Po množstve tréningových kilometrov najazdených na Mountain Course čakalo na Miroslava Slobodu dvoje ostrých pretekov. Prvé ho čakali v triede Newcomer a druhé v Junior Manx GP. O tom, že boli úspešné, svedčí skutočnosť, že ako prvý Slovák v histórii domov vezie dve repliky hlavnej trofeje, ktorej predlohou bola bohyňa víťazstva Niké!

Nepriaznivé počasie rozhodlo o tom, že preteky kategórie Newcomer sa posunuli o deň neskôr a namiesto pondelka sa teda štartovalo v utorok. To znamenalo, že na slovenského pretekára čakali dva pretekové dni po sebe, keďže v stredu štartoval aj v kategórii Junior Manx Grand Prix. „Pred pretekmi som začal byť nervózny, chytal ma klasický predpretekový stav. Bolo to tam prvý raz, predtým som bol vždy pokojný. Nakoniec som sa ale dostal do pohody,“ vraví Laki. „Odštartoval som a po niekoľkých zákrutách som prechádzal popri motorke v plameňoch. Následne boli preteky zastavené, a tak sme pod žltými vlajkami išli skoro celé kolo, čo je na Mane za trest. V horách je hrozná zima, ale povedal som si, že si aspoň pozriem dráhu.“

„Po reštarte na tri kolá mi chvíľu trvalo, kým som sa dostal do tempa, dobehol ma jeden zo súperov a začali sme sa naťahovať. Kvôli tomu sme sa vlastne aj vzájomne brzdili. V horách som sa ho nevedel zbaviť, lebo sa mi začalo zahmlievať plexi na prilbe. Predtým sa mi to nestalo ani v tréningoch a keďže sa šlo podvečer pri horšej viditeľnosti, tak som musel ubrať a otvárať si plexi, aby som lepšie videl. Počas Pit Stopu mi mechanik plexi prezrel aj zvnútra, ale nič nepomohlo,“ opisuje svoje trampoty počas pretekov. Aj napriek tomu dokázal Laki dokončiť na výbornom deviatom mieste, pričom oproti tréningom opäť zlepšil čas na jedno kolo v hodnote 20:20 min. „Ten výsledok je veľmi fajn, veď na štarte stálo 26 jazdcov. Bol som spokojný, opäť som zlepšil čas, ale bol som dobitý a to už bol večer, pričom hneď na druhý deň ráno nás čakali ďalšie preteky!“

Kategória Junior Manx Grand Prix bola oveľa náročnejšia, na štarte štvorkolových pretekov stálo viac ako 70 jazdcov, pričom mnohí z nich s oveľa väčšími skúsenosťami z tamojšou traťou. „Chalani vstávali ráno už pred pol siedmou, aby prehodili kapoty a kolesá, lebo na ôsmu hodinu už mala byť motorka na technickej kontrole. Mňa nechali dlhšie si pospať a prišli po mňa až o deviatej. Mal som svalovicu, bol som celý dobitý, nedokázal som si vôbec tipnúť ako zajazdím,“ prezrádza svoje predštartové pocity. „Po štarte som si povedal, že dám zopár zákrut na zahriatie a uvidím. Po chvíli som bol už úplnej pohode a dobiehal som súpera pred sebou. Podarilo sa mi cez neho dostať, cítil som sa dobre a v dobrom tempe som aj pokračoval, až kým opäť nevyvesili žlté vlajky a to opäť znamenalo prerušenie pretekov. Bol som sklamaný, lebo sa mi šlo naozaj dobre.“ Po prerušení boli preteky skrátené opäť na tri kolá. „Zase som dobehol toho istého súpera, ale tentoraz sa mi ho podarilo predbehnúť až neskôr. Jazdu som si užíval, ani plexi sa nehmlilo, aj Pit Stopy boli v pohode a znovu som zlepšil čas, takže som bol veľmi spokojný.“ Lakiho zlepšenie času bolo opäť výrazné, keď dokázal bez problémov jazdiť jedno kolo pod 20 minút, pričom najrýchlejší čas mal hodnotu 19:47 min! V cieli bol klasifikovaný na 30. mieste, ako štvrtý najlepší nováčik na tomto okruhu!

„Tých zážitkov je veľmi mnoho, užíval som si tú jazdu a keď letíš mnoho metrov vzduchom v rýchlosti cez 200 km/h, tak to je niečo neskutočné. Vtedy máš úsmev na tvári a raduješ sa. Z tých hrboľov a prekladania motorky vo vysokých rýchlostiach som dobitý, dá to riadne zabrať… Všetko sa mi to teraz v hlave ukladá a nejaký čas potrvá, kým si uvedomím, čo všetko som tu zažil a čo všetko sa mi podarilo, ale mám veľkú radosť. Som vďačný za obrovskú podporu od svojich mechanikov, partnerov a fanúšikov, či už na facebooku, alebo aj tu na okruhu, vidieť popri trati ľudí fandiť so slovenskou vlajkou, tak to je niečo výnimočné,“ dodáva Laki, ktorému vďaka dosiahnutým výsledkom pri slávnostnom vyhlásení odovzdali za každé preteky cenu, ktorú obdržia len jazdci, ktorí sa vojdú do určeného časového limitu za víťazom pretekov.

A či sa zúčastní pretekov na Mane aj na budúci rok? „Keď sa pozriem na stav bankového účtu, tak asi ťažko…“ vraví pretekár, ktorý sa aj napriek obrovskej propagácii našej krajiny v Mekke motocyklového športu, kde po prvý raz v histórii viala slovenská vlajka, asi len ťažko dočká podpory, ktorú by si zaslúžil… Nielen jemu, ale aj jeho fanúšikom, ktorých má na Slovensku aj v Českej republike veľké množstvo zostáva len viera, že sa to Lakimu podarí a na štart sa na Mountain Course postaví aj v roku 2018. Za predvedený výkon by si to rozhodne zaslúžil…

Text: Richard Karnok
Foto: Andy Taylor a archív M. Slobodu