S Robom Sobčákom nielen o fotografovaní pretekov MotoGP

Richard Karnok

Roba som spoznal pred šiestimi rokmi na pretekoch majstrovstiev sveta MotoGP na Masarykovom okruhu, na ktorých fotil. Bol som prekvapený, nevedel som, že ešte niekto zo Slovenska fotí preteky MS, ale Robo mi to hneď vysvetlil: „Bývam v Brne a fotím pre český Motor Journal.“

Vtedy som netušil, že ho MotoGP pohltí natoľko, že sa stane permanentným fotografom tohto seriálu (v súčasnosti sa podobnou cestou vybral aj fotograf Peter Ruža, brat nášho úspešného pretekára Vlada Ružu). Ale niet sa čo čudovať, Robove fotky sú výnimočné. Nefotí len nejaké reportážne fotografie, ale v jeho tvorbe je aj kus umenia a jeho duše. A to sa týka aj jeho rozhovorov s pretekármi či ľuďmi zo zákulisia MotoGP. Túžil som s ním urobiť rozhovor, aby som aj ostatným fanúšikom pomohol spoznať tohto jedinečného človeka a fotografa milujúceho motocyklové preteky, ktorý je navyše aj skvelým parťákom a mne už neraz pomohol s fotením a dokonca som spolu s ním mohol absolvovať rozhovor s veľkou hviezdou minulosti, päťnásobným šampiónom Mickom Doohanom. Mnoho jeho krásnych fotiek nájdete na jeho facebookovej stránke www.facebook.com/speedyphotoRS, ale niektoré uvidíte aj pod týmto rozhovorom.

Robo, kedy si prvýkrát fotil preteky MotoGP a ako si sa k tomu dostal?

Bolo to v roku 2014 v Brne pre časopis Motor Journal, pre ktorý som už nejaký čas fotil. Oslovil som šéfredaktora Karla Kupku, či by mi s tým nepomohol a vyšlo to. Po roku som bol opäť v Brne a od roku 2016 som fotil už aj pre České motocyklové noviny a v súčasnosti fotím pre Motohouse a takisto individuálne pre niektoré tímy.

Alex Rins na Veľkej cene Austrálie v roku 2018

Okrem Brna si sa začal zúčastňovať aj ďalších pretekov MotoGP v zahraničí…

Áno, v roku 2016 som bol okrem Brna v Mugelle, na Sachsenringu, Red Bull ringu, v Misane a vo Valencii. V roku 2017 som k tomu pridal ešte ďalšie a na väčšine pretekov som sa zúčastnil s Tomášom Gescheidtom, žurnalistickou legendou, od ktorého som sa tak mohol veľa naučiť. Bola to pre mňa veľká škola a česť, že som s takýmto človekom mohol stráviť toľko času. Pred Tomášom musím sňať dolu klobúk…

V tom čase som ťa na pretekoch vídaval aj s Vladom Karbanom, naším bývalým pretekárom, majiteľom bodov z MS Superbike, ktorého tiež poriadne chytilo fotenie…

Veru áno a Vladovi Karbanovi aj za veľa vďačím. Práve on mi kedysi posunul svoj objektív päťstovku. S Vladom sme spolu absolvovali mnoho veľkých cien, navyše je rovnaký technický pedant ako som ja a vždy som si užíval naše debaty nad jednou dokonalou fotkou, na ktorej sme hľadali detaily, ktoré sa dajú ešte vylepšiť. A to je vlastne pointa tejto práce. Všetci tam robia dokonalé fotky, ale ty chceš urobiť ešte niečo navyše, špeciálne, a to ťa núti sa neustále zlepšovať.

S Mickom Doohanom

V roku 2016 si k fotografiám pridal aj rozhovory…

Áno a veľmi ma to začalo baviť. Navyše mi šéfredaktori nikde neokresávali rozhovory a nechali na mne, aby som ich pripravil tak, ako som to cítil. Mám rád lifestylové rozhovory s ľuďmi zo zákulisia, z nich medzi najzaujímavejšie patrili dva rozhovory s Giacomom Agostinim. V súčasnosti sa už osobne poznáme, vždy ma poteší, keď sa stretneme a on ma pozdraví: „Ciao Robert!“

S kým ešte si robil rozhovory?

S Marcom Lucchinellim, Luciom Cecchinellom, Paolom Ciabattim, Randy Mamolom, Nickom Harrisom, bývalým komentátorom MotoGP, ktorý je úžasnou osobnosťou a mnohými ďalšími ľuďmi zo zákulisia, z Dorny, KTM a takisto s Frine Velilla, ktorá pôsobí ako MotoGP Media manažérka. No a musím spomenúť aj Micka Doohana, s ktorým sme robili rozhovor my dvaja spoločne a čoskoro vyjde v časopise Motohouse a takisto na portáli RoadRacing.sk.

