Motocyklové preteky v Nemecku sa tešia veľkej obľube fanúšikov zvlášť na východe Nemecka, o čom každoročne svedčí jedna z najväčších diváckych návštev v rámci kolotoča GP na Sachsenringu a o nájazdoch „dederonov“ na GP do Brna v minulosti by vedeli najlepšie rozprávať pamätnici zo starého brnianskeho okruhu.
Popularitu motocyklových pretekov na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky tvoria ale aj ďalšie motoristické podniky, ako napr. Zschorlau alebo aj u nás stále populárnejší Frohburg, ktorý sa stal už tradičným finálovým podnikom IRRC (International Road Racing Championship) – neoficiálnych road racingovych Majstrovstiev Europy, bývalého predchodcu „3 Nations Cup“. Road racing sa teší čoraz väčšej obľube divákov, ale aj samotných jazdcov. Bezprostredný blízky kontakt diváka s jazdcom, adrenalín, priateľská atmosféra či večerné posedenia jednotlivých sprievodných tímov – to je to pravé orechové.
Vo Frohburgu mali to šťastie privítať počas svojej bohatej histórie svetovú špičku road racingu, hviezdy, ktoré si zalietali aj na slávnej TT na Isle of Man. Na pomyselnom vrchole piedestálu slávy sa už dlhu dobu drží meno Dunlop. Meno, ktoré je pojmom vo svete road racingu má úzku spojitosť s týmto východonemeckým mestom. Dunlop family tu zavítala viackrát a od roku 2003 nesie podujatie označenie aj ako Joey Dunlop Open.
Osobne som nemal toľko šťastia vidieť live bratov Joey a Roberta v akcii, ale ich synov Garyho, Michaela a Williama, ktorí nadviazali na úspechy svojich otcov som si pri ich posledných návštevách vo Frohburgu v rokoch 2014 a 2017 už nenechal utiecť. O tom, aký je road racing krásny a emotívny, na druhej strane ale nebezpečný, azda najlepšie svedčia ich životné príbehy. Predtým ale pár zaujímavých informácií o začiatkoch a histórii týchto medzinárodných pretekov.
V roku 1960 vo Frohburgu po prvýkrát zaburácajú pretekárske motocykle. Obdobie, ktoré sa nazýva ako Pražská jar ma za následok, že v roku 1968 sa namiesto motocyklov po cestách trate trojuholníkovitého tvaru presúvajú tanky v rámci obsadenia CSSR spojeneckými vojskami Varšavskej zmluvy.
Po roku 1973 sa v podstate podujatia zúčastňujú len pretekári zo socialistických krajín a od roku 1978 sa stávajú súčasťou Poháru mieru a priateľstva. Po páde Berlínskeho múru sa ľahšie dýcha aj obyvateľom východného Nemecka a organizátori pociťujú príliv jazdcov z tzv. kapitalistických krajín aj v štartovej listine. Trať sa skracuje z pôvodných 5.800 na 4.750 metrov a v roku 1995 prichádza do Frohburgu Joey Dunlop, rodák zo severoírskeho Ballymoney. „King of Mountain“, ako znie jedna z jeho prezývok sa zapísal do histórie motoristického športu zlatým písmom. Pre mnohých fanúšikov sa stáva ikonou a výpočet jeho úspechov je obrovsky.
Na svojom konte má 26 víťazstiev z TT, 13-krát vyhral North West 200, 24-krát vyhral Ulster GP, čo sú tri najväčšie road racingové podujatia, ale pýši sa aj piatimi titulmi majstra sveta v kategórii TT Formula-1. Vo Frohburgu vyhráva v triede 125 cm³ na Castrol-Honde v roku 1995 a vracia sa sem aj o rok neskôr so svojou 250tkou. Osudnými sa mu stali preteky v estónskom Talline, kde 2. 7. 2000 zahynul po havárii v pretekoch triedy 125 cm³ na čiastočne mokrej trati vo veku 48 rokov.
Jeho brat Robert, otec Michaela a Williama, vyhráva vo Frohburgu v roku 2004 125tky, pričom na pódiu mu robí spoločnosť ďalší skvelý bombardér Ian Lougher z Walesu a svoj debut na trati neďaleko Lipska zažíva starší syn William. Rodina Dunlopovcov sa vracia do Frohburgu v roku 2007. William dosiahne na svoje prvé väčšie medzinárodné víťazstvo a jeho mladší brat Michael si odváža pódium z 250tok.
Životný osud je neúprosný, a tak ako Joey, prináša aj Robert na oltár svojej lásky to najcennejšie čo má. 15. maja 2008 zahynul pri tréningu na NW 200. Veľkú bolesť prežívajú jeho synovia William a Michael štartujúci na tomto podujatí. V ťažkej situácii rezonujú u staršieho brata myšlienky o skončení pretekov a aj kariéry, napokon však pokračujú v podujatí. „Budem jazdiť pre otca,“ hovorí na poslednú chvíľu mladší a agresívnejší Michael a dva dni po otcovej tragédii vyhráva preteky 250tok. Dosiahne na svoje prvé veľké, a ako sám hovorí, najväčšie víťazstvo, naprieč svojim veľkým úspechom, z ktorých sa vyníma 19 víťazstiev na TT.
V tíme Rico Penzkofera Penz13 v sedle BMW S1000RR sa predstavuje divákom v rámci 52. Frohburger ADAC Dreieckrennen 2014 a v novom traťovom rekorde vyhráva posledné nedeľné preteky triedy Open pred celkovým víťazom seriálu domácim Didierom Gramsom a po vzore ostatných členov rodiny sa zapisuje do listiny víťazov.
Prijemným zjavením v rámci konania 55. ročníku v roku 2017 je návšteva Williama a Garyho (Gary je synom Joey Dunlopa) aj keď tentoraz bez nejakého výraznejšieho úspechu. Gary sa tak pri svojom debute na nemeckej trati na Honde RS125 v žltých farbách Joes Bar racing tímu stáva piatym členom rodiny Dunlopovcov, ktorá vo Frohburgu zanecháva hlbokú stopu v srdciach fanúšikov.
Avšak nasledujúci rok prichádza ďalšia zdrvujúca smutná sprava z Írska. Pri tréningu kategórie Superbike havaruje William na okruhu v Skerries v rámci pretekov írskeho národného šampionátu na prírodných tratiach a vo veku 32 rokov 7. 7. 2018 podľahol ťažkým zraneniam.
Tiež sa vám vynorila myšlienka, že to bude znamenať pravdepodobne aj koniec pretekárskej kariéry brata Michaela po tom, ako rovnakým spôsobom stratil strýka, otca a brata? „Od bratovej smrti až po toto víťazstvo som zvádzal veľký vnútorný boj a zmenilo to moju mentalitu,“ hovorí Michael nasledujúci rok po dekorovaní svojho 19. vitazstva na TT. Dynastia rodu Dunlop pokračuje a Michael drží jej vlajku naďalej veľmi vysoko. K vyrovnaniu strýkovho rekordného počtu víťazstiev na TT mu tak chýba 7 zárezov.
Ani v nasledujúcich ročníkoch preteky vo Frohburgu ničím nezaostávajú za svojou atraktivitou a špičkoví jazdci Michael Rutter, Gary Johnson, Lee Johnston, Danny Webb a mnohí ďalší spolu na štarte aj s našimi poprednými pretekármi svojim umením výrazne prispeli k vysokému kreditu obľúbeného finále IRRC.
Text a foto: Marian Zeman
