PLUS VIDEO – V belgickom Chimay pokračoval štvrtým podujatím International Road Racing Championship. V triede Supersport sa aj tentoraz predstavil slovenský pretekár Miroslav Laki Sloboda, ktorý si z miesta z oboch pretekov odviezol body za 11. miesto.

Miroslav Sloboda:

Stretli sme sa u mňa v stredu doobeda ja, Alex, Ďuri a Byšo a naložili všetko potrebné (Skoro:-) ) ale rudlu sme nezabudli 🙂 Okolo obeda sa nám podarilo vyraziť a bez komplikácií sme okolo pol piatej ráno dorazili do Chimay. Keďže spíme v aute a vozíku a proste ako sa dá, tak sme najprv museli povykladať všetko. Aj keď sme išli potom spať, čoskoro nás zobudilo ostré a hrejivé slniečko, takže sme toho veľa neposlali. Office už bol otvorený a po dvadsiatich minútach pri pomalom komunikovaní s jedným prihláseným jazdcom (neviem čo si tak dlho potrebovali rozprávať) mi bolo jasné, že si tam s Belgičanmi užijem. Všetko robia o dosť pomalšie ako sme zvyknutí 🙂 .

Keď som sa chcel nahlásiť do BeNe cupu, tak mi povedali, že je úplne plno a nemá cenu sa hlásiť do poradovníka. Tak si hovorím fajn, síce som tu prvýkrát a každý kilometer na dráhe padne vhod, ale aspoň nebudeme mat taký náročný víkend. Večer prišiel na návštevu nás privítať kamarát Ilia s priateľkou Jose. A ponúkol sa mi že pôjde so mnou na office a pomôže sa mi opýtať či sa situácia zmenila a či pôjdem aj ten BeNe cup. Po kladnej odpovedi som si povzdychol a začal sa psychicky pripravovať, že si trosku cez víkend zamakám. V pohodičke sme ešte posedeli, pokecali a išli spať.

V piatok som si prešiel dráhu na bicykli a potom sme dali prechádzku do mesta a nasledovali prvé voľne tréningy v piatok podvečer. Dráha je pekná a celkom som bol zvedavý a tešil som sa, aké to už bude na motorke. Okruh mi celkom sadol a už v prvom tréningu som sa dostal na slušný čas 1:50,dačo, ktorý som v druhom tréningu vylepšil na 1:48,dačo 😀 Ale čo sa nestalo… Trápil nás motor, ktorý išiel na tri valce na voľnobehu. Po nejakom čase sme prišli na to, že sa jedná o poruchu tipu že nevieme koľko ten motor vydrží. Naši holandskí priatelia mali motor na prenájom, tak sme sa dohodli a piatková zábava mohla začať. Cely tím pracoval do cca pol jednej a prišla nám aj posila, večer nás ešte prišiel podporiť a pomôcť Buell.

V sobotu ráno, ešte stále nevyspatý a poriadne aj narobení, sme sa pustili do prvej kvalifikácie BeNe cupu. Išlo sa o 8:30. Pol dráhy bolo úplne suchej a pol úplne mokrej. Najhoršie podmienky. Po prvom kole som zastavil v boxoch, že to nie je na suché, tak sme začali presadzovať prednú pneu za mokrú, aby som aspoň najazdil kolá. Zvolili sme ľahšie tempo, lebo sme vedeli že už bude dráha len suchšia a suchšia, ale stihol som iba vyjsť na dráhu a v tom kole ma aj odmávali. Posledné miesto… 😀

Nasledovala druha kvalifikácia do IRRC. Vyrazil som do nej plní odhodlania si to užívať a zrýchľovať, keď do poslednej zákruty motor odpálil piesky naposledy a vydýchol. V tom momente a ešte pol hodinku po tom som bol presvedčený, že pre nás pretekársky víkend končí. Skúsil som zavolať „kamošovi na telefóne“ a po konzultácii som si nechal poradiť, že treba skúsiť dať naspäť môj pôvodný motor a keď už sme tam, nech to skúsim a teoreticky to ten motor zvládne. Znamenalo to stihnúť výmenu do druhej kvalifikácie. Kto nás sledoval cez Facebook videl, čo všetko sa priebežne dialo a chalani to stihli aj s rezervou. Proste sú šikovní (y) a bolo to obrovské úsilie a odhodlanie, čo do toho dali napriek únave z predošlých dní a hodín. Však ešte ráno dorábali čo sme už v noci nevládali. Podarilo sa mi teda zajazdiť iba jednu kvalifikáciu so 17. miestom na štarte. Večer sme dali taký ľahký, ale aj tak človek z toho ako bol deň rozbehnutý nevie zaspať. Príjemne sme posedeli, pokecali o posledných udalostiach a tešili z výsledku.

V deň pretekov sme zvolili ľahší nástup a začali sme sa pripravovať na preteky. Keďže do pretekov BeNe cup sa mi nepodarilo kvalifikovať, lebo som nemal povinné kolá, tak nás čakali dvoje preteky. Bol časový posun kvôli špinavej dráhe po nehode, tak nám to dalo viac času oddychovať. A potom to prišlo. Štart a boj v prvej zákrute či už na brzdách alebo výjazde. Pribudlo pár škrabancov na kapotáži, ale všetci sme to ustáli. Podarilo sa mi postupne prebojovať na jedenáste miesto, čo bolo super, keď si k tomu spomeniem na pekne súboje.

Druhé preteky mi do prvej zákruty už tak nevyšli a nebola tam ani skupinka kadiaľ sa prepchať. Ale nevadí. Pustil som sa do súbojov a darilo sa mi predbiehať. V druhom kole mal ale jeden zo súperov pád a preteky prerušili červenou vlajkou. Padol v najrýchlejšej zákrute okruhu, čo nebýva práve šťastné miesto. Dúfam, že je v poriadku. Po asi pol-trištvrte hodiny bol reštart pretekov na 6 kôl. Štart zase dosť nepodarený, ale už lepší a zas sa mi darilo predbiehať súperov. Tri kolá pred koncom som sa dotiahol na fínskeho jazdca Koski a do nájazdu do retardéra som mu to dal na brzdy. Ale také dosť neskoré… Pozeral som, či dám retardér rovno, alebo budem skákať cez obrubníky do retardéra. Nakoniec sa mi to tam podarilo napratať a hurá ďalej. Jasné, že to bolo bez ohrozenia súpera 🙂 Tak som hneď dal všetky posledné sily do úniku. Jedno kolo sa mi to darilo, ale chalan zatiahol a v poslednej zákrute pred cieľom si vybojoval to miesto späť.

Po pretekoch som bol unavený a zničený, ale všetci sme boli spokojní. Motor to nakoniec vydržal, čo sme ani nečakali. Bola to veľká pretekárska škôlka. Ideme odtiaľ unaveníý, ale spokojní a šťastní. Ďakujem všetkým za podporu a pomoc. Chalanom z tímu najviac. Vďaka Ďuri,Byšo, Alex a Buell, ale aj Haga, Petr Košťál, Jirka Látr a Maco, ktorý pomáhal z Rijeky cez telefón. Ďakujem ľuďom, vďaka ktorým môžeme takto robiť radosť divákom a aj tým čo z toho majú tiež radosť ak aj my.

Tlačová správa Miroslava Slobodu
Foto: Filip Denk a archív M. Slobodu