Miroslav Kacko oslavuje 60 rokov

Richard Karnok 3

Dnes oslavuje šesťdesiat rokov Miroslav Kacko z Kolárova, ktorý bol v 80. a 90. rokoch 20. storočia nesporne jedným z najlepších pretekárov na našich pretekárskych okruhoch. A hoci získal “len” jeden titul majstra Slovenska, často bol favoritom na celkové prvenstvo aj vo federálnom česko-slovenskom šampionáte a práve tu patril k najväčším osobnostiam posledných desaťročí.

Začiatky

Mirovi rodičia neboli nadšení, keď sa dozvedeli, že ich syn chce pretekať, no otec, tiež veľký fanúšik motocyklového športu, nakoniec svojho syna veľmi podporoval. A bol to vlastne on, kto v synovi zapálil prvú iskru pre tento šport. Odmalička ho totiž bral na motokros, na plochú dráhu a aj na cestné preteky, ktoré Miro prvýkrát v živote videl v Hlohovci. V roku 1980, keď mal 18 rokov, kúpil si prvý pretekársky motocykel. Bola to AHRA 50 ccm, ktorú si doviezol vlakom a z vlaku domov pekne na rukách! Prvá sezóna však nedopadla dobre. “Viac som tlačil, ako jazdil,” vraví Miro. “Fakticky som nemal žiadny prehľad o tomto športe.” Miro teda presedlal na motocykel ROTO. V cieli pretekov M SSR sa prvýkrát umiestnil na štvrtom mieste v Poltári v roku 1981. Rok 1982 začal druhým miestom v Hričove a nakoniec skončil šiesty. O rok neskôr prestúpil do triedy 125 ccm, ale na motocykli MTX získal do M SSR len dva body a celkové 16. miesto. V roku 1984 sa posunul o štyri miesta vyššie a v nasledujúcich dvoch sezónach sa dostal do prvej desiatky (10. a 7. miesto), no to už sa začal zaujímať o štart vo federálnom československom šampionáte.

V Majstrovstvách ČSSR

vstúpil hneď do dvoch tried, do osemdesiatok a aj jednovalcových dvestopäťdesiatok, čo bola veľmi zvláštna trieda, ktorou komunistickí funkcionári z krajín RVHP chceli svetu dokázať svoju “silu”. Aj napriek svojej samoúčelnosti táto v medzinárodnom meradle bezvýznamná trieda predsa len dala jazdcom možnosť lacnejšieho pretekania. Navyše sa tu prejavila technická zdatnosť tvorcov týchto motocyklov, veď do útrob strojov boli zapracované naozaj rôzne motory. V triede do 80 ccm skončil Miro v M SSR na 4. mieste, vo federáli bol v oboch triedach šiesty, pričom v posledných pretekoch v Holíči stál po spomínaných štvrťlitroch na pódiu za tretie miesto.
V roku 1988 štartoval len v spomínaných 250-kach. V úvodných pretekoch v Letohrade si šiel po víťazstvo, no pred pravotočivou zákrutou sa mu zaseklo šúpatko, doslova mu odstrelilo motocykel, ten sa odrazil od miestneho hostinca a v plnej rýchlosti trafil Mira, ktorý nemohol stihnúť zareagovať. Ten pád zaznamenali aj televízne kamery a Kackov pád doslova obletel svet. V tej istej sezóne získal ešte jedno druhé miesto, čo v M ČSSR znamenalo celkové 9. miesto.

Spomenutý pád v Letohrade

Vstup do osminiek

Vďaka podpore firmy ZMV Kolárovo získal Kacko pre sezónu 1989 novú Hondu 125 a zameral sa už len na túto triedu. Výsledky sa dostavili okamžite, umiestňoval sa v prvej päťke hodnotenia jednotlivých pretekov, v Hričove skončil tretí a rovnaké miesto mu patrilo aj v celkovom hodnotení M ČSSR, ktoré mali v tom čase mimoriadne vysokú úroveň. V Majstrovstvách Slovenska bol druhý za Tiborom Molnárom, navyše celkovo druhý skončil aj v Pohári mieru a priateľstva, kde pred ním bol len z majstrovstiev sveta známy Bulhar Bogdan Nikolov.
V roku 1990 sa v osminkovej triede zišla veľmi silná konkurencia a Miro skončil vďaka dvom druhým a jednému tretiemu miestu štvrtý, pričom v M SR bol opäť druhý.
O rok neskôr sa nepríjemne zranil, po prvom kole “mokrého” tréningu v Dymokuroch ho zostrelil Čech Bohuslav Seifert a Miro bol na dlhý čas vyradený z bojov o body. V posledných pretekoch v Brne aj napriek silnej bolesti skončil siedmy, čo mu v celkovom hodnotení vynieslo 9. miesto v M ČSFR.
V roku 1992 nastúpil na štart opäť so svojou vtedy už takmer muzeálnou Hondou, v prvých pretekoch sa preto nedostal ani do prvej päťky, no potom sa do jeho rúk dostáva nová Honda po zranenom Lednárovi a výsledky prichádzajú. V Kopčanoch získava svoje prvé víťazstvo vo federáli, štartuje tam aj na Superbiku Ducati 851 a nebyť toho, že je na konci cieľovej rovinky príliš dlhý, možno by sa víťazom nebol stal Rakúšan Rudi Zeller. Do konca roka je Miro v 125-kách ešte niekoľkokrát na pódiu a na konci mu patrí tretia priečka. Niekoľko pretekov absolvoval ešte aj v Superbikoch, čo mu vynieslo 12. miesto v celkovom hodnotení. V M SR získava svoj tretí titul vicemajstra v triede 125 ccm.

V Kopčanoch v roku 1990

Súboje s Hulešom

V roku 1993 sa napriek rozdeleniu Československa šampionát jazdil naďalej spoločne. Titul obhajoval neskôr aj v Majstrovstvách sveta známy Jaroslav Huleš a jediný, kto mu dokázal konkurovať, bol práve Kacko. Huleš mal pred Mirom náskok predovšetkým vďaka technike, s ktorou bol úspešný aj v ME, a tak zvíťazil v úvodných štyroch podujatiach. Náš pretekár mal však na konte štyri druhé miesta a v nasledujúcich Kopčanoch bol na trati suverénom. Huleš mal čo robiť, aby sa za Kackom udržal, navyše mu v nájazde do jednej zo zákrut skrížila dráhu o kolo pozadu jazdiaca Quirenzová a mladý Čech skončil v kotrmelcoch… Kacko sa ocitol na čele tabuľky, navyše v Piešťanoch bral opäť plný počet bodov, keď Huleš uprednostnil štart na ME. V Hraniciach zvíťazil Huleš a v posledných pretekoch v Českých Budějoviciach mohol Kackovi k titulu stačiť jeden bod, no podľa vtedajších pravidiel sa jazdcom škrtali dva najhoršie výsledky. A tak sa Hulešovi škrtli dve nuly, Kackovi však dve druhé miesta… V Budějoviciach teda museli ísť obaja naplno, no Miro musel omnoho viac riskovať, pokiaľ chcel pomýšľať na víťazstvo a priveľké riziko znamenalo pád. Aj titul vicemajstra bol však skvelým úspechom, navyše sa konečne dočkal dovtedy pre neho zakliateho titulu Majster Slovenska. Nesmieme zabudnúť ani na jeho 20. miesto na pretekoch ME v Moste, čo v tých časoch rozhodne nebolo málo a ani štart v českej Grand Prix v Brne na voľnú kartu, kde však pre pád nedokončil.

Na Cene SR v Brne v roku 1992

Možno aj vďaka týmto úspechom sa Mirovi podarilo zohnať nového sponzora a nový motocykel pre sezónu ´94. V novom medzinárodnom českom šampionáte Boby Motion Open bol opäť vicemajstrom za Hulešom, končil pravidelne na stupňoch víťazov a zvíťazil v Budějoviciach. Vo voľných pretekoch v Dymokuroch skončil druhý, zvíťazil však na nesmierne populárnom podujatí 300 ZGH na prírodnom okruhu v Hořiciach. V slovenskom šampionáte mu počas sezóny vyrástol nový súper, Vladimír Častka. Práve on Mirovi prekazil hattrick v Kopčanoch a nakoniec aj „vyfúkol“ slovenský titul. Kacko však uprednostňoval český šampionát, a tak v M SR skončil až na piatom mieste.

Záver kariéry

V roku 1995 bojoval o titul majstra SR, na úvod v Hričove dostal defekt, do pneumatiky sa mu zasekla nečistota z trate a vzápätí to prerazilo kapotu! Nikto nevedel čo to bolo, ale z predstavy, že by to bolo strelilo o kúsok ďalej a trafilo jazdca, nie je ešte ani dnes pamätníkom dobre… Najväčším súperom v M SR bol Kakcovi Martin Psotný. Ten síce ani raz nevyhral no štyri druhé a dve tretie miesta stačili k tomu, aby získal titul. Miro mal pred poslednými pretekmi všetky tromfy v rukách, no porucha jeho motocykla rozhodla o tom, že pre neho zostal len štvrtý titul vicemajstra SR… Náplasťou na stratu titulu mu však mohli byť víťazstvá v Dymokuroch a v Hořiciach.

Záver kariéry na Ducati v roku 1996

Rok 1996 začal na svojej Honde 125, no o niečo neskôr presedlal na Ducati 748 a jazdil v triede Superšport. Počas celej kariéry ho to ťahalo ku štvortaktom, a tak prišlo k ráznej zmene. Aj keď jazdil výborne, na konci sezóny si uvedomil, že finančne sa tento šport ďalej utiahnuť nedá. Rodina bola pre neho vždy na prvom mieste, v roku 1992 sa mu narodila dcérka a aj manželka, ktorá ho inak verne sprevádzala na pretekoch, bola iste rada, že sa kolotoč stresov okolo pretekania zastavil. Ešte počas kariéry Miro na otázku čo je pre neho najväčšie šťastie, odpovedal: “Šťastie ma čaká doma, moja malá dcérka.” Dôkazom o mieste rodiny v jeho živote je aj to, že neskôr sa Kackovcom narodil syn  Viktor. Po skončení kariéry však Miro celkom na preteky nezanevrel, v úlohe mechanika spolupracoval so svojím bývalým súperom Častkom, neskôr pomáhal Pavkovičovi a videli sme ho aj v tíme Maco Moto Racing v MS Endurance.

V súčasnosti na pretekárskych okruhoch štartuje už aj Mirov syn Viktor, ktorý jazdí maďarský šampionát, ale z času na čas majú možnosť vidieť ho aj slovenskí fanúšikovia na našich pretekárskych podujatiach.

Miro, prajeme všetko najlepšie!

Text: Richard Karnok
Foto: Rudo Mladý

3 komentárov k článku “Miroslav Kacko oslavuje 60 rokov

  1. Ahoj Miro!
    K Tvým kulatinám přejeme hodně štěstí, pohody a pevného zdraví! Moc děkuji za zapůjčení Hondy a splnění mých klukovských snů…….
    Ztratil jsem telefon a s tím i kontakt na Tebe, tak jestli budeš chtít, napiš mi na +420 606 685 169. V Mederu jsme také již dlouho nebyli, abychom se zastavili u Tebe doma.
    Pozdravuj doma!
    Jirka Taneček s rodinou

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.