Na Slovensku ju pozná len málokto, ale vo svete robí našej krajine oveľa lepšie meno než ktoríkoľvek politici, či reprezentanti v iných, omnoho preferovanejších, športových disciplínach. V nasledujúcom rozhovore sa vám predstaví krásna žena a vynikajúca pretekárka Sandra Štammová.

Sandra, odkiaľ pochádzaš a ako si sa dostala k motocyklovým pretekom?
Narodila som sa v Poprade, celé detstvo som prežila vo Vysokých Tatrách a až počas vysokej školy som sa presťahovala do Popradu. Po ukončení vysokej školy som mala veľa plánov a všetky boli v podstate závislé na ovládaní cudzieho jazyka. Preto som sa rozhodla ísť na 3-mesačný jazykový kurz na Nový Zéland s tým, že uvidím môjho otca, ktorý tam žil už päť rokov. Po troch mesiacoch štúdia jazyka som sa rozhodla, že sa pokúsim získať prácu, vylepšiť si angličtinu aj v praxi, a tak som začala pracovať ako asistentka manažéra vo veľkej TAXI firme a taktiež sa mi podarilo dostať miesto trénerky Auckland Ski tímu.  Po siedmich mesiacoch na Zélande som mala pocit, že sa chcem posunúť v kariére ďalej a stala som sa biznis partnerkou môjho manažéra, s ktorým sme odišli z firmy a začali pracovať na kontrakte s väčšou firmou. Už mi chýbala iba rodina, priatelia a moja motorka. Jedného dňa sme sa s mojim biznis partnerom rozhodli, že si na polovicu kúpime Hondu CBR 1000, a tak to začalo… jedenkrát do týždňa na okruh a už to išlo… Rýchlo som sa zlepšovala a v jeden deň som stretla Aarona Slighta (bývalý vynikajúci pretekár MS Superbikov), ktorý mi povedal, že na to mám a ak sa dá, tak že by som to mala určite skúsiť profesionálne. V ten deň som vedela, že to je to, čo chcem v živote robiť…

Ako sa k tvojmu jazdeniu stavia rodina?
Môj otec ma nikdy nevidel pretekať, pretože teraz už žije v Austrálii. Moja mama a brat prišli prvýkrát na preteky tento rok na okruh Brands Hatch GP v polovici októbra, kedy sa šlo posledné podujatie tejto sezóny. Samozrejme že majú obavy, ale po tom zážitku čo mali cez víkend ma pochopili oveľa viac, konečne som ich dostala na moju stranu a dúfam, že sa už nebudú obávať… A taktiež ich veľmi potešili moje dve víťazstvá pred týždňom na Kostarike.  Ja vždy hovorím: Čo sa má stať stane sa… Žijem len raz…

Kde je teda vlastne tvoje súčasné bydlisko?
Momentálne žijem v anglickom Colchestri, kde je taktiež základňa môjho tímu, ktorý má od teraz názov MSS Performance. Pravdupovediac nikdy nevydržím dlho na jednom mieste a cítim sa doma vo viacerých krajinách… Ale pravý domov je tam, kde mám rodinu, nezáleží na tom, v ktorej krajine… Čiže povedzme že stále v Poprade.

Aká bola tvoja cesta motocyklovým svetom? V ktorých krajinách si vlastne jazdila?
Na Novom Zélande som začala hneď prvý rok v triede superbike (čo nie je samozrejme na takej vysokej úrovni ako British Superbikes) a pretekala som s jazdcami ako Andrew Stroud čo je naozaj legenda na Zélande aj vo svete (jazdil aj v Grand Prix 500 ccm). Všetci mi pomáhali ako sa dalo a najlepšie umiestnenie prvý rok bolo siedme miesto a taktiež piate miesto v Endurance Race. Do Austrálie som bola pozvaná Danielom Staufferom, superbikovým pretekárom, ktorý mi pomáhal aby som sa dostala do austrálskeho šampionátu. Taktiež som tam stretla Bernie Hattona, ktorý v minulosti trénoval Antony Westa a snažil sa mi pomôcť dostať sa do tímu, alebo založiť novy tím na ďalší rok. Takže v Austrálii som absolvovala len testovacie dni na Honde a tiež na Aprilii na Phillip Islande. Plán bol pretekať od ďalšej sezóny, ale to sa nikdy nestalo, pretože medzitým som už dostala pozvánku na test do Anglicka pre továrenský tím MSS Kawasaki.

Je nejaký rozdiel medzi pretekaním na Novom Zélande a v Británii?
Britský šampionát je najťažší národný šampionát na svete. Po MotoGP a WSBK je to tretia najsilnejšia súťaž. Austrália a Nový Zéland majú zopár výborných jazdcov, ale nedá sa to naozaj porovnať s britským šampionátom, kde sú najlepší jazdci sveta zmixovaní s najlepšími jazdcami Veľkej Británie. Na niektorých podujatiach je v mojej triede Superstock 1000 v tréningu rozdiel medzi prvým a štyridsiatym len dve sekundy a jazdia tam jazdci ako John McGuinnes, alebo ex WSBK jazdci, taktiež top americkí pretekári. Kvalifikovať sa do pretekov je veľmi ťažké, pretože niekedy nás jazdí 65 ľudí v kvalifikácii a len 36-40 môže štartovať… V žiadnych iných triedach toľko pretekárov nemajú, v Superbikoch je maximum 32 jazdcov. Je pre mňa pocta byť v takomto šampionáte už na začiatku mojej kariéry. Som výnimka a ďakujem organizátorom, že mi to umožnili len po jednej sezóne skúseností na Novom Zélande.

