Dnes, 30. januára 2019, slávi päťdesiatku Miloš Baláž. V minulosti náš úspešný pretekár, v súčasnosti viceprezident Slovenskej motocyklovej federácie pre cestné preteky motocyklov, predseda Motoclubu Baláž a hlavne človek, ktorý miluje motocyklový šport a žije ním doslova 24 hodín denne. Nečudo, veď ako syn Petra Baláža, 10-násobného majstra Československa, žil od detstva v prostredí, ktoré sa stalo jeho životom.

Napriek tomu, že jeho otec Peter Baláž v tom čase tvoril dejiny na našich okruhoch, Milošove športové začiatky sú spojené s motokrosom. Už ako 11-ročný jazdil v juniorských kategóriách 50 ccm kraj, neskôr úspešne presedlal na 250-ky, kde to dotiahol až do juniorskej reprezentácie. Prišiel rok 1987, s ním ťažká havária a bolo po ďalších plánoch. Následky zranení zostali trvalé a znamenali dokonca predčasnú invaliditu…

Pri motocykloch však zostal samozrejme naďalej. Stále bol pri otcovi, nedalo mu to, skúšal 250-ku, ale noha nebola dostatočne pohyblivá. Po viacerých operáciách ale nakoniec predsa len neodolal vábeniu a v roku 1993 sa objavil v sedle motocykla Honda v triede 600 Supersport. O rok v závere sezóny už doma víťazil, čím sa dostal na druhé celkové miesto v M SR. Rok 1995 mal už plne vo svojej réžii, čo „doma“ značilo jeho prvý titul, ale to už mal skúsenosti aj zo štartov v Taliansku a niekoľko účastí na pretekoch ME, štartoval na Hockenheime, Monze, Misane, v Poľsku atď.

V nasledujúcom roku, v priebehu sezóny 1996 presedlal z Hondy na Ducati, a výsledkom bol druhý titul M SR a s tým istým motocyklom popredné miesta aj v Superbikoch. Účasť na tratiach o body do ME mu priniesla bodový zápis v Albacete za siedme miesto. Ako na perličku si spomína svoju účasť so Supersportomu na MS SBK v Misane, kde sa kvalifikoval (!), ale pre haváriu nedokončil.

V nasledujúcich rokoch štartoval kde sa dalo doma aj v zahraničí, čo mu vynieslo ďalšie tri tituly Majstra SR v rokoch 1997, 1999, 2000 a tri druhé miesta (2001-2003). Celkový domáci sumár bol teda 5 titulov a 34 prvenstiev. V tom čase mnoho pretekárov jazdilo aj české majstrovstvá, samozrejme aj Miloš, ale rád uprednostňoval hlavne konkurenciu na zahraničných tratiach, či už „Európu“, alebo medzinárodné majstrovstvá v Taliansku. Verne ho sprevádzali mechanici – Jozef Nagy, Juraj Blaško, Peter Struk, Miloš Hruška a Dano Merica.

Jeho dravý štýl jazdy a nezabudnuteľné súboje s Ilmbergerom, Kratzerom, Mazzolim a mnohými ďalšími boli vždy na pretekárskych podujatiach čerešničkou na torte. Jedným z vrcholov bolo, keď v Piešťanoch v roku 1996 s nohou, ktorú si ráno zlomil, skončil poobede na pódiu! Rovnako sa nedá zabudnúť na jeho skvelé víťazstvo v medzinárodnom českom šampionáte v Českých Budějoviciach, ktoré jeho súperi len ťažko trávili.

Na rozdiel od súperov, nevadili mu preteky na vode, čo dokázal niekoľkými skvelými výsledkami, pri jedných doslova „utopených“ pretekov v Hričove mal človek dojem, ako keby mu zabudli povedať, že sa ide po členky v lejaku. Organizátori uvažovali o regulárnosti a on sa svojou jazdou doslova vysmial usporiadateľským obavám. Že veď podmienky majú všetci rovnaké, a netreba sa báť šmyku!

Záver tejto fázy pretekania skončil v roku 2003. Schválne používam označenie ako „fázy“, lebo neprešlo veľa času a neodolal vábeniu rýchlosti. Síce už nie o európske body, ale bolo ho vidieť pri pretekoch oldtimerov v sedle štvorvalcovej Benelli a po rokoch sa predstavil aj na pretekoch súčasných motocyklov na podujatí Race for fun na letisku v Trenčíne.

Z okruhov mu prirástli k srdcu hlavne technicky náročné, na ktorých predsa len menej pociťoval výkonnostný handicap jeho motocyklov. Boli to motodrómy Misano, Cartagena, Hungaroring, ale že by niekde vyslovene nerád štartoval – na to pokrútil odmietavo hlavou. A súperi? U nás už spomenutí Július Ilmberger a Martin Kratzer a ich nezabudnuteľné súboje o Slovenský pohár, na „Európach“ si dobre zajazdil s „Hudym“ – Jindrom Hudečkom.

Neskôr sa vybral cestou odovzdávania svojich bohatých znalostí svojim zverencom v Motoclube Baláž, z ktorých je v súčasnosti najvýraznejšou osobnosťou mladý Roman Kučera, vlani úspešne jazdiaci s voľnou kartou na MS triedy SSP 300, ale aj v šampionáte Alpe Adria. Ani to však Milošovi nestačilo a v súčasnosti pôsobí ako viceprezident SMF pre cestné preteky motocyklov, čo mu v súčasnej, motocyklovému športu neprajúcej dobe, určite nik nezávidí.

Miloš, do ďalšej päťdesiatky Ti prajeme hlavne veľa zdravia a takisto úspechov v úlohe viceprezidenta SMF.

Text: Rudo Mladý a Richard Karnok
Foto: Rudo Mladý, Karel Machala a archív redakcie