Keď sa človek dožíva životného jubilea, a päťdesiatka ním nepochybne je, oslavuje, prijíma gratulácie. Jedným z takýchto aktuálnych jubilantov je náš šenkvický rodák – Ľuboš NEMČOVIČ, narodený 17. decembra 1964, ktorý sa trvale aktívne venuje motorizmu!
V slovenských či medzinárodných motokrosových štartových listinách ako i historických tabuľkách nájdete niekoľkokrát meno šenkvického motokrosára Ľuboša NEMČOVIČA. Medzi jeho najvýraznejšie úspechy počas 8-ročnej kariéry je rok 1982, kedy sa stal MAJSTROM SR juniorov 250 ccm, následne v r. 1983 skončil v konečnom hodnotení na 8. mieste na M-ČSSR Juniorov 250 a v r. 1985 – vybojoval 6. miesto medzi seniorskou konkurenciou na M-MSR- 125 ccm.
Na vlastnej koži Ľuboš poznal, čo musel okolo motokrosu obetovať, keď ho chcel ako pretekár vykonávať poctivo. Poctivo, áno, to je slovko, ktoré doprevádzalo Ľuboša od samých začiatkoch v jeho kariére… Vôňa benzínu ho neustále priťahovala, keď ako 9-ročnému v r. 1973, mu bol veľkým vzorom práve šenkvičan Karol LACKO, ktorý v tej dobe kráčal od víťazstva k víťazstvu a získaval ocenenia a majstrovské tituly ako na bežiacom páse. To ho ešte viac motivovalo k terénnym motocyklom a umocňovalo túžbu stať sa jeho nasledovníkom.
Bol to jeho otec Jozef s manželkou Evou, ktorí boli jednými z hlavných článkov činného šenkvického automotoklubu a Ľubošovi v r. 1979 kúpili prvý motocykel JAWU 90 cross, na ktorej sa pod dohľadom otca v prvopočiatkoch v šenkvickej lokalite „Kandia“, zatiaľ ešte na strnisku, učil základným prvkom motokrosovej abecedy. O rok neskôr, už ako člen AMK, dostal klubový motocykel ČZ 125 ccm, na ktorom to už bola iná jazda. Ako 16-ročný v r. 1980 sa už podstatne viac skúsenejší zúčastnil celoštátneho sústredenia 70-tich talentov motocrossu – juniorov v Rychnove n/Knežnou, z ktorého sa zrodila nominácia pretekárov na M-ČSSR juniorov pre sezónu 1981.
„Otec mal na mňa prísny meter, v hlave mal presne spočítané, čo chce zo mňa mať, aby som napredoval. Začínali sme vlastnými silami a schopnosťami, až postupne prišli najaktívnejšie sezóny – obdobia, kedy som zažil K. Lacku, Jar. Faltu, či J. Churavého, i keď oni s kariérou končili, ja som začínal výkonnostne napredovať – to sa písal rok 1980,“ zmienil sa v rozhovore Ľuboš. „Sám viem, čo znamená mať vzor. Motocross sa uskutočňuje v tom najprirodzenejšom prostredí v ideálnej prírode. Je to najprirodzenejšia činnosť ľudského organizmu – pohyb , zručnosť, reflex. Zmena prostredia, nachádzanie nových miest rozširuje poznanie človeka, povzbudzuje myseľ, schopnosťami sa prekonávajú vzdialenosti, prekážky. Človek potrebuje na motocross najmä odvahu. To je na ňom práve to najzaujímavejšie a najpríťažlivejšie. Motokrosu vďačím za mnoho, aj za to, že môj život má zmysel. Ak sa ma niekto spýta, ako sa mám, odpovedám primerane k veku a pracovným povinnostiam. Pritom žijem priemerný život súčasníka. Viem, sú aj ťažké dni, ale každý deň je niečo dobré …“
na stupňoch víťazov v Šenkviciach: zľava M. Ješka, Ľuboš Nemčovič – víťaz, 3. miesto Pavol Medo zo St. Turej. Ceny odovzdáva riaditeľ pretekov Kamil Somorovský, autor tohto článku!
Táto disciplína bola preňho veľkou záľubou, ale dôležitosť štúdia na strojníckej priemyslovke nikdy nezanedbal. Jeho trénermi boli najmä otec a neskôr Jozef Manek. Pod ich dohľadom sa pripravoval na dôležité preteky už federálneho juniorského majstráku v sezóne 1981, ktorému predchádzali ešte kvalitné sústredenia v Žiranoch pri Nitre a Šenkviciach. Najväčších konkurentov okolo seba pozorne vnímal, jedným z nich bol i klubový jazdec Milan Ješka, ďalej Pavol Medo či Miroslav Ivanič ale i Marián Šuvara, Peter Kukla, Emil Peško a mnohí ďalší jazdci.
Po dôkladnej príprave a tréningoch prišli veľmi úspešné sezóny, kde bola zúročená jeho drina, zvlášť tá najbližšia – 1982, keď získal najväčšie ocenenie – titul majstra Slovenska juniorov 250 ccm. Ako najlepší juniorský reprezentant si v sezóne 1983 vypísal miestenku do „federálneho majstráku“ ČSSR, kde skončil po konečnom súčte bodov na krásnom 8. mieste.
Motokros zanechal u Ľuboša aj nezabudnuteľné stopy – najmä tie zdravotné, na základe ktorých musel nedobrovoľne aktívnu činnosť v r. 1986 ukončiť. Zvlášť komplikované zranenie na trati v Žiranoch prerušili sľubne sa rozvíjajúcu kariéru – vykĺbenie a trojnásobná zlomenina ľavého ramena a s tým spojené ďalšie problémy mu ďalej nedovolili v pretekaní pokračovať, aj keď veľmi chcel! Myslím si, že keď osem sezón dáva niekto našetrené peniaze, voľný čas na úkor dôležitejších životných povinností do motokrosu, je treba mu za vynaložené úsilie poďakovať! Bez takých nadšencov by to veru nešlo.
Po skončení aktívnej pretekárskej činnosti, ako 22-ročný, zostal Ľuboš verný šenkvickému AMK najprv v pozícií trénera svojmu o 6 rokov mladšiemu bratovi Jurajovi, tiež motokrosárovi telom a dušou. Neskôr ako ambiciózny predseda v rokoch 1996 – 1998, keď po 13-tich rokoch obnovil a stál pri zrode Mládežníckeho M- Cross klubu v Šenkviciach. Odvtedy sa v jeho osobných aktivitách veľa zmenilo, ale láska k motorizmu na duši ostala natrvalo.Veľkú podporu videl a dostával do ďalšej činnosti v rodine a najmä, že rovnaký vzťah k tejto motoristickej činnosti mala a stále sa aj prezentuje manželka Janka. Postupne k tomu vychoval aj dvoch synov Martina (26r.) a Michala (15r.). Z tohto vidieť, že motorizmus je celej jeho rodinke veľmi blízky.
Postupne s pribúdajúcimi rokmi stál v r. 2004 pri zrode mládežníckej disciplíny – pretekov skútrov, ktoré organizuje dodnes pod hlavičkou Agentúry MOTOSPORT AGENCY. Tieto preteky sa postupom času obohatili a rozšírili o ďalšie juniorské triedy, z ktorého sa vyprofiloval atraktívny medzinárodný seriál mládežníckeho motošportu pod názvom JUNIOR INTERNATIONAL MOTORCYCLE CHAMPIONSHIP. „Práca s deťmi ma vždy bavila a prinášala mi radosť – neľutujem toho,“ zdôrazňuje Ľuboš, ktorý je jedným z príkladov, ako sa bývalý pretekár motokrosu naplno popri náročných pracovných povinnostiach venuje motorizmu chtivej mladi. „Veľmi ma teší, keď u snaživých detí vidím výrazné pokroky, ako výkonnostne rastú pred mojimi očami, uvedomujem si, že strávený čas bol veľmi účelný a prospešný,“ dodáva Ľuboš. Život bez motoriek si ani nevie predstaviť. Nie je žiaden kancelársky typ, musí byť stále na pretekoch- buď so synom Michalom (tretí v triede Scooter Racing 70 v roku 2014), ako tréner, alebo najmä v súčasnosti ako hlavný organizátor seriálu medzinárodných pretekov juniorského šampionátu.
ĽUBOŠ, veľa elánu a životného optimizmu do ďalších rokov a hlavne pevné zdravie – TAK ŽIVJÓÓÓ mnoga let!…
želajú Tebe blízki motoristickí priatelia, funkcionári a pretekári
Kamil Somorovský
K želaniu sa pripája aj redakcia portálu Moto-cup.sk!
