Trojnásobný majster Československa v triede 80 ccm, Kvetoslav Samák dnes oslavuje šesťdesiat rokov.

K pretekom sa dostal zásluhou otca Ivana, ktorý chcel v mladosti pretekať, ale nebolo možností. Tak dostal šancu syn a otec mu dal zázemie a podporu. Prvýkrát sa na štart pretekov postavil 3. októbra 1976, keď mal len 15 rokov na Tatrane od Františka Kročku. A to už pôvodne plánoval štart v máji v Malackách, ale nemal vodičák „M“! Prvý štart – hneď strieborný veniec za Frolom a pred Šolcom.

Hneď nasledujúci rok bol nominovaný aj do veľkého federálu, ale tam zbieral hlavne skúsenosti. Tatrana nahradil Juventou 50 ccm od Fendricha, neskôr aj MZ 125-kou po Hrušeckom a pomaly stúpal aj vo výsledkoch. Už v roku 1977 získal prvý titul Majstra SR a spolu s ďalšími dobrými výsledkami mu to otvorilo cestu do Dukly B. Bystrica, kde aj počas ZVS mal umožnené pretekať.

Nastalo obdobie, ktoré sa na Slovensku nieslo v triedach 50 ccm, neskôr 80 ccm a aj 125 ccm v znamení mnohých víťazstiev, ktoré v konečnom súčte znamenali zisk ôsmych titulov Msjdtrs SR v rokoch 1979 až 1986. Mechanika mu robil  v začiatkoch bratranec Ivan Samák a neskôr až do konca úspešnej kariéry Miroslav Werner.

V sezónach po roku 1980 patril ale už aj k československej špičke, bodoval spoľahlivo, jazdecky vyzretý, bez zbytočných pádov. Snaha, úsilie a dobré výsledky tohto skromného pretekára bola odmenená prvým titulom M-ČSSR v roku 1986 v osemdesiatkach na Casale. Ďalšie dva roky prvenstvo obhájil a k trom titulom pridal aj rad tretích miest v celkovom hodnotení.

V tom čase už štartoval medzi jednotlivcami aj v Pohari mieru a priateľstva, vyhral medzinárodné preteky vo Frohburgu, ako sám skromne vraví: „nejaký ten veniec mám aj z Hoříc…“  Trikrát sa pokúšal kvalifikovať na Grand Prix v Brne, ale v historických tabuľkách má aj zápis za zisk jedného bodu v pretekoch ME v Moste.

Rád spomína ako na súperov na Klimkovcov. S Edom st. si dobre zajazdil v 125-kách a s Edošom ml. zase v triede 80 ccm. No a okruhy? Temer ako každý Slovák rád jazdil v Kopčanoch, sedeli mu Hořice, z motodrómov Brno. Posledný štart bol 26. 4. 1992, teda v úvodných pretekoch sezóny, v triede 80 ccm v Brne, kde skončil tretí za Krmíčkom a Vaněčkom. Bola to tak troška aj symbolika pri pohľade naspäť o 17 rokov, prvý aj posledný štart v kariére na stupni víťazov.

Trvalo dlho a možno to už ani nik nečakal, ale len nedávno sa Kveto opäť posadil na pretekársky motocykel, tentoraz veteránsky, a zbiera ďalšie úspechy aj v tejto kategórii! Zažiť Kveta večer po tréningu debatovať s Daliborom Žiškom, tomu sa nevyrovnajú ani najlepšie filmové komédie, to treba zažiť.

Pri otázke na kuriozitu či výsