno a ja rád spím, len nemám kedy, tak som bol ešte taký nevyspatý, ale vedel som, že na motorke sa po štarte SSP 600 preberiem. Nestalo sa! V druhom kole som ľahol v Lukaveckom vracáku. Však ako inak, keď už to malo byť, tak aspoň že tak. Prebehol ďalší test airbag vesty Helite na výbornú. Z predošlého dňa sa fanúšikovia nezmenili, tak som sa k nim opäť pridal s fandil som s nimi. Škody na motorke boli minimálne a do ďalších pretekov bolo dosť času, tak sa mi tam chlapci aspoň nenudili a nechali ma dobre sa ešte vyspať.

Po výdatnom spánku som bol pripravený na skvelé výkony do druhých pretekov SSP 600. Neobvykle vydarený štart ma príjemne prekvapil. V prvých kolách prišlo k výmene pozícii a čím ďalej som sa cítil na motorke stále lepšie. Priebežne sa mi darilo predbiehať súperov a nakoniec z toho bola dvanásta priečka v cieli. V mávacom kole po šachovnici som si užíval tú atmosféru s divákmi, až kým mi nevydechla R6 u Vodojemu. Bol tam práve Jirka Kubišta, ktorému som zveril starostlivosť o motorku, a ktorý sa nám mimochodom postaral o prísun sladkostí pre celý tím výbornými Kubištovimi hořickými trubičkami a trojhránkami. Ešte mám nebíčko v papuli.  Stopol som si Honzu Progeara, ktorý ma ochotne odviezol do depa, lebo som sa musel pripravovať na preteky Twinov, ktoré hneď následovali.

V uvoľnenej atmosfére nášho stanu som sa v pokoji pripravil a dal dokopy na ďalšie preteky a mohli sme ísť na to. Fotky na štarte a tie opičky okolo sú vždy fajn a si to užívame. Prišiel štart, a až som sa zľakol, ako som vypálil. Do prvej zákruty som išiel na druhom mieste až po zákrutu Pod borkom, kde sa predo mňa dostal Markalous a Stefan Holz. Netrúfal som si ešte na brzdy, keďže som ich ešte dobre nepoznal ako sa správajú v prvých zákrutách po štarte, tak som to dal radšej na istotu. Dostávali sme sa postupne do tempa a tuším v treťom kole sa mi podarilo dostať lišiacky pred Stefana. Kde inde ako v Lukaveckom vracáku. Vedel som, že musím nahodiť tempo, aby som sa mu čo najrýchlejšie vzdialil. Tiež mal svoj deň a išiel krásne a tiež rýchlo. Podarilo sa mi to, s postupne som začal zvoľňovať, až pár kôl pred cieľom som sa obzrel a Stefan za mnou. Fuuuu, tak ten pekne vládze, povedal som si a unavený som musel zatiahnuť, aby som sa mu zase vzdialil, čo sa mi aj podarilo a bolo z toho krásne tretie miesto. Musím vzdať poklonu zvlášť pred výkonom Stefana. Výborne sme si zapretekali a nedal mi vydýchnuť do konca. Vysnívané pódium z Hoříc sa stalo skutočnosťou a tie pocity si užívam doteraz. Bol to nádherný víkend a keby som mal napísať všetko, čo sa udialo či stalo, tak to nie je na report, ale na knihu.

Však už teraz vás musí bolieť hlava ako som sa rozpísal, a to som veľmi stručný. Poďakovanie sa zas bojím že čo zabudnem pri tom všetkom. Začnem tímom. Ďakujem Deniske, Leovi, Matysovi, Apikovi, Ondrovi a Leovi. Síce tam s nami viac nebol ako bol, ale keď bolo treba niečo zohnať, stačilo ho vyčilhať a zohnal. Riešil medzinárodné vzťahy v depe a robil tlmočníka.

Pomáha mi veľmi veľa ľudí a nielen priamo pri pretekoch, vďaka ktorým sa môžem zúčastniť pretekov, za čo som im veľmi vďačný. Poďakovanie ešte Mazdovi, Brankovi Boháčikovi a celej partii, Hüberovcom a celej partii Miško, Alenka, Vladko Nogel a celej partii. Hagovi, čo tiež nemalou pomocou prispel k úžasnému víkendu. Pavlovi Sovičkovi, Duškovi Kovaríkovi. A mnoho ďalších, čo pomohli či už s dielmi alebo výbornou náladou, ktorá mi dáva energiu ďalej pretekať a robiť show divákom. V neposlednom rade LRT 53. Blue Garage. IN-Cargo. Laki racing garage. Moto-pneu.eu atd. Ďakujem fanúšikom za parádnu atmosféru s nesmierne som si užil tento Hořickolukaveckývracák víkend.

Váš Laki
Foto: Jiří Martínek a Karel Šoukal

Jeden komentár k článku “Miroslav Laki Sloboda v Hořiciach na pódiu

  1. Ano, ano letošní Hořice byly výborný! Ony jsou vždycky dobrý, ale letos byly extra povedený.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *