K pretekom v Trenčíne som mal vždy zvláštny vzťah. Nezažil som tu síce tie staré, mestské okruhy, ale aj to čo sa dialo na prelome tisícročí na miestnom letisku mi bolo veľmi blízke. A to nielen tým, že som zvyčajne trávil voľný čas pri neďalekom Novom Meste a mal som to sem blízko, ale predovšetkým preto, že som posledné tri roky, presnejšie podujatia Race for fun v rokoch 2007-2009 pomáhal organizovať. Tie sa, žiaľ, práve na poslednom podujatí v roku 2009 skončili tragicky a ja som vždy, keď som cestoval po diaľnici okolo Trenčína, kdesi vo vnútri pociťoval smútok.

Keď som sa v zime dozvedel, že partia Trenčanov chystá návrat pretekov do tohto mesta, hneď mi napadlo letisko, no prekvapila ma zaujímavá trať v priemyselnej časti mesta, ktorú som si hneď vyhľadal cez Google Maps. Spolu s touto informáciou ma navyše v dobrom zarazila prosba od organizátorov, či by som im preteky v Trenčíne aj nekomentoval. To ma veľmi potešilo, pretože to bola pre mňa, čo som doteraz komentoval len preteky šampionátu Alpe Adria, veľká výzva a zároveň aj zodpovednosť. Doteraz som totiž komentoval len preteky šampionátu Alpe Adria, no komentovať podujatie pretekov Oldtimerov, to je už celkom niečo iné. Dôvodom je, že sa jazdí na pravidelnosť, takže výsledky sa netvoria podľa toho čo vidíte na trati, navyše oveľa ťažšie sa mi zdalo hovoriť o histórii, ktorú mám síce zmapovanú z kníh a časopisov a sám si už aj veľa pamätám, ale mal som obavu o tom hovoriť priamo pred tými, ktorí túto históriu na svojich motocykloch písali!

Vždy keď sa objaví nový okruh, navyše prírodný, natískajú sa mnohé otázky, či dokonca obavy, aké to bude s bezpečnosťou, aká bude dráha zaujímavá… Chcel som sa na to niekoľkých jazdcov spýtať, preto som sa v nedeľu ráno vybral do paddocku, ale bol som šokovaný! Sami jazdci sa pri mne pristavovali so slovami chvály nielen k trati, ale aj k zabezpečeniu, zázemiu v paddocku, dokonca aj retardér (ktoré inak jazdci nenávidia) hodnotili slovom v pohoda. Aj môj kolega, žurnalista, živý inventár českých a slovenských pretekov, Jiří Franek, ktorý si inak smerom k organizátorom pretekov neberie servítku pred ústa, žiaril radosťou a podujatie si naplno užíval.

Pre zmenu ťažký víkend zažíval Miloš Baláž, športový komisár pretekov. Nielen preto, koľko mal toho na starosti okolo podujatia, ale v sobotu sa dozvedel smutnú správu o úmrtí svojej mamy… Aj napriek tomu, čo vo vnútri prežíval, dokázal podujatie zvládnuť na výbornú a za to si zaslúži veľký obdiv…

Samotné preteky boli krásne, a to či už šlo o pravidelnosť alebo o rýchlosť, menšie kolízie sa skončili bez následkov a prítomní sa nakoniec mohli vydať domov so skvelým pocitom, že sa tu o rok stretnú znova. Tak im to sľúbil aj organizátor podujatia Ľubomír Kamenár. Muž, ktorý to všetko s pomocou ďalších nadšencov a kamarátov „spáchal“, a z ktorého doslova vyžaruje pokoj, ktorým vie nakaziť aj svoje okolie. Verím, že práve vďaka nemu panovala počas celého víkendu taká výborná atmosféra, ktorú nemohol narušiť ani časomerač  svojimi prešľapmi. Úspešnú premiéru v úlohe riaditeľa na cestných pretekoch absolvoval Jozef Žiaček z dubnického AMK, bolo však vidieť, že s organizovaním motoristických podujatí má už bohaté skúsenosti.

Nejde vymenovať všetko to pekné v Trenčíne, ale stretnutia s bývalými pretekármi patrili medzi Top zážitky. Dominovalo im stretnutie s Imrichom Cifrom, dnes 90-ročným pánom plným elánu, ktorý si dokonca ako divák na rozdiel od svojich oveľa mladších kolegov-veteránov užíval preteky v sobotu aj v nedeľu! Pre mňa tých nezabudnuteľných chvíľ bolo naozaj dosť a preto sa už teraz teším na to, čo nám Ľubo Kamenár pripraví v roku 2017. A budem sa tešiť aj na vynikajúci guláš u Heldesovcov, ktorým som tento rok zahnal hlad po sobotných tréningoch.

Preteky v Trenčíne sú teda za nami, dopadli na výbornú a okrem toho, že mi boli atmosférou oveľa bližšie ako sterilné podujatie MotoGP, na ktoré sa práve teraz do Brna chystám, mali pre mňa pozitívum aj v tom, že už opäť sa mi bude po diaľnici okolo Trenčína jazdiť s lepšou náladou…

Text: Richard Karnok
Foto: autor a Katarína Vašeková