Mladučký pretekár Miško Búlik zo Skalice (narodený 20. októbra 2005) nás dokázal prekvapiť svojimi výkonmi v kategórii minimoto už v roku 2012. V uplynulej sezóne bolo o ňom počuť len v superlatívoch, navyše sme zaznamenali, že začal okrem minimoto pretekať aj v kategórii MiniGP50 na štvortaktnej Honde NSF 100.
Po mimoriadne úspešnej sezóne, kedy okrem víťazstiev v Česku aj na Slovensku vybojoval tretie miesto na Majstrovstvách Európy, sme vyspovedali nielen samotného pretekára tímu BOS Racing, ale aj jeho otca Milana, ktorý rozhodujúcou mierou stojí za úspechmi svojho syna.
Miško, ako by si zhodnotil vlaňajšiu sezónu?
Miško: Celú zimu sme trénovali na minibiku v holíčskej hale, navyše pravidelné tréningy v skalickej hokejovej prípravke mi riadne zlepšili kondičku. Od začiatku sezóny sa nám darilo, keď v kvalifikáciách sme bežne porážali aj jazdcov zo silnejších B-čiek. Všetky preteky sme absolvovali aj v kategórii MiniGP50, kde som sa len začal učiť radiť a jazdiť na „veľkej“ motorke. Dvojitá porcia tréningov a pretekov mi dávali riadne zabrať, ale predsezónne ciele v kategórii minimoto sme dokázali naplniť. V triede MiniGP50 sa mi jazdilo od pretekov k pretekom lepšie a na konci sezóny už som dokázal občas držať krok aj so staršími a skúsenejšími jazdcami.
Ktorý moment sezóny považuješ za najlepší?
Miško: Jednoznačne tretie miesto z Majstrovstiev Európy vo Vransku. Vôbec som nečakal, že by to takto mohlo dopadnúť. Išli sme len porovnať sily s konkurenciou a okukať ako sa jazdí v Európe.
A čo najhorší moment?
Miško: Šieste miesto z Pardubíc, kde ma z prvého miesta trafil roztočený motocykel súpera. Dokázal som sa vrátiť do pretekov, no spadol predo mnou ďalší jazdec, ktorému som sa nestihol vyhnúť. Bola to jediná jazda v minimoto sezóne, ktorú som nedokončil.
Otec: Pre mňa to bola určite prvá jazda na Európe. V jej polovici začala Miškova motorka výrazne vädnúť. Jeho komfortný náskok takmer desať sekúnd pred štvrtým v poradí bol behom troch kôl preč a v predposlednom kole išiel jeho kamarát Štepán Zuda na tretie miesto. V tej chvíli som bol vážne na infarkt…
Čo vás oboch dokázalo najviac prekvapiť?
Miško: Preteky MiniGP na Pannoniaringu. V prvých som dokázal prísť do cieľa na štvrtom mieste, aj keď som odštartoval úplne posledný. V druhej jazde som nezvládol predbiehací manéver a po kontakte so súperom som spadol. Moju chybu sme na videu rozobrali a dúfam, že už rovnakú neurobím :-).
Otec: Posledné preteky minimoto vo Vysokom Mýte. Miško dostal od výrobcu štvortaktov VPB4T Vítka Bromovského zapožičaný jeho motocykel a dokázal s ním rozdielom triedy vyhrať absolútne kvalifikáciu.
Takže MiniGP 50 je trieda v ktorej vidíte budúcnosť ?
Miško: Dosť to práve teraz doma riešime. Otec jednoznačne uprednostňuje Hondu, ale mňa to stále ťahá aj k minibikom, na ktorých si pretekanie užívam.
Otec: Po výsledkoch v minimoto je logickým vyústením prechod do silnejšej kategórie. Konzultoval som Miškov postup so skúsenejšími rodičmi, ktorí majú staršie deti a všetci mi jednoznačne odobrili prechod do kategórie MiniGP50. V triede minimoto by sme pravdepodobne patrili medzi favoritov, ale nie je možné, aby Miško dokázal vo veku 8 rokov jazdiť obe kategórie naplno. Preto budeme prioritne jazdiť Hondu. Brnianska Malminibike akadémia plánuje zorganizovať minimoto hobby šampionát a ak sa nám preteky nebudú kryť, radi sa niektorých zúčastníme.
Počul som že plánujete účasť na nemeckom ADACe:
Otec: Uvažujeme nad českým a slovenským majstrákom a aj nad ADAC-om. Preteky ADAC sú iný level. V kategórii nováčikov býva na štarte aj 30 jazdcov na rovnakých strojoch. Toto by bola škola, ktorá by nám asi dokázala dať najviac. Na druhú stranu najbližšie preteky sú v českom Chebe. Celkovo 10 podujatí a jeden povinný test, to obnáša 11 víkendov a porciu vyše 16 tisíc kilometrov! Takáto sezóna by bola časovo aj finančne veľmi náročná. Aktuálne rokujem s prípadnými partnermi a sponzormi. Uvidíme ako to dopadne a potom sa rozhodneme čo ďalej.
Určite máte po takejto úspešnej sezóne komu poďakovať…
Miško: Najviac dedovi Jožkovi a baby Vierke, ktorí so mnou a tatkom jazdia na všetky preteky, mamke a bratovi Martinovi, ktorí nám držia palce doma. Okrem toho všetkým, ktorí mi fandili a podporovali ma počas celej sezóny.
Otec: Ja musím poďakovať predovšetkým môjmu otcovi, bez ktorého by na takejto úrovni určite pretekať nešlo. Ďalej sponzorom a partnerom, ktorí nás podporujú či už finančne, alebo materiálne. BOS Búlik s.r.o, Šperk, DJ Steel, VST s.r.o., Boneko a.s., BRS Technology, Novato, Paolo, PSI, SV moto racing, Go kart Holíč.
Ďakujem vám obom za rozhovor a prajem rovnako úspešnú sezónu akou bola tá vlaňajšia.
Text a foto: BOS Racing Team