V dňoch 17.-19. 7. 2020 sa netradične uskutočnili preteky pod názvom Letní cena Brna na Masarykovom okruhu v Českej republike.
Keďže sa roadracingové preteky jeden za druhým kvôli momentálnej situácii zrušili, organizátori CAMS sa rozhodli pre nás pripraviť po jarnej cene Brna aj tú letnú. My sme sa ich zúčastnili v kategórii 400SSP, ktorá štartovala aj s kategóriou Supermono a Klasik do 750ccm. Osud nám pripravil opäť veľmi zaujímavé preteky, z ktorých by sa patrilo napísať report. Štartovali sme zozadu štartového roštu a ako sme nakoniec dopadli?
Tak ako to už býva zvykom, prišli sme na Masarykov okruh o deň skôr, aby sme všetko v pokoji vybalili, absolvovali administratívnu a technickú kontrolu. Keď sme už všetko vybavili, pozreli sme priateľov v depe a ako som sa už poučil z minuloročných pretekov, išli sme spať v normálnom čase a „nežúrovali“ do neskorých hodín.
V piatok nás čakali tri tréningy. Prvé dva sme mali suché a ja som skúšal nový dlhší prevod. Najprv sa mi zdalo, že je až príliš dlhý, ale vedel som, že počas víkendu ešte zrýchlime a prevod by mohol vyhovovať. Rozhodli sme sa teda prevod nechať dlhší. Pred tretím tréningom nás opäť už tradične prekvapilo počasie, ktoré sa rázom zo slnečného zmenilo na prietrž s krupobitím a potom opäť vyšlo slniečko. Trať začala osychať a my sme mohli vyraziť do posledného tréningu.
Všetky tri tréningy sme sa bili o prvé tri priečky s Patrikom Horákom a Ondřejom Rašovským. Aj keď sme nejazdili pri sebe, naše časy na kolo boli od seba vzdialené iba v desatinkách sekundy. Predpoveď hlásila na sobotu upršaný deň, a tak sme sa v noci na poslednú chvíľu rozhodli prezuť na mokré pneumatiky, aby sme mali nachystané na prvú kvalifikáciu o 8:00. Treba ešte spomenúť, že môjmu parťákovi Martinovi Bačovi #89 smolne v prvom tréningu zlyhal motor na jeho Yamahe R6. Prehovorili sme ho, aby išiel domov po nedokončenú a doposiaľ nevyskúšanú motorku do kategórie 400SSP a aspoň na nej si zajazdil na Letnej cene Brna. Do noci sme teda skladali motorku a tiež ju prezuli na mokré pneumatiky.
Predpoveď vyšla správne, a tak sme nastúpili v daždi do prvej kvalifikácie. Počas jazdy sa motorka začala viac a viac dusiť a ja som si hovoril, že musím obkrúžiť aspoň zopár povinných kôl, aby som bol pustený do pretekov. V kútiku duše som dúfal, aby to zvládla a aby som jej ja nejako tým trápením neuškodil. Po jazde som skontroloval niekoľko vecí a usúdili sme, že problém bude v elektronike a jej kontakte s vodou. Snažili sme sa problém odstrániť a do druhej mokrej kvalifikácie sme ani nenastúpili, aby sme v daždi problém ešte nezhoršili. Kvalifikácia teda vyšla na 14. miesto v mojej kategórii 400SSP. V druhej kvalifikácii opäť sadlo nešťastie aj na Martina Baču, ktorému službu vypovedal motor aj v druhej motorke.
Cieľ do prvých daždivých pretekov bol jasný. Čo najlepšie odštartovať a do prvých kôl dať všetko. Motorka fungovala lepšie ako v kvalifikácii, i keď stále to nebolo ono a občas sa trošku dusila. Pomaličky som sa prebíjal dopredu a do cieľa som prišiel na 5. mieste. Viem, že som urobil pre to maximum a spokojne zobral 11 bodov do majstrovstiev Českej republiky na prírodných okruhoch.
