Už niekoľko rokov sa na prírodných okruhoch objavuje mladý slovenský pretekár Aleš Kalman z Kopčian, ktorý už neraz prekvapil výbornými výsledkami či už u nás v Kopčanoch alebo v Českej republike, no neraz aj na pretekoch chýba, čo rozhodne neprospieva jeho umiestneniam v záverečných tabuľkách.

Aleš však na pretekoch nechýba len tak preto, že by sa mu tam cestovať nechcelo. Možno keby si ako koníčka zvolil futbal či hokej, bolo by všetko jednoduchšie. No preteky motocyklov, ktoré sú síce maximálne atraktívne a zároveň nebezpečné, sú na okraji záujmu sponzorov a práve na to dopláca aj tento mladý, 23-ročný pretekár z Kopčian, ktorý sa nám predstaví v nasledujúcom rozhovore.

Aleš, meno Kalman nie je na našich okruhoch nové. Ivan Kalman brázdil pretekárske trate v 80. rokoch minulého storočia. Je to náhoda?
Náhoda to rozhodne nie je, Ivan Kalman je môj otec, ktorý ma vlastne aj k pretekaniu doviedol.

Ako presne si sa dostal k pretekaniu ty?
Od svojich dvanástich rokov som jazdil ako pretekár motokros a neskôr ma práve otec prehovoril na cestné preteky. Tak som to skúsil a hneď ma to chytilo oveľa viac ako motokros. A tak sa od roku 2012 zúčastňujem pretekov na prírodných okruhoch.

Prečo si sa rozhodol práve pre prírodné okruhy? Boli pre teba oproti motodrómom lacnejšie, alebo lákavejšie?
Oboje. Skúšal som prírodný okruh aj motodróm a príroďák samozrejme vyhral, pretože je nielen lacnejší, ale predovšetkým je tam oveľa väčší adrenalín a neporovnateľná atmosféra.

Ako znáša tvoje pretekanie rodina? Otec, ako bývalý pretekár, asi v pohode, ale čo mama a priateľka?
Otec naozaj v pohode, hoci keď sme na pretekoch, tak tiež mu nie všetko jedno keď jazdím. Mama a priateľka by boli určite radšej, keby som s pretekmi skončil, ale pravda je taká, že ma v tom všetci aj napriek obavám podporujú.

Jazdil si už na viacerých prírodných okruhoch, ktorý z nich máš najradšej?
Radvanice. Pretože je to technická trať a veľmi sa mi páči. A ešte samozrejme top sú domáce Kopčany.

Prezraď, ktoré svoje úspechy si najviac ceníš?
Môj taký menší úspech bol v roku 2013, keď som sa v Hořiciach dostal vôbec na štart 🙂 Ale nie, srandujem 🙂 Môj zatiaľ najväčší úspech bol v roku 2013 na domácej trati v Kopčanoch ked som v nedelu dojel na 5. mieste. A takisto 3. miesto na Slovakia Ringu v roku 2012.

No tie Hořice by som ako úspech rozhodne bral. V kvalifikácii je tam vždy pretlak jazdcov a mnohí z nich sa kvalifikovať nedokážu…
Je pravda, že mi dosť ľudí vtedy dopredu vravelo, že tam sa asi nekvalifikujem a preto som si ani nemyslel, že to zvládnem. No podarilo sa to, no žiaľ, hneď po štarte sa stala nehoda, pri ktorej zomrel Martin Turna, navyše som zadrel motor a skončilo to všetko zle…

Jazdíš na českých prírodných okruhoch, no na niektorých podujatiach chýbaš. Aká je príčina?
Áno, jazdím skoro celý seriál czech road racing, no niektoré preteky naozaj vynechávam. A prečo? Odpoveď je jednoduchá… Nedostatok financií…

Mnohí pretekári sa na podujatiach na prírodných okruhoch objavujú aj v dvoch–troch triedach, neláka to aj teba?
Určite áno, je to aj mojou túžbou. Ale tu sme opäť pri tých financiách… Rád by som sa okrem 125-iek videl na štarte napríklad aj v triede 250 SP či Twin…

Kde na pretekoch ťa tento rok ešte uvidíme?
Chcel som ísť Dymokury, ale nič z toho nebude, je tam drahé štartovné a momentálne na to nemám. Ale tento rok sa ešte zveziem v septembri na Slovakia Ringu na pretekoch Alpe Adrie a IMRC.

Je niekto, kto ti v pretekaní pomáha?
Je to práve otec, ktorý mi na pretekoch robí mechanika a ďalej mi pomáha rodina a kamoši, náš Motošport Klub Unín, ale sponzorov bohužiaľ nemám žiadnych, všetko ťahám sám a je to pre mňa finančne dosť náročné…

Aleš, nezostáva mi iné, ako popriať ti veľa šťastia v hľadaní pre tento šport toľko potrebných financií, ktoré si rozhodne zaslúžiš… Ďakujem za rozhovor.

Text a foto: Richard Karnok