Valentino Rossi, Barcelona 2018

Za túto možnosť som ti veľmi vďačný, bol to pre mňa jedinečný zážitok. Ty si bol už aj v zámorí, koľko okruhov seriálu si už prešiel? Ktorý z nich je pre teba ten naj? Myslím nielen z pohľadu prostredia, ale aj z toho fotografického?

Bol som na dvanástich okruhoch seriálu. Najviac sa mi páčila Austrália, hoci bola najnáročnejšia na fotenie, keďže bolo stále veterno. Neustále sa striedalo teplo so zimou, chvíľami dosť pršalo. Ale Austrália bola špeciálna aj v tom, že tam veľmi dlho cestuješ a po príchode si povieš, že si ozaj na konci sveta, lebo je to hrozne ďaleko. No a ten okruh? Lukey Heights, Siberia, to sú úžasné miesta, keď si tam a vidíš to naživo… Na Lukey Heights ťa od pretekárov neoddeľujú ani zvodidlá, len na tráve je vyhradená hranica pokiaľ môžeš ísť, aby si bol ešte v bezpečí. Keď som ale na Phillip Islande fotil, tak ma najviac vzala posledná zákruta pred cieľom. Tiahla a rýchla, čo sa fotkou ani nedá vyjadriť. Treba to vidieť a počuť, pretože jazdci sú veľmi dlho v náklone a počas toho počuješ ako radia rýchlosti. Ďalšou špecialitou je, že tam majú traťoví komisári špeciálnu vlajku upozorňujúcu na kenguru na trati. Je to celkom iný svet, všetci sú slušní, milí, normálni, sú zameraní na pravidlá, ktoré aj dodržujú. Ale k Austrálii ešte musím dodať, že sa mi tam podaril rozhovor a skvelé fotenie s Mikelom Lafuentem, šoférom prvého Safety Caru.

V Safety Care s Mikelom Lafuentem

Fotili sme tam v sobotu večer bavorácky Safety Car pri západe slnka, no čo viac si môžeš priať… A Mikel potom so mnou urobil dve ostré kolá, boli z toho výborné fotky aj z auta a pre mňa jedinečný zážitok. Ale keď sa vrátim k tvojej otázke, tak každý okruh má niečo svoje a je úžasný, ale okrem Phillip Islandu ma najviac zaujalo Mugello. Takisto Brno je skvelé a navyše je doma. Potom rakúsky Red Bull ring, kde je o nás novinárov dokonale postarané a na trati tam nenájdeš škaredé miesto na fotenie. Všetko je vykosené, všetko je „pünktlich“. Navyše si tam v Alpách, takže kdekoľvek sa okolo seba pozrieš, tak vidíš krásny gýč. Dnes už každý okruh v snahe udržať si preteky MotoGP musí urobiť veľmi veľa a stojí to obrovské peniaze. Organizátorom ide o to, aby boli dokonalí a čo najviac sa zapáčili všetkým, ktorí tam prídu a splnili ich požiadavky. Od fanúšikov, cez organizátorov z Dorny, až po nás novinárov. Aby si niekto nemohol povedať, že ok, nestihol som Brno, tak pôjdem o týždeň do Rakúska, veď to bude to isté. Opak je totiž pravdou, všade je to iné a krásne.

Jakub Kornfeil na domácej trati v Brne

Čo hovoríš na to, že taká tradičná destinácia, akou je Masarykov okruh, musí v kalendári MotoGP pravidelne bojovať o prežitie?

Dúfam, že sa Grand Prix v Brne podarí zachrániť. Verím, že zodpovední ľudia, ktorí na to majú dosah si vždy budú uvedomovať prínos tohto podujatia. Vysvetliť otázku financovania veľkej ceny nie je na päť minút, ale dúfam, že subjekty, ktoré v tom figurujú, majú všetko spočítané a budú sa rozhodovať rozumne. Pokiaľ by totiž Brno o veľkú cenu prišlo, tak sa tam už nikdy nevráti. Na  svete je totiž mnoho záujemcov, ktorí po organizovaní pretekov seriálu Grand Prix okamžite skočia.

