Slovenskou jednotkou v pretekoch kategórie Scooter je Martin Gudába, jazdec Region Racing Teamu, ktorý má na svojom konte tituly šampióna nielen na Slovensku ale aj v Čechách a to v najsilnejšej triede Open. V nasledujúcom rozhovore sa nám tento 29-ročný pretekár predstaví bližšie.
Martin, tvoja cesta k motocyklovým pretekom bola logická, keďže otec Vladimír bol motokrosovým pretekárom…
Áno, k motorkám ma to popri otcovi ťahalo už odmalička. On jazdil od svojich osemnástich rokov a aj potom, keď už načas skončil, sa ešte vrátil medzi veteránov. Ale v roku 2008 skončil definitívne a mojou túžbou bolo nadviazať na jeho úspechy.
Prečo si sa teda nedal na motokros?
Otec veľmi dobre vedel čo všetko motokros obnáša, preto sme hľadali nejakú jednoduchšiu aj bezpečnejšiu možnosť pretekania.
Keď ťa človek vidí doslova lietať na pretekárskom skútri, tak to zase až tak bezpečne nepôsobí 🙂
🙂 No určite aj tu sú pády, väčšinou to po saltách odnesie kostrč či hlava, ale aj tak sa to nedá porovnávať. No treba povedať, že na motokros sme nezanevreli, vždy sme ním žili a aj žijeme, ale skútre boli naozaj rozumnejšie rozhodnutie.
Išiel si priamo k skútrom, alebo si pozeral aj po iných disciplínach?
Pozeral som toho viac, ale v okolí Šenkvíc sa toho medzi motokrosármi dosť rozkríklo o skútroch, tak som sa na ne šiel pozrieť a hneď sa mi to pozdávalo. Presne som ani nevedel do čoho idem. Prvý skúter sme kúpili v roku 2008, ani som na tom netrénoval a hneď sme šli na preteky do českého Písku, kde som hodil strašnú papuľu a dva dni som nevedel chodiť čo ma práve kostrč bolela 🙂 Tá sezóna bola otcovou poslednou aktívnou, takže sme vlastne boli pretekármi obaja, ale ja som šiel len v spomenutom Písku a to tiež akoby skúšobne. Navyše sa natoľko prekrývali termíny, že to nešlo dať dokopy s tým, aby som toho najazdil viac.
Od roku 2009 si už začal jazdiť slovenský šampionát…
Áno, kúpili sme novú motorku, otec už nejazdil a ja som šiel M SR a od roku 2010 už aj český šampionát, o rok neskôr som pridal aj Maďarsko a už sa to rozbehlo.
Nenapadlo ti niekedy skúsiť si napríklad aj cestné preteky?
Aj ma to lákalo, keďže som mal doma Yamahu R6 a aj by som chcel mať určite ešte cestnú motorku, pretože je to krásne, najmä ten zvuk, ale znamenalo by to začínať znova s niečím celkom od začiatku bez všetkých dôležitých znalostí, pričom v skútroch sme už úplne doma. Navyše na skútri keď spadneš, tak nejaké dva plasty ošúchaš, ale keď spadneš napríklad so 600-vkou a ešte sa to náhodou zatočí, tak… 🙂 Určite by som mal k tomu vzťah, ale vieš ako to je, keď to má človek ťahať z vlastných peňazí…
Sú preteky, na ktoré si vo svojej doterajšej kariére najradšej spomínaš?
Takých bolo viac, napríklad v maďarskom Kakucsi, kde sme jazdili v zákrutách traja vedľa seba, bolo to mimoriadne vyrovnané, raz si skončil piaty, druhý raz si vyhral. Ale teší ma aj víťazstvo v Chebe, kde som porazil Lukáša Peška. Radosť má však aj z toho, že na niektorých tratiach v ČR som držiteľom rekordov okruhu.
Máš v pamäti aj také preteky, na ktoré naopak spomínaš nerád?
Nerád? Také ani nemám. Každé preteky mi niečo dali. Aj keď človek spadol, tak si uvedomil čo sa stalo a vedel sa z toho poučiť, každopádne to bola ďalšia skúsenosť.
Ktorá je tvoja obľúbená trať?
Hm… Všetky čo majú moji súperi neobľúbené, sú mojimi obľúbenými 😀 Napríklad Sosnovú nemajú radi viacerí, vraj je to tankodrom, ale je to veľmi jednoduchá trať a podľa mňa je úplne v pohode. Naopak Cheb je pekný, ale mne veľmi nejde.
Koho v súčasnosti považuješ za svojho najväčšieho súpera?
V spoločnom seriáli s Maďarskom to je Attila Gáspár, s ktorým sme sa napríklad na poslednom podujatí v Dunajskej doslova mlátili o každú stotinu a stále sme sa predbiehali. Predtým to bývalo vyrovnanejšie, niekedy sme aj šiesti mali šancu na prvenstvo a to platí aj o Čechách. Niekedy som bol vďačný aj za šieste miesto. Podarilo sa mi však na tú špičku výkonnostne dotiahnuť, či dokonca ju aj predbehnúť.
Ako je možné, že dnes dokážeš tak suverénne víťaziť, aký je tvoj recept?
Veľmi veľa som jazdil a aj trénoval mimo motorky. Aj keď sa napríklad nešlo v Maďarsku o body do nášho majstráku, tak my sme tam na preteky chodili a jazdil som aj bez nároku na body. Boli to ťažké preteky v silnej konkurencii a to takisto aj v Čechách. Takže týmto spôsobom som sa vypracoval, receptom je teda veľa trénovať a jazdiť v silnej konkurencii 🙂
Aké sú tvoje plány pre sezónu 2015?
Rozmýšľam o Európskom pohári, takže sa snažím všemožne zháňať sponzorov. Určite pôjdem aj to čo doteraz a ak by vyšla tá Európa, tak to by bolo fajn…
Máš nejakých sponzorov, ktorí vám pomáhajú v napĺňaní cieľov?
Ťaháme to nielen sami, pomoc máme aj od tímu Region Racing Team z Českej republiky, za ktorý jazdím. Dali sme sa dokopy keď som sa stal v roku 2011 majstrom ČR a odvtedy mi pomáhajú. A samozrejme veľká vďaka patrí môjmu otcovi.
Martin, ďakujem ti za rozhovor a prajem veľa úspechov v novej sezóne.
O Martinovi sa ďalšie informácie dozviete aj na jeho oficiálnej stránke www.martingudaba.sk.
Text: Richard Karnok
Foto: autor a www.martingudaba.sk