Pretekársku púť Sandry Štamovej sledujeme na stránke Moto-cup.sk podrobne od jesene minulého roka. Považujeme totiž za našu povinnosť informovať slovenských priaznivcov o tejto mimoriadne nadanej dievčine, ktorej sa na u nás, typicky po slovensky, veľa pozornosti nedostáva. Včera sme sa na našej stránke v rozhovore s ňou dozvedeli aká bola jej doterajšia pretekárska kariéra a ako sa vôbec k motorkám dostala. Sandra však počas uplynulého víkendu absolvovala preteky motocyklov triedy Harley Davidson na slávnom podujatí v Daytone a s radosťou sa pre našich čitateľov podelila so svojimi zážitkami. Patrí jej za to veľká vďaka.

Chuckawalla – testy:

Pravdupovediac Daytona bola pre mňa výzvou po každej stránke… Začalo to celkom dobre, keď ma tím Triple Crown/RMR Racing pozvali prvýkrát testovať na Chuckawalla okruhu Harley Davidson a Yamaha R6 v Californii.
Okruh je vzdialený asi tri hodiny z Los Angeles niekde v púšti 🙂 Hneď som si premyslela v hlave že ak sa mi niečo stane, tak ma tam budú musieť asi zahrabať, keďže nemocnicu som tam nevidela ani na fotke 🙂 Test bol asi to tri týždne pred Daytonou s tým, že to nebude žiadny nátlak, len chcú vidieť ako jazdím a hlavne aký mám názor na Harley Davidson, keďže Yamaha nie je až taký obrovsky rozdiel v porovnaní s mojou Kawasaki ZX10, na ktorej som pretekala posledné dve sezóny… Myslím čo sa týka motorky ako takej. Okruh bol v porovnaní s Daytonou veľmi technický, má 17 zákrut a v podstate žiadnu poriadnu rovinku, dlhý okolo dvoch minút na Harleyi a 1:50 min na 600-vke. Pravdupovediac bola som dosť nervózna, keďže som predtým dva mesiace nejazdila, nepoznala som okruh a už vôbec som si nevedela predstaviť ako sa budem cítiť na motorke Harley Davidson, ktorá má okolo 250 kg bez benzínu, oleja atď a približne 90 koní v porovnaní so 170 kg a 192 koňmi ZX 10, ktorú som testovala naposledy v Malajzii na okruhu v Sepangu koncom novembra. Okruh bol prenajatý iba pre nás jazdcov z tímu, číže 9 jazdcov, 5 na Harley Davidson a štyria na Yamahe R6. Môj tímový kolega Michael Barnes je minuloročný šampión v Harley Davidson XR1200 triede, takže som sa mala od koho učiť. Michel je legenda v Amerike, preteká už 20 rokov, všetky možné triedy a taktiež s medzinárodnými skúsenosťami.

Posadili ma na Michaelovu minuloročnú HD. Musím sa priznať, že prvých pár kôl som myslela, že sa zabijem, proste tá motorka ma chcela vyhodiť zo sedla v každej zákrute a taktiež na rovinke… Vôbec som nechápala čo sa dej! Prvýkrát som bola naozaj vystrašená, že nemám žiadnu kontrolu a treba povedať, že majiteľ tímu bol vystrašený tiež… 🙂

Našťastie s nami pracoval najskúsenejší človek z ÖHLINS, takže v podstate po každých dvoch kolách som sa vrátila a postupne sme nastavovali motorku ako to mne vyhovovalo a taktiež som sa musela učiť úplne nový jazdecky štýl, všetko odznova, pretože jazdiť na HD ako na ZX10 alebo hocijakej supersportovej motorke bolo absolútne nemožné. Nie je to motorka vyrobená na okruh. Pretko som sa snažila učiť od Michaela ako som mohla a v podstate som skoro úplne odstránila môj agresívny štýl aký som používala na veľkej motorke. Harley Davidson je o veľkej rýchlosti v zákrutách, používaní čo najmenej agresivity a v podstate snažiť sa udržiavať konštantú rýchlosť s čo najmenej vkladaním sily na manipulovanie motorky do zákrut alebo zo zákrut… Motorka je veľmi nestabilná ešte aj na rovinke a nesúvisí to s tlmičmi až tak ako s podvozkom. Taktiež keď sa raz rozkýva, tak už sa to nedá zastaviť…

Na konci 2,5 dňa testovania som mala už viac skúsenosti, tak som sa rozhodla naháňať Michaela, lebo jazda za nim mi veľmi pomáhala. Zlepšila som sa o ďalšie tri sekundy a urobila som čas 2:00 min, iba 1,5 sekundy od jeho najlepšieho času. Malo to jeden háčik, že po pár kolách som to trošku prehnala a spadla som… No nevadilo, všetci boli šťastní čo sa týkalo môjho času a jazdenia, pretože to znamenalo, že mam šancu na víťazstvo v Daytone, ktorá je viac menej o rovinkách a nie je až taká technická. V podstate úplne iný okruh. Poobede som testovala Yamahu, čo bolo tiež veľmi úspešné. Všetci  z tímu boli veľmi milí a snažili sa čo najviac pomôcť.

