Prešovský rodák vyrastal v prostredí motocyklových pretekov a určite nebol jediným, koho Šarišský okruh prilákal na okruhy. Na nich začínal po ZVS v roku 1967 ako čerstvý otec dcérky, v tom čase už pracovník Strojstavu, kde sa v priebehu času dopracoval na vedúceho údržby. Dnes, 30. júna 2016, Peter oslavuje 70. narodeniny.

Petrovými triedami boli 250 a 350 ccm, ale keď sa pozriem historicky na obdobie jeho účinkovania na našich okruhoch, vychádza mi, že bol skutočne univerzálnym pilotom. Štartoval temer vo všetkom, čo sa dalo – 175, 250, 350, 500 ccm a aj paleta motocyklov bola pestrá – ČZ, Jawy, Ravo, Yamahy i Suzuki. Malo to iba jedinú chybu, že nikdy nešlo o novú techniku a tak musel veľa času stráviť „šroubovaním“, najprv s mechanikmi  a neskôr sám, dokonca výrazne pomáhal bratovi Imrichovi, s ktorým jedno obdobie pretekali spolu.

Počas rokov sa vypracoval k domácej špičke,  a už v roku 1971 postúpil do celoštátnych majstrovstiev. Iste si všetci viete predstaviť, koľko času zaberalo všetkým z východu cestovanie po republike, napriek tomu Peter Majoroš medzi obľúbené trate uvádza Hořice, Most, Městec Králové. Naopak nesedeli mu Malacky, Banská Bystrica či Holíč. V tej dobe mal ale vzhľadom k možnostiam techniky ťažkú cestu k prvenstvám, naviac súperi mali vždy motorky o nejaký kúsok rýchlejšie… Ale jeho čas prišiel v rokoch 1982 a 1983 ziskom troch titulov v triedach 250 a 350 ccm.

Popri našej najvyššej súťaži bol zaradený aj do reprezentácie, štartoval na pretekoch v Juhoslávii, Poľsku, Maďarsku, NDR a NSR a samozrejme doma na medzinárodných pretekoch.  V „republike“ mal dobré aj lepšie sezóny, častejšie sa objavoval v celkovej TOP desiatke, v roku 1982 bol vicemajstrom v 350 ccm, 1981 – tretí v tej istej triede. Nevyhol sa ani divokým pádom, najťažší bol zrejme počas pretekov vo Velkom Meziříčí.

Postupom času ho pohltila príprava motocyklov brata Imricha, ktorý prerástol výkonmi nielen jeho ale aj súperov a doslova hranice republiky. Aj to viedlo k rozhodnutiu pre ukončenie vlastnej pretekárskej kariéry, ale s Petrom sa v depe nelúčil nikto. Bol jeho súčasťou aj nasledujúce roky, nenápadný, trpezlivý, tichý, skromný, jednoducho fajn chlap a spoľahlivý Imrichov parťák.

Peter, prajeme všetko najlepšie!

Text: Ing. Rudolf Mladý