Junior Moto Academy sme si v minulých dňoch predstavili základnými informáciami a takisto rozhovorom s Ladislavom Šnegoňom, predsedom Športovej komisie CPM. Ale kto môže zhodnotiť motoakadémiu lepšie ako človek, ktorý si ju svojim synom vyskúšal na vlastnej koži. V tomto prípade nám svoje hodnotenie a postrehy zaslal Viktor Barus, otec Adama Barusa, ktorý sa po absolvovaní motoakadémie v roku 2012, stal vlani najúspešnejším slovenským jazdcom v našich medzinárodných majstrovstvách kategórie MiniGP 50:

Motoakadémia. Čo to je ? Pozerali sme pred dvomi rokmi na lákavé letáky na výstave Motocykel na  Inchebe spolu s mojim Adamom a zašli sme sa pozrieť na parkovisko, kde sa o samotnom projekte motoakadémie dalo dozvedieť viac priamo od tvorcov celého projektu.  Príďte, skúsite – znela lákavá ponuka od p. Nemčoviča.  A tak sme prišli a skúsili, spolu s nami aj mnohí ďalší, stretli sme sa v Orechovej Potôni pri položení základného kameňa motoakadémie. Dievčatá, chalani od škôlky až po stredoškolákov, skrátka zmeska ako sa patrí, ktorú však spájala jedna spoločná túžba – pretekať na motorke.  A tak sme začali, prvé štarty, prvé pády, prvé štarty po zadnom,  pribúdali prvé odraté slidre, polámané kapoty a konečne prvé preteky a prvé víťazstvá. Deti sa nám postupne počas prvého roku vyprofilovali do jednotlivých kategórií, každý si našiel to svoje, niekto radičku, niekto skúter, niekto minimoto a pre najmenších pribudli nenahraditeľné PW-čka. Kto si už nevyberie tu, musí pokračovať v detskej manéži…

Samozrejme, že pri budovaní niečoho nového na zelenej lúke, čo má nadviazať na úspechy pretekárov cestných  motocyklov z minulosti vznikajú určite aj problémy, ktoré treba riešiť za pochodu. Je to ako s novým modelom auta, u ktorého sa  vychytávajú chybičky až nastane ten správny modelový rok.  Za prvé dva roky existencie motoakadémie sa vytvorila  skvelá partia ľudí, decká sa dostali do sveta, o ktorom snívali, spoločné tréningy ich posúvajú vpred, pretože každý chce dosiahnuť to svoje malé víťazstvo – ovládnuť svoj stroj. Z môjho pohľadu je dobré ak môžete deti zveriť do rúk trénerom, ktorí vedia, že napredovať možno len postupne. Nákupom drahej techniky vývoj dieťaťa isto nikto neurýchli. Takisto sa spolu s jazdcami veľa nových vecí naučili aj samotní tréneri, najmä vďaka konfrontácii s inými jazdcami a trénermi.

Samotný projekt začína po dvoch rokoch vyzerať celkom zrelo, vyzerá to tak, že bude dostatok kvalitnej techniky na rovnakej úrovni a bude záležať len na samotných jazdcoch ako ju skrotia. Veľký úspech a veľmi dobrý ohlas u rodičov ale aj divákov má trieda PW, kde sa vytvorila takisto celkom početná skupina nadaných jazdcov. Zo začiatku sezóny bola zábava na nich pozerať – veď vysvetlite 5-ročným deťom, že nemôžu počas jazdy naháňať motýľov a že fyzikálne zákony platia aj pre nich. Oni to pochopili samy a na konci sezóny z nich už boli malí pretekári, pripravení všetkým súperom ukázať svoj chrbát.  Z ohlasov rodičov idú väčšinou pozitívne ohlasy na vzniknutý projekt motoakadémie.  Myslím, a nielen ja, že by bolo na zváženie zamyslieť sa nad motivovaním detí, či už absolventov alebo nováčikov.  Viacero rodičov by uvítalo, keby sa najlepší v jednotlivých triedach mohli zúčastniť pretekov na európskej úrovni, prípadne by získal inú podporu od organizátorov projektu.

Bez ohľadu na to či naše deti raz budú majstrami Slovenska alebo majstrami sveta, je prínos motoakadémie pre nich samotných obrovský. Okrem toho, že nesedia stále pri počítačoch, že spoznajú mnoho zaujímavých ľudí, dostanú sa na miesta, kde sa bežný smrteľník dostane len ťažko, prídu na  cesty – do bežnej premávky pripravení. Sami denne vidíme ako sa jazdí na našich cestách a koľko nováčikov platí obrovskú dať, niekedy za absurdné chyby. Verím tomu, že nebudú pretekať na cestách ale na okruhoch, pretože tam sa naučia, ako zvládať krízové situácie, ako sa správať k ostatným a čo má pre nich skutočne cenu, to je zdravie a život.

Nevieme sa dočkať teplých dní, aby sa tým našim jazdcom pod zadkami rozbehli zazimované kone. Dúfam, že keď sa stretneme na jar bude nás zase viac. Ak máte priateľov, známych, ktorí majú blízky vzťah k motošportu priveďte ich na naše tréningy, je lepšie raz vidieť ako trikrát počuť. Rodičia, nezabúdajme, že všetok čas, láska a úsilie, ktoré investujeme do svojich detí sa nám niekoľkonásobne vráti v ich pohľade na nás.

PS: Ospravedlňujem sa chalanom, že som chrápal v kamióne.  Aj za teba Maroško. A dúfam, že sa čoskoro spolu zasmejeme a nie len my ale aj ostatní. Prajem Vám všetkým veľa šťastia v nastávajúcej sezóne 2014.

Viktor Barus