Odletela som potom rovno na Slovensko na operáciu a za týždeň mi volali z tímu a pozvali ma na preteky do Daytony, keďže ja som nechcela podpísať kontrakt na dva roky s tým, že by som jazdila HD a zopár pretekov na Yamahe, bez toho aby som si to vyskúšala, súhlasila som isť do Daytony. Ja preferujem športové motorky a mojím cieľom je Superbike a svetová súťaž ak dostanem finančnú podporu od sponzorov, pretože bez toho sa to samozrejme nedá.
 

Daytona – preteky:

Nemali sme ani jeden deň testovania na okruhu v Daytone, iba 40-minútový voľný tréning a dvakrát 30-minútovú kvalifikáciu. Bohužiaľ to však nešlo podľa plánu a očakávaní. Určíte nie mojich… Prvý deň  sme mali technické problémy s mojou motorkou  hneď na začiatku vo voľnom tréningu, takže som to všetko zmeškala a neskôr poobede v prvej kvalifikácii som mala tiež technické problémy, ale snažila som sa aj tak urobiť aspoň desať kôl nech aspoň viem, že ako ten okruh vôbec vyzerá. To bolo veľmi frustrujúce. Protestovala som po celom dni, že ja už na tu danú motorku nesadnem, tak sme sa rozhodli, že druhú kvalifikáciu absolvujem na náhradnej motorke tímového kolegu Bobby Fonga. V piatok ráno bolo asi 10 stupňov, ľadový severák a teplota asfaltu bola veľmi nízka. Taktiež podľa AMA predpisov všetci musia používať tú istú tvrdosť pneumatiky Dunlop. Veľmi tvrdá zmes kvôli dvom dlhým šialene nakloneným rovinkám, ktoré extrémne prehrievajú pneumatiky. A 90 % okruhu je na ľavú stranu, takže v troch pravotočivých zákrutách (dve z nich sú po dlhých rovinkách) nebola žiadna priľnavosť, mala som pocit že jazdím na ľade. Veľa pretekárov spadlo v jednej z tých zákrut v ten deň a musím sa priznať, že ja som nebola výnimkou v treťom kole druhej kvalifikácie. Opäť veeeľmi frustrujúce…

Taktiež Daytona je známa tými dlhými strmými naklonenými rovinkami čo volajú „BANKING“ a celé je to o tom, aby sa pretekár udržal v čo najväčšej skupinke, čo mu rozráža vzduch, volajú to „DRAFTING“. Nezažijete taký silný pocit vtiahnutia do tunelu na žiadnom inom okruhu na svete. Preto ak človek jazdi obklopený pár jazdcami, tak sa dá ísť o dve sekundy rýchlejšie na kolo.

Ale vrátim sa naspäť k pretekom. V podstate som neurobila skoro žiadne kola na okruhu. Mali sme dilemu či mám riskovať a isť rovno do pretekov na náhradnej motorke Michael Barnesa alebo nie… Povedala som si, že nemám čo stratiť, nastavíme ju tak isto ako na Chuckawalla okruhu ako základ a v pretekoch urobím čo môžem, keďže všetci (tím, sponzori) sme do toho investovali veľa síl, času a peňazí  a taktiež ja nie som typ čo sa vzdáva aj keď som vedela, že už nemôžem ukázať čo je vo mne a dosiahnuť umiestnenie top 5, ktoré bolo naším cieľom… Proste niekedy sa deju veci, ktoré nie sú v mojich silách a musím to akceptovať, aj keď je to extrémne ťažké. Nemala som ani šancu vyskúšať si štart. Po zahrievacom kole som mala pocit, že motorka je OK čo sa týka technického stavu, takže som sa postavila na 24. kvalifikačnú pozíciu.

Po štarte sa mi podarilo vylepšiť o päť pozícií a bojovala som ako sa dá, snažila som sa predbiehať v zákrutách čo mi išlo, ale potom na dlhej rovinke ma stále predbehli jazdci čo boli za mnou. Takto to išlo všetkých sedem kôl a bola som na 18. mieste až kým ma dvaja pretekári nepredbehli desať metrov pred cieľom na rovinke. Uvedomila som si, že posledné kolo je lepšie ostať vzadu a predbehnúť až na konci, a nie ponáhľať sa v technickej časti okruhu. Skončila som dvadsiata, vylepšila som si časy o 5,5 sekundy (2 min 10 sekúnd) čo bolo štyri sekundy od víťaza. Vedela som, že som mala na oveľa viac, ale celkovo sme boli veľmi spokojní s pretekmi… Teda ja až tak nie, ale ostatní, keďže v rámci daných okolností, prvýkrát v Daytone a na Harley Davidson som urobila výborné časy. Len škoda že sme tak nezačali od voľného tréningu, aby som sa v  pretekoch mohla udržať s prvou skupinou jazdcov, myslím, že ich bolo desať a v poslednom kole zvíťazil ten čo bol v závere na šiestej pozícii a môj tímový kolega Michael, ktorý v poslednom kole viedol skončil šiesty.
Tak to je Daytona!!! Musím poďakovať všetkým sponzorom a tímu a aj organizátorom za všetko a za to že som sa tam cítila vítaná!