Romana Kučeru staršieho motocyklovým fanúšikom predstavovať iste nemusíme, už niekoľko rokov sa s tímom Motoclub Baláž zúčastňuje podujatí seriálov Alpe Adria a IMRC v triede Superstock 1000, no vlani do štartových listín nášho juniorského šampionátu pribudlo meno 13-ročného Romana Kučeru juniora (nar. 2. 11. 2001), ktorý sa rozhodol kráčať v šľapajach svojho otca a po úspešnom roku v kategórii MiniGP sa v nadchádzajúcej sezóne predstaví v Majstrovstvách Európy novej štvortaktnej triedy Stock 250.

Pred dvomi rokmi sa ma na Slovakia Ringu, ešte len ako sprievod svojho otca, spýtal, kedy s ním urobím rozhovor na Moto-cup.sk. Odpovedal som mu, že keď bude pretekárom 🙂 Ten čas prišiel a ja som rád, že vám Romana môžem predstaviť v nasledujúcom rozhovore.

Roman, keďže je tvoj otec aktívnym motocyklovým pretekárom, tak tvoja cesta k motorkám bola celkom prirodzená…
Áno, celkom od začiatku ma v tom podporoval práve otec, keď som mal štyri roky, tak som dostal štvorkolku päťdesiatku. Potom som mal prestávku, ale v siedmich som začal sledovať na pretekoch otca a vtedy ma to chytilo naplno.

Vlani si premiérovo štartoval v Medzinárodných majstrovstvách Slovenska v kategórii MiniGP…
Áno, ale pôvodne som plánoval jazdiť na Aprilii v triede 125 Sportproduction, no naskytla sa možnosť ísť minibiky a to sa ukázalo na začiatok ako lepšia cesta.

Na stroji MiniGP si sa hneď udomácnil, vo svojej prvej sezóne si zajazdil niekoľko výborných pretekov, ako ty sám hodnotíš vlaňajšok?
Prvá polovica sezóny bola dobrá, ale potom sme kúpili novú motorku, s ktorou sme mali technické problémy a išlo to dolu vodou, prestalo sa dariť, mal som aj vážnejší pád, našťastie som si však len narazil lakeť. Ale celkovo sa dá povedať, že som spokojný.

Spomenul som, že to bol tvoj prvý rok aktívneho pretekania, nebolo to pre teba zo začiatku náročné?
No, postupoval som celkom od začiatku, na prvých pretekoch na Pannonke som sa na tom viezol tretíkrát, ale celkom rýchlo som si zvykal. Bola tam veľká konkurencia, rýchli maďarskí jazdci, takže bolo sa od koho učiť.

Ktoré preteky sa ti najlepšie podarili?
V Trebaticiach, kde som skončil tretí.

Vždy si na pretekárske podujatia chodil ako sprievod a fanúšik svojho otca, aký to bol pocit, keď ste sa vlani na Pannonia Ringu v úlohe jazdcov objavili obaja, i keď každý na inej trati?
Bolo to dobré, keď sme sa mohli navzájom sledovať. Máme spolu dobrý vzťah, vždy som s ním rád chodieval na preteky a teraz to bolo také niečím nové a zvláštne.

Dokáže ťa otec burcovať aby si šiel rýchlejšie, alebo má skôr strach a do ničoho ťa neženie?
Vie ma poháňať, aby som šiel rýchlejšie, ale viem, že má určite aj strach. Ale snaží sa to nedať na sebe poznať 🙂

Iste sleduješ aj svetový šampionát, máš svojho obľúbenca, či nejaký vzor?
Samozrejme, Valentina Rossiho.

Máš predstavu, kam by si chcel svoju kariéru pretekára dotiahnuť?
Samozrejme, byť majstrom sveta! Myslím, že to je snom každého motorkára 🙂

V nadchádzajúcej sezóne sa predstavíš v celkom novej triede Stock 250 v európskom šampionáte. Vieš do čoho ideš?
Zatiaľ som len videl motorku, na ktorej budem jazdiť a teraz cez víkend budem na nej v talianskej Adrii testovať. Tam sa pôjdu aj prvé preteky.Bude to značka Sherco, aká bola aj na výstave v Bratislave.

Máš nejakú predstavu o svojich konkurentoch?
Viem, že tam budú nejakí Taliani a potom výborní českí jazdci, ako Filip Salač, ktorý bude veľkým favoritom, zo stovky sem prestupuje Petr Svoboda, bude tam Oliver König…

Trúfaš si nejako odhadnúť svoje možnosti?
Táto sezóna bude predovšetkým o zbieraní skúseností, ale mám svoj sen, ktorým je umiestnenie v prvej trojke. Ale je mi jasné, že to bude veľmi náročné.

Európsky šampionát, to už niečo znamená, pripravuješ sa na sezónu aj po fyzickej stránke?
Chodím na hádzanú, kde mám každý deň tréningy a každý druhý deň večer chodím do posilňovne, okrem toho behám a dobrý tréning je jazda na kroske.

Dodržuješ nejaké prísne pravidlá aj v stravovaní?
Zatiaľ veľmi nie 🙂 Mám rád kurací rezeň so šalátom, ale dám si aj pizzu, či idem do McDonalda. Ale z nápojov pijem najradšej vodu, či proteíny v rámci cvičenia…

Prezraď výšku a hmotnosť…
Výšku mám okolo 170 centimetrov…

…hm, to je na 13 rokov a na motorky dosť, keďže budeš ešte rásť…
… veď sa ma aj všetci pýtajú, či ma doma ťahajú za uši 🙂 A hmotnosť? Nejakých 47 kilogramov?

Iste máš komu ďakovať za možnosť napĺňať svoje sny…
Samozrejme, celému tímu Motoclub Baláž a hlavne otcovi, ktorý ma podporuje morálne aj finančne. A takisto aj mojim fanúšikom a celej rodine.

Roman, ďakujem ti za rozhovor a držím palce, nech sa ti tvoje sny podarí naplniť.

Text a foto: Richard Karnok