Ktoré doterajšie výsledky si ceníš najviac?
Moja kariéra je stále veľmi krátka, teraz som dokončila tretí rok pretekania, číže sa stále ešte učím, v podstate som len na začiatku v porovnaní s mojimi súpermi. Ako som spomenula, na Novom Zélande som dosiahla siedme miesto v Superbike a piate v pretekoch endurance. Vo Veľkej Británii bolo moje najlepšie umiestnenie 24. miesto v triede Superstock 1000 z 54 jazdcov na poslednom podujatí v Brands Hatch. Skončila som len 16 sekúnd za víťazom v 16-kolových pretekoch. Umiestnenie je pre mňa ale relatívne, keďže som bola iba 1,9 sekundy na kolo pomalšia od víťaza na okruhu, kde sa jazdia časy okolo 1min 30 sek. A stále som mala pocit, že môžem ísť rýchlejšie… Naša trieda je tento rok veľmi vyrovnaná, každá desatina sekundy ma posunie niekedy až o šesť miest dopredu. Sústredím sa na moje časy pretože o tom to celé je. Kvalifikácia je najťažšia, ale keď sa dostanem do pretekov, tak už bojujem. Milujem tú rivalitu… Je to úžasný pocit bojovať o každý meter na okruhu… K úspechom musím prirátať aj celkom aktuálny výsledok, teraz 28. októbra som vyhrala dvoje pretekov na Kostarike v kategórii 600 ccm.

Jazdila si už niekedy na Slovakia Ringu?
Áno, mala som tu možnosť urobiť zopár kôl pre Slovensku televíziu na požičanej štandardnej Honde. Môžem povedať, že tento okruh je jeden z najlepších na akých som jazdila. Veľmi technický a ja dúfam, že ešte budem mať možnosť jazdiť na tomto okruhu na mojej vlastnej motorke.

Naši motorkári poznajú niektoré okruhy v Austrálii, Novom Zélande či v Británii len z videí a veľmi tu vo vnútrozemí obdivujeme ako dokážu pretekári vôbec na týchto napoly prírodných nebezpečných okruhoch jazdiť. Ty nám môžeš o týchto tratiach povedať viac z vlastnej skúsenosti…
Jazdila som na viacerých okruhoch, piatich na Zélande, štyroch v Austrálii, jednom v Španielsku – Alcarras, jednom na Kostarike, Slovakia Ringu na Slovensku a asi na jedenástich okruhoch v Británii.  Práve v Británii sú okruhy úžasné, všetky sa veľmi odlišujú, sú tu technické a nebezpečné okruhy ako Cadwell Park, kde skáčeme cez horizont, potom rýchle okruhy ako Thruxton, kde je priemerná rýchlosť okolo 170 km/h a potom okruhy s veľa slepými zákrutami, proste všetko čo si viete predstaviť… Pre mňa tieto prvé dva roky boli veľmi ťažké, keďže som si musela zvyknúť na novy tím, novú motorku Kawasaki, na nové trate a taktiež na každom okruhu je nastavenie motorky kompletne rozdielne… Počasie tomu veľmi nepomáha, myslím, že tento rok bolo iba dvadsať percent pretekových víkendov bez dažďa. Povedala by som, že okruhy v Británii sú najnáročnejšie v porovnaní s okruhmi v iných krajinách čo som skúsila. Philip Island a Slovakia Ring sú tiež veľmi náročné. Na Novom Zélande sú všetky okruhy, okrem Hampton Downs, ploché..

Ako si sa dostala do britského šampionátu?
Ako som už spomenula, bola som v októbri 2010 pozvaná na týždňový test na okruh Mallory Park. Priletela som z Austrálie po troch rokoch do Európy kvôli testu a našťastie som bola prijatá do tímu na viacročný projekt, keďže sme vedeli, že to s mojou malou skúsenosťou v pretekaní nebude ľahké. Prisťahovala som sa do Anglicka z Austrálie v januári a sezóna začala v marci. A prečo britsky šampionát? Lebo je tu obrovská úroveň a nikdy by som neodmietla túto príležitosť, ktorá mi, verím, pomôže dosiahnuť moje ciele v pretekaní.

K pretekom patria aj pády, zažila si nejaký hrozný pád, na ktorý nerada spomínaš?
Bolo ich viac nepríjemných, musím poďakovať anjelom, že na mňa dávajú pozor. Mala som obrovské pády, po niektorých bolo až neuveriteľné, že som to prežila a že sa mi nič nestalo. Týždeň pred prvými pretekmi v Anglicku som testovala na Brands Hatch Open Pitlane Track Day a vrazila som zozadu do skoro stojaceho motorkára v rýchlosti 250 km/h. A rovno do steny, vyzeralo to ako po havárii lietadla… Tento pád bol klasifikovaný ako jeden z najhorších v histórii a nikdy mi organizátori neukázali to video… Neviem ako to je možné, ale nič sa mi nestalo… Volajú ma RUBBER = guma, lebo sa odrážam dobre od zeme J

Máš okrem motoriek aj iné záujmy?
Trénujem skoro každý deň rôzne športy, aby som bola fit, študujem športovú psychológiu, robím jogu, motokros, občas modeling, taktiež testujem pre náš tím rôzne doplnky na motorku vhodné pre ženy, robím aj pre časopisy ako jazdec (fotky, videá), stále pracujem ako lektorka pre Slovenskú lyžiarsku asociáciu, pracujem na mojich ďalších plánoch trénerky na okruhoch pre ženy, mám aj povinnosti voči sponzorom, do budúcnosti pracujem na mojej módnej značke, plánujem si robiť stunt riding a supermoto.

Ďakujem za rozhovor, budeme ti držať palce.

Rozhovor vyšiel v časopise Motomagazín č. 3 / 2013