V nedeľu už bolo počasie krajšie a preteky boli vyhlásené ako suché. Obuli sme teda pneumatiky na sucho. Ja som vedel, že chlapci vpredu sú rýchli a naše výkony sú vyrovnané. Cítil som veľkú zodpovednosť a v hlave som si predstavoval, čo musím urobiť, aby som bol schopný bojovať o prvé priečky. Štart zo 14. miesta sa celkom vydaril a ďalšie dôležité miesta som vybojoval hneď v nájazde do prvej zákruty. Odštartoval som teda stíhaciu jazdu a behom pár zákrut som sa dotiahol na vedúcu skupinu.
Po prvom kole som bol už na treťom mieste za Ľudovítom Krušinom. Išiel celkom pekné tempo a začal som si čítať jeho jazdu, aby som mal naplánované miesto na predbehnutie pred koncom pretekov. Po pohľade za seba som však videl vláčik jazdcov idúcich za mnou a ja som si uvedomil, že mi to niekto môže začať komplikovať. V ďalšom kole som ho teda predbehol a začal si vytvárať malý náskok. Začalo popŕchať a preteky boli prerušené. Chýbalo jedno kolo, aby bola odjazdená väčšia polovica a preteky bol ukončené. O 15 minút bol vyhlásený reštart a jazdci mali čas rozhodnúť sa, či dajú pneu mokré alebo suché.
Počasie sa upokojilo, a tak sme sa rozhodli, ako aj väčšina jazdcov, nechať suché pneumatiky. Problém bol však v tom, že moje pneu už mali odjazdenú celú Jarnú cenu Brna, tréningy z Letnej ceny Brna a teraz už aj niekoľko kôl zo stíhacej jazdy. Preteky boli odštartované a ja som dokázal držať dobré tempo aj s ubúdajúcou zadnou pneu. Patrik Horák sa však stále držal blízko za mnou, ale ja som vedel, že ak udržím tempo aj v poslednom kole, už to na mňa nebude mať kde skúsiť. Keďže tieto motorky už majú najlepšie roky za sebou a prevodovky veľa hrubého zaobchádzania, občas sa stane, že pri slabom podradení rýchlosť vyskočí. V poslednom kole mi teda na výjazde z jednej zo zákrut rýchlosť vyskočila a Patrik ma mal možnosť bez problémov predbehnúť.
Bol som veľmi sklamaný. V týchto pretekoch som vydal zo seba maximum. Od štartu, súbojov s pretekármi v mojej kategórii aj pretekármi z iných kategórií na silnejších motorkách, reštartu na polomŕtvej zadnej pneumatike to bol veľký kus cesty za krásnym druhým miestom, ktoré mi o vlások ušlo. Obrovské sklamanie, ale aj pocit radosti a zadosťučinenia po tom, čo sa mi podarilo. Silné pocity, no nakoniec vo mne ostali iba tie dobré a Patrikovi to prajem. Ten nemal šťastie na Jarnej cene a tentoraz si to vybralo nielen mňa, ale aj iných jazdcov, ktorí sa bohužiaľ kvôli technike nemohli pretekov ani zúčastniť.
Veľká gratulácia Danovi Vysloužilovi #12 za stabilne krásne výsledky, ktorý je tento rok zatiaľ na suchu neprekonaný a Patrikovi Horákovi #29 k výhre v sobotňajších mokrých pretekoch a veľa ďalším pretekárom k ich krásnym výsledkom. Všetkých srdečne pozývame na najbližšie preteky v Trenčíne, ktoré sa konajú 28-30. augusta.
Chcel by som sa aj touto formou poďakovať tímu Laki RT 53 za to, že sa snažia pomáhať začínajúcim jazdcom, ako som napríklad aj ja. Ďakujem všetkým, ktorí nám opäť na pretekoch pomáhali, fotografom, novinárom, usporiadateľom, traťovým komisárom, zdravotníkom a fanúšikom, ktorí držali palce.
Foto: Jiří Martínek, Pavel Salaba, Karel Šoukal, Roman Langer
