Na návšteve v detskej moto akadémii

Richard Karnok

Spomínam si, ako som ešte v čase socializmu v časopise Motor uvidel príspevok z Maďarska, v ktorom bola fotografia malých motorkárov na malých motorkách. Hoci som bol vtedy tínedžer, bolo mi jasné, že sa naši južní susedia vybrali správnou cestou, pokiaľ chceli v budúcnosti vychovať pretekára, ktorý by sa presadil v najvyšších sférach motocyklového športu.

Maďari mali na koho nadviazať, v minulosti tam mali mnoho špičkových pretekárov, pričom spomedzi nich bol najslávnejším János Drapál, ktorý dokázal zvíťaziť na štyroch veľkých cenách. A naozaj, výchova mládeže sa Maďarom osvedčila, v 90. rokoch minulého storočia prišla na scénu mimoriadne silná generácia jazdcov, medzi ktorými boli Attila Magda, Gábor Rizmayer, Imre Tóth, či Gábor Talmácsi, ktorý to nakoniec dotiahol najďalej a v roku 2007 sa stal prvým maďarským svetovým šampiónom.

Na úvod tréningu čaká deti teoretická časť 

U nás sa prvé preteky mládeže na minimotorkách uskutočnili až po revolúcii, v roku 1994, a prsty v tom mal Jaroslav Černý senior. Ten v televíznej súťaži vyhral určitý obnos peňazí, a keďže bol motocyklovým nadšencom, tak peniaze neminul na dovolenku v zahraničí, ale na nákup minimotorky Pipo 50 pre svojho sedemročného syna Jarka. Potom stačilo nájsť podobne naladených rodičov a slovenský juniorský šampionát bol na svete. Malý Jarko postupne rástol fyzicky aj jazdecky a stal sa naším úspešným reprezentantom, ktorý si vyskúšal pódium na majstrovstvách Európy, úspešne jazdil seriál IDM a FIM EWC a čoskoro spoznal svojich nasledovníkov. Tomáš Krajčí vybojoval dve pódiá na ME, darilo sa aj Tomášovi Svitkovi vo svetovom pohári, Jakubovi Jantulíkovi v IDM, ale náš juniorský šampionát fungoval rôzne. Raz lepšie, potom slabšie a tak stále dookola.

 

Dôležitá je aj rozcvička pred samotným jazdením

Zásadnou zmenou bol vznik Junior Moto Academy na čele s Lacom Šnegoňom, ktorý stál aj za vznikom nášho automotodrómu Slovakia Ring. Laco sa obklopil ľuďmi, ktorí mali nielen znalosti s prácou s mládežou, ale aj to najdôležitejšie. Chuť a nadšenie. Výsledky sa dostavili, prichádzali noví malí záujemcovia a vznikol úspešný medzinárodný šampionát JIMC. O mládež sa začali starať aj Martin Čermák a Radim Nožička v motoškole Macerano.

V ostatnom čase sa u nás o mládež stará Mario Michalovič. Ten pred rokmi založil svoju úspešnú školu Majo Racing a neskôr vstúpil do športovej komisie CPM SMF, kde bol spolutvorcom projektu SMF Junior Circuit Racing School. Táto motoškola je ideálnou príležitosťou overiť si ako na tom dieťa je, či má záujem, či má nadanie. Deti sa naučia prvé kroky, je im vysvetlené čo potrebujú pre svoj ďalší rast a sú pripravené pre motocyklové preteky. Ale nielen to. „Nejde len o to pripraviť deti len do sveta pretekov,“ vraví Mario Michalovič. „Deti v našej moto akadémii sa naučia dôležité základné návyky, ktoré sa im neskôr zídu v cestnej premávke. Najdôležitejšie je, a to je môj prvoradý cieľ, naučiť ich jazdiť bezpečne.“

Erik Karnok prvý raz na pretekárskom okruhu

Ja som v minulosti navštívil motoškoly Junior Moto Academy a Macerano a tentoraz som sa vybral aj do školy, ktorú vedie Majo Michalovič. Ale pozor, tentoraz to bolo pre mňa celkom niečo nové, pretože so mnou šiel aj môj syn Erik. Toho Majo na motorke zviezol už pred dvomi rokmi, ale tento rok v Trenčíne, kde sme organizovali preteky na letisku, Majo Erika posadil rovno na Yamahu PW50 a môj syn sa takmer štyri hodiny v kombinéze v extrémnej horúčave vyvozil takmer do odpadnutia…

Keď konečne zliezol z motorky, prvá otázka bola, že kedy pôjdeme k Majovi na tréning. Kto ma pozná vie, že môj obrovský strach mi počas 45 rokov môjho fandovstva motocyklovým pretekom nedovolil sadnúť si na pretekársky stroj. A mal som veľký strach aj o syna, ale zároveň sa vo mne ozýval aj ďalší hlas. Priznám sa, bol som nadšený, keď som Erika videl v prilbe a kombinéze jazdiť na motorke. Uvedomoval som si, že takáto skúsenosť mu môže byť len na dobré, môže totiž získať presne tie návyky, ktoré sa mu raz určite hodia. Minimálne v cestnej premávke, ale aj v bežnom živote. Disciplínu, sústredenie, svižnosť v reakciách, zmysel pre zodpovednosť a podobne. Keď som teda počas predchádzajúcich návštev detských motoškôl prežíval silné emócie, tentoraz to boli emócie dvojnásobné.

Dôležité pripomienky trénera k jazdeniu

Už pri dnešnej návšteve akadémie som si všimol, že deti, ktoré sa tam jazdeniu na motorke učia, majú radi Maja ako učiteľa a aj ako človeka. On je totiž pre ne kamarátom, ale vie si v momente vybudovať rešpekt. Vie byť prísny, nikdy však nie je na deti zlý. Ony samé vedia, že to čo vraví je pravda a chce pre ne to najlepšie. A prekvapili ma aj reakcie detí na Erika. Dvaja ho pochválili ako jazdil, tretí povedal, že dúfa, že Erik bude s nimi pokračovať.

Táto moto akadémia je krásnym miestom. Už v úvode počas teórie je veselo, deti však pozorne počúvajú a snažia sa správne odpovedať na trénerove otázky. Aj medzi jazdami má deťom Majo čo povedať a počas jazdy aj čo predviesť a je vidieť, že nielen deti si samotnú jazdu užívajú. Na záver tréningu sa všetko zhodnotí opäť v teoretickej miestnosti. Aj samotný Majo žiari šťastím a má prečo. Keď vidí tie šťastné tváre detí a ich rodičov, musí cítiť naplnenie a zmysel v tom čo robí. Viem, že zmysluplná práca s deťmi človeku naozaj prináša silné pocity naplnenia. Tak to iste cíti aj Mariov syn Dominik, náš vynikajúci pretekár, ktorý otcovi na tréningoch s deťmi pomáha a má teraz pretekársku prestávku pre štúdium na vysokej škole. Nadšenie som prežíval aj ja. Ako som spomenul, vďaka môjmu Erikovi dvojnásobné. Nevravím, že chcem mať z neho pretekára, to si vôbec neviem a ani nechcem predstaviť. Ale viem, že dnes dostal do života zase kus niečoho nového, čo ho obohatilo a cítim, že to v tomto smere nebolo všetko. Erik sa už teší na ďalší tréning. A ja s ním.

Viac informácií o moto akadémii sa dozviete na webstránke motoakademia.sk, kde nájdete aj kontakt na trénera Maria Michaloviča.

Text, foto a video: Richard Karnok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *