V utorok 8. júla uplynie desať rokov od mimoriadne smutnej chvíle. Na následky zranení, ktoré utrpel o päť dní skôr presne v deň 30. narodenín pri pokuse o samovraždu, dotĺklo srdce jednej z najväčších osobností histórie českého a československého motocyklového športu, Jaroslavovi Hulešovi z Čimelic, ktorého kariéra bola spojená predovšetkým s triedou 125 cm3…

Bol to práve Jarda, ktorý po nežnej revolúcii začal úspešne smerovať svoju kariéru smerom do Majstrovstiev sveta cestných motocyklov. A nemal to vôbec jednoduché. Začínal v podmienkach ako všetci iní v našich krajinách, držali sme mu palce aj u nás na Slovensku, kde zvádzal nezabudnuteľné súboje s Imrom Majorošom či Miroslavom Kackom, v Kopčanoch, v Sliači, ale aj na okruhoch v Moste, Brne, či Českých Budějoviciach…

V roku 1993 začal výborne sezónu v Majstrovstvách Európy v írskom Kirkistowne, keď bodoval desiatym miestom. Že sa vám to zdá málo? Tak vedzte, že v tých rokoch bolo kvalifikovanie sa československého pretekára v Európe takmer zázrakom… Ťažko sa dajú opísať radostné pocity, keď na konci roka 1994 zvíťazil na poslednom podujatí ME vo francúzskom Pau Arnos… Pamätníci budú navždy spomínať na jeho skvelé víťazstvá na „Európe“ v Moste a v Brne v roku 1995, keď dokázal po oba razy poraziť aj budúcu superhviezdu Rossiho a celú plejádu vtedajších hviezd aj s vedúcimm jazdcom seriálu Luciom Cecchinellom… Keď sa mu po peripetiách konečne a zaslúžene podarilo dostať v roku 1996 do svetového šampionátu triedy 125 a v Jereze vybojoval šieste miesto, bolo to pre nás niečo ako víťazstvo… Po účinkovaniach v niektorých priemerných tímoch však nasledoval prepad späť do ME, ale aj skvelý návrat a výborný rok 2001, keď sa dokázal v pretekoch pohybovať v prvej desiatke.

Iste, jeho krajania Lukáš Pešek a Karel Abraham dosiahli v rokoch 2007 a 2010 dokonca víťazstvá, ale bol to práve Jarda, ktorý bol priekopníkom. Práve on odštartoval to, o čom tisíce fanúšikov len snívali a v čo po dlhých rokoch od éry Šťastného, Havla a Stašu, už snáď ani nedúfali. Že je totiž možné dostať sa do sveta aj v podmienkach, ktoré práve snahe človeka presadiť sa neprajú…

Jarda žiaľ zažil aj modernú éru internetu a to predovšetkým rôznych diskusných fór, kde sa svojimi choromyseľnými názormi prezentujú psychicky diagnostikovateľní pacienti, ktorí sa začali do Jardu navážať po jeho nezdaroch. Rok 2002 začal Jarda fantasticky, keď na mokrej trati v japonskej Suzuke dokonca viedol preteky svetového šampionátu, no prišiel pád a odvtedy akoby sa všetko zlomilo.

Prišli ťažké roky nielen v motocyklovom živote a v deň svojich tridsiatich narodenín sa Jarda rozhodol pre dobrovoľný odchod z tohto sveta… Zostala po ňom manželka a malý syn Jakub…

Nikdy nezabudneme!

Video z fantastického víťazstva na ME v Moste v roku 1995: