Prelomové obdobie, kedy sme sa rozlúčili s diktatúrou proletariátu, sme prežívalo s novou nádejou. Pre nás fanúšikov cestných pretekov motocyklov bolo o to krajšie, že s novou nádejou pre náš obľúbený šport, sa na pretekárskych tratiach objavili mená dvoch mimoriadne talentovaných jazdcov – Tibora Molnára a Vojtecha Lednára, o ktorých rast sa starala naša legenda Peter Baláž. Práve Lednár dnes oslavuje štyridsať rokov.

Žiaľ, veľmi rýchlo, už pred štartom sezóny 1990, nás po tragickej automobilovej nehode vo veku 19 rokov opustil Molnár a zrak nás všetkých sa s nádejou upieral na vtedy 17-ročného Lednára. Objavil sa krátko pred Tiborovým odchodom na tréningu v Brne, Tibor jazdil s rýchlou vyladenou Hondou 125 a jazdecký krst s Metalexom prežíval Lednár, prezývaný „Miki“. Tak vstúpil na našu okruhovú scénu v roku 1990, do rúk sa mu dostala MBA, s ktorou si viedol od počiatku nadmieru dobre, prvý štart v Kopčanoch a hneď zelený veniec za Majorošom a Kackom v M SR a toto si zopakoval aj v Sliači. To značilo aj celkové tretie miesto a otvorenie dverí do federálnych, československých majstrovstiev.

Stihol už len dvoje pretekov, ale umiestnenia v desiatke dávali tušiť vzostup. Ten sa ukázal v nasledujúcom roku 1991 druhým miestom v M SR v Prešove. V M ČSFR bodoval pravidelne, štyrikrát skončil štvrtý, čo ho vynieslo na celkové piate miesto. Mal dobré zázemie, podporu v celej rodine, jeho švagor a mechanik Paľko Gallo patril k neodmysliteľnému koloritu jeho tímu s ambíciami na európskych tratiach a Miki si veru aj boj o európske body vyskúšal.

Štart do sezóny 1992 mal Lednár skvelý. Prvé dva štarty v M ČSFR v Brne a Městci priniesli tretie a druhé miesta a razom patril k favoritom seriálu. Pamätám si, ako som si v kútiku duše hovoril: najprv tretí, potom druhý, teraz musí prísť víťazstvo! Ale všetko to dopadlo celkom inak, hoci ešte krátko pred cieľom nešťastných pretekov v Prešove (14.6.1992) mal na lopate všetkých súperov, vrátane Jaroslava Huleša. Počasie nikto neovplyvní, ale tu na diaľničnej trati lialo ako z krhly. Napriek upozorneniam na pochybnú regulárnosť bolo odštartované. Miki jazdil s veľkým náskokom na prvom mieste, v poslednom kole však havaroval, nasledoval rýchly transport vrtuľníkom priamo na operačnú sálu, ktorý ale neodvrátil tvrdý ortieľ. Poškodenie chrbtice definitívne ukončilo všetky plány a nádeje. To všetko sa stalo iba týždeň pred štartom na ME v Assene. O veľkosti Mikiho osobnosti svedčí aj to, že sa ani po tejto tragédii nikdy nezlomil, našiel si správnu cestu, hrával ako vozíčkar tenis a reprezentoval Slovensko aj na paraolympiáde.

Redakcia Moto-cup.sk želá Mikimu k jeho jubileu veľa zdravia a radosti a ďakuje za mimoriadne hodnotné zážitky z čias jeho pretekárskej kariéry!

Text: Rudolf Mladý a Richard Karnok