Jediný slovenský pretekár histórie, ktorý má na svojom konte body z majstrovstiev sveta Superbike, dnes, 23. septembra 2017, oslavuje 50. narodeniny.

Kultivovaný sympaťák, majiteľ pekárne vo Vajnoroch, sa na našich okruhoch objavil v roku 1995 v triede 600 SS s motocyklom Kawasaki. Bolo na ňom vidieť, že skúsenosti s rýchlymi motocyklami má, lebo hneď jeho úvodná sezóna mu priniesla celkové druhé miesto za ostrieľaným Milošom Balážom a prakticky čo preteky, to veniec. Také isté poradie zaznamenal aj o rok neskôr, ale to už pripravoval so silnejšou „Kawou“ prestup do Superbikov.

S ňou v roku 1997 skončil opäť druhý v celkovom hodnotení v M SR aj v Slovenskom pohári. Z závere roku vymenil značku a s novou Suzuki získal v Španielsku body v oboch jazdách do seriálu ME. Rok 1998 znamenal po vydarenej sezóne jeho jediný titul majstra SR a samozrejme sa zaskvel skvelými výsledkami aj na medzinárodnom poli. Absolvoval niekoľko pretekov svetového šampionátu, kde aj kvalifikácia bola za daných okolností považovaná za úspech.

Ten najväčší sa dostavil o rok neskôr, keď už ako stály člen štartovného poľa World Superbike zabodoval na A1 Ringu v Rakúsku, keď získal dva body za 14. miesto. Samozrejme, doma tým pádom štartovať mohol iba keď bol čas, to znamená pri náročnosti svetovej sérii minimálne. V tej dobe ho sprevádzal ako mechanik skúsený Tibor Straka. Pravidelná účasť na svetových tratiach bola napriek podpore zo strany promotéra Flamini Group veľmi finančne náročná a nakoľko sa „sponzoroval“ prakticky sám, vlastné možnosti sa preskočiť jednoducho nedali. Tak skončilo úspešné obdobie súperenia s Jirkom Mrkývkom ml. o vytúžené body v MS.

Po dvojročnej pauze sa v rokoch 2001 opäť objavil sporadicky na štarte, ale v tom čase trieda SBK bola doma v značnom útlme. Podobne tomu bolo aj v rokoch 2002, 2006 a 2007, pre zmenu už s motocyklom Ducati a neskôr aj s bavorákom a Kawasaki.
Veľakrát sme debatovali na tému, ako oživiť vtedajší útlm pretekov na Slovensku, nakoľko začalo presadzovanie čistých „motodrómových“ seriálov a národné majstrovstvá sa skryli pod hlavičky spoločných pretekov stredoeurópskych krajín.

Možno práve odhodlanie pomôcť pretekom na Slovensku a podpora zo strany pretekárov a činovníkov ho nasmerovala na cestu, ktorá ho priniesla až na post viceprezidenta SMF a neskôr aj medzinárodného činovníka – športového komisára FIM.
Pohľad na problematiku z druhej strany, čiže už nie iba ako pretekára, nebola vôbec jednoduchá, ale do boja sa pustil s veľkým odhodlaním. Neskôr sa dostal aj k samotnému riadeniu medzinárodných pretekov ako ŠK. Ale zrejme si uvedomil, že táto parketa nie je to pravé pre neho ako rodeného športovca a ako som vyššie spomínal, pritiahlo ho to opäť do sedla motocykla na štartovú čiaru pretekov.

V súčasnosti celkom prepadol fotografovaniu a posledné roky sa ako skvelý fotograf pohybuje popri pretekárskych okruhoch, pričom už druhý rok aj ako akreditovaný fotograf predstavil na veľkých cenách MotoGP v Brne a rakúskom Red Bull Ringu, kde si iste rád zaspomína na svoj bodový zisk vo svetovom superbikovom šampionáte.

Vlado, prajeme Ti do ďalšej päťdesiatky stále toľko zanietenia nielen pre svoju prácu, ale aj koníčky, vďaka ktorým Ťa môžeme stále stretávať popri pretekárskych okruhoch!

Text: Rudolf Mladý a Richard Karnok
Foto: autori, Petr Štola a Karel Šoukal