Písal sa rok 1992, v Československu bola v začiatkoch trieda Superbike a v spleti vysoko znejúcich štvorvalcových motorov značiek Honda, Suzuki a Kawasaki sa svojím hlbokým tónom presadil dvojvalec značky Ducati.

Hneď ako FIM vypísala v roku 1988 prvý ročník majstrovstiev sveta superbike, patrila Ducati s modelom 851 medzi favoritov, keďže za riadidlami sa predstavil majster sveta pollitrov z roku 1981 Marco Lucchinelli. Prvý titul majstra sveta však pre značku Ducati a model 851 vybojoval o dva roky neskôr Francúz Raymond Roche. Dve sezóny po ňom na Ducati dominoval Američan Doug Polen, ale to už s motorom 888. Dizajn motocykla však Taliani udržali aj so zväčšeným motorom na 926 cm3, to už ale bol na svete legendárny model 916.

Vráťme sa však k spomenutej premiére Ducati na našich okruhoch. Na uvedený rok 1992 si spomínam veľmi dobre, pretože na Cene Slovenskej republiky, ktorá vtedy na Masarykovom okruhu v Brne nahradila Veľkú cenu Československa, som sediac na tribúne G s obdivom načúval práve tomu lahodnému basovému hlasu prichádzajúceho niekde z druhej strany okruhu. Odvtedy som fanúšikom tejto talianskej značky. Motocykel Ducati vtedy sedlal slovenský pretekár Miroslav Kacko, ktorý inak úspešne jazdil triedu do 125 cm3.

„Keď som vtedy prvýkrát Ducati priviezol do Mostu, tak kompletne všetci v depe s obdivom čumeli, čo je to zač,“ spomína na situáciu spred 29 rokov Kacko. „Motorku som mal požičanú na štyri preteky vďaka riaditeľovi Babetty, pánovi Laluhovi. Babetta vtedy spolupracovala s firmou Cagiva a podarilo sa to vybaviť s jej majiteľom, pánom Castiglionim.“

Miro Kacko sa stal prednedávnom starým otcom malého Sebastiána, ktorého na svet priviedla jeho dcéra Lucia. Tá sa mimochodom narodila práve v roku 1992, teda v čase, keď Miro jazdil aj na spomínanej Ducati. Nebol to však jediný rok, kedy sa zviezol na stroji tejto talianskej značky. V roku 1996, keď absolvoval svoju poslednú sezónu kariéry, opäť doplnil 125-ku štvortaktom, v tomto prípade však 748-kou v triede Supersport. „Neviem, možno ma tie štvortakty lákali, ale tento stroj, to bola chyba,“ prezrádza po rokoch. „Bol to pre mňa krutý motocykel, tá 851-ka predtým mi sadla oveľa lepšie, jazdiť na nej bola paráda, išla ako krava.“

Najkrajšie spomienky s Ducati 851 má na preteky v Kopčanoch, kde v úzkych uličkách obce bojoval o víťazstvo s Rakúšanom Rudi Zellerom. „Och, chudák Zeller… V závere som ho chcel na konci nekonečnej cieľovej rovinky vybrzdiť, ale bol som dlhý a skoro som ho trafil… Našťastie cesta pokračovala rovno, ale kým som sa na tej úzkej trati otočil, tak Rudi bol už ďaleko. Ale spomienky mám na to krásne,“ dodáva Kacko.

V súčasnosti sa na pretekárskych podujatiach objavuje Mirov syn Viktor, ktorý spočiatku o preteky veľký záujem nejavil, ale neskôr sa predsa len ozvali gény a Viktor štartuje v maďarských pohárových pretekoch a občas aj na Slovensku. V tomto čase by si rád zadovážil motocykel do triedy šesťstoviek, ale všetko to závisí, ako inak, od financií…

Svoj život si Ducati 851 žije na našich okruhoch aj naďalej. Niekoľko ich totiž štartuje v seriáli Ducati Slovakia Cup a v medzinárodnom slovenskom šampionáte veteránov. A vo mne tak ožívajú spomienky na čaro 90. rokov, kedy som na preteky chodil ako fanúšik a počul prvý raz ten fantastický hlboký zvuk dvojvalcovej Ducati.

Text: Richard Karnok
Foto: Rudo Mladý