 

Za ten krátky čas pôsobenia v MotoGP si akceptovaný ako partner priamo v Dorne, čo je promotérska spoločnosť, ktorá organizuje svetový šampionát…

S Randy Mamolom

Je to v podstate založené na vytvorenom vzťahu, ktorý si vyžadoval pár rokov práce a vynaloženého úsilia.  Pomohlo to aj jednej veci, ktorú som mal dlhšie v hlave. Chcel som zorganizovať výstavu a vernisáž fotiek z prostredia MotoGP a následne zrealizovať aukciu s tým, že výťažok pôjde niekam, kde to bude mať zmysel. Škoda inak, že si nemohol minulý rok prísť, bolo to veľmi fajn.
Ale poďme späť do paddocku, každopádne sa dá povedať že som využíval hlavne možnosť robiť rozhovory s ľuďmi, ktorí sa pohybujú v zákulisí, ale sú rovnako dôležitou súčasťou paddocku. Ako prvý bol myslím rozhovor s Frine. A v podstate dobré vzťahy som využil ešte pri realizácii interview so šoférom 1. safety car – Mikelom Lafuentem, ktorý som prvotne chcel spraviť v Brne, ale počas sezóny 2018 vyplynulo ako najvhodnejšie miesto na Phillip Island v Austrálii. Pokiaľ ale ide o rozhovor v rámci pretekárskeho tímu, tak kontaktujem priamo media manažéra daného tímu alebo idem napríklad za jazdcami, členmi tímov osobne. Jednoducho musíš pracovať na maximum a postupovať. Od základnej “modrej visačky“ – akreditácia na jedny preteky” až po permanentnú akreditáciu na sezónu – “oranžová visačka”, s ktorou prichádzajú lákavé výhody, ale aj povinnosti. Napríklad obyčajné parkovanie počas pretekov – väčšinou ak máš “modrú”, tak parkuješ na P2 parkovisku, čo v Brne nie je problém – poznáš to sám. Je to blízko paddocku a je to vcelku ok. Ale napríklad v Mugelle je P2 vzdialená myslím niečo okolo dvoch kilometrov. A to stačí na to, aby sa tvoj časový pres poriadne ráno napol. S permanentnou akreditáciou parkuješ teda priamo na okruhu alebo v jeho bezprostrednej blízkosti, ďalej je možné využívať hospitality spoločnosti REPSOL, takže raňajky, obedy, občerstvenie. Ale ako hlavnú výhodu samozrejme vidím v tom, že s permanentnou akreditáciou získavaš špeciálnu vestu – ktorá ťa oprávňuje vstupovať na štartový grid, potom na pit lane (za určitých podmienok) a samozrejme pokiaľ je situácia ok a máš to ideálne dohodnuté s tímom, tak aj do boxov, čo býva “sväté miesto”, takže treba dávať pozor a nemotať sa. 
Keď si uvedomím, akú cestu bolo treba prejsť kvôli jednej oranžovej kartičke, tak je to až k neuvereniu. Množstvo času, odriekania, niekedy som po pretekoch už fakt nemal chuť uvažovať, že kam pôjdem ďalej, ale stačilo sa vyspať a v pondelok ráno sa znova dostavilo nutkanie “tam byť” a fotiť. Ako príklad k tejto droge musím spomenúť jeden moment. V Mugelle je najdlhšia rovinka z celého seriálu. A Andrea Dovizioso tam minulý rok v FP3 prekonal rekord v  maximálnej rýchlosti, dosiahol 356,7 km/h. Dovtedy ho držal Andrea Iannone. No a keď si na obslužnej trati a fotíš a hlavne vidíš, počuješ tie prelety… To je neopísateľné…

S Paolom Simoncellim

Ako to bolo vlastne s tou výstavou? Ako sa ti niečo také podarilo?  

Raz som fotil dobročinnú akciu na golfovom turnaji a zoznámil som sa tam priamo s ľuďmi, ktorí to organizovali. Išlo o Nadačný fond Atýsek, ktorý sídli v Brne a zaoberá sa rôznymi charitatívnymi projektmi. Pri rozhovore som im spomenul, že mám v hlave už dlhšie projekt, výstavu a aukciu fotiek z MotoGP, ale tak, aby to nebola len klasická výstava a vernisáž, ale aby to malo zmysluplný účel. Im sa to zapáčilo a štyri mesiace pred veľkou cenou v Brne sme to začali pripravovať. Celé sa to uskutočnilo v historických priestoroch snemovnej sály Novej radnice v Brne. 

Nad týmto projektom prevzali záštitu rôzne významné subjekty ako napr.: Miestopredseda Poslaneckej snemovne parlamentu ČR pán Petr Fiala, ktorý sa ale nezúčastnil a zastúpil ho senátor pán Miloš Vystrčil, ďalej hajtman Juhomoravského kraja pán Bohumil Šimek, ktorý bol osobne prítomný a aj primátorka mesta Brna pani Markéta Vaňková. Aukcia bola tiež zaštítená biskupom královohradeckým, jeho excellenciou monsignorom Janom Vokálom, ktorého na mieste zastúpil Mons. Pavel Dokládal, predstavený Fatimského apoštolátu a kaplán Jeho Svätosti, teda spovedník pápeža. 

Na aukcii v Brne

Zároveň bola na nádvorí predstavená expozícia motocyklov značky Indian, ktorú pripravil môj partner, spoločnosť Indian Motorcycle ČR. Veľmi ma teší, že moje pozvanie prijali aj bývalí československí pretekári Baláž, Fendrich, Dobiáš, Sedlák, David a ďalší, pretože aj oni písali tú históriu, vďaka ktorej dnes tento šport existuje. Z Holandska navyše kvôli tomu prišiel aj Harry Heutmekers, taktiež pravidelný účastník na našich pretekoch v minulosti. Moja vďaka za zorganizovanie týchto hviezd patrí Jarkovi Brzobohatému. Veľmi ma potešilo, že na miesto prišiel aj Mirco Lazzari, ktorý je jedným z mojich fotografických vzorov. Je za ním úžasná práca a bola to pre mňa veľká česť, že prišiel na moju výstavu. Spolu s ním prišli aj ďalší známi fotografi (kolegovia z paddocku) Rafa Marrodán, Raffaella Gianolla, Christopher Reeves a aj môj kamarát Victor Soussan, bývalý austrálsky pretekár MS. Časopis Motohouse bol zastúpený redaktorkou Evou Koňákovou, ktorej takisto patrí vďaka. Ladili sme totiž spolu krátke popisky k jednotlivým fotkám. 

Na výstavu a následnú aukciu som vybral šestnásť svojich fotiek z ostatných sezón. Vyhotovené boli v rozmere 100 x 75 cm, vytlačené na archívnom fotopapieri a umiestnené na výstavnú hliníkovú dosku. Organizačne sa to podarilo zabezpečiť na jednotku, všetky fotografie sa vydražili a najväčší ohlas mala fotka Valentina Rossiho z predštartovej procedúry, ktorá sa vydražila za 36 tisíc Kč. Celkový výťažok z aukcie bol približne 310 tisíc Kč. Peniaze šli na pomoc detskému domovu vo Vranove. Celý večer prebiehal naozaj v dobrej atmosfére, naviac som si vyskúšal aj úlohu takzvaného moderátora, pretože pri predstavovaní jednotlivých fotografií a momentov, ktoré znázorňujú bolo treba vyrozprávať príbeh. Pán Vlastimil Štefl, ktorý celý večer bravúrne moderoval usúdil, že toto najlepšie ovláda priamo autor, hoci jeho znalosti a prehľad boli takisto vynikajúce. Bola to zaujímavá skúsenosť, v podstate vyrozprávať príbeh fotky pred ľuďmi, ale bavilo ma to.

Ako hlavný bod aukcie sa nakoniec dražila už spomínaná fotka Valentina a potom aj originálne rukavice Marca Marqueza s jeho originál podpismi. Rukavice sa podarilo získať od spoločnosti Alpinestars, ktorá je takisto mojím partnerom.

Tohtoročná pretekárska sezóna je taká aká je, uvidíme, či sa vôbec nejaké preteky svetového šampionátu uskutočnia. Asi ťa veľmi „svrbia“ ruky, však? 

Robert Sobčák a Richard Karnok na Veľkej cene v Brne v roku 2019

S fotením sa v súčasnej dobe naozaj nedá mnoho robiť, a tak využívam tento čas na prechádzanie starými fotkami, triedenie, dorábam rozhovory do časopisu Motohouse. Prebiehajú aj prípravy na tohtoročnú aukciu pred veľkou cenou v Brne, ale vyzerá to tak, že sa bude musieť aj so samotnými pretekmi presunúť na budúci rok. Mňa teší, že sa mi na tento rok podarila nová spolupráca s tímom Paola Simoncelliho, s ktorým som sa bližšie zoznámil a fakt rád by som sa už ocitol v boxoch SIC58 Squadra Corse. Paolo a celý tím je partia super ľudí, na Paolovi navyše obdivujem, že po tom, čo zažil, dokázal zotrvať v tomto prostredí a dáva do toho naďalej všetko.  Dúfam, že aj tento rok si ešte užijeme nejaké preteky. Vďaka patrí mojim osobným partnerom, spoločnostiam Indian Motorcycle ČR a Alpinestars a takisto mediálnym partnerom, ktorými sú časopisy Motohouse a Motor Journal.

Robo, veľká vďaka za rozhovor a držím ti palce, aby si mohol čo najskôr vyraziť za ďalšími krásnymi zábermi a rozhovormi z prostredia MotoGP.

Zhováral sa Richard Karnok
Foto: autor, Karel Šoukal, Lukáš Ston, Robo Sobčák a jeho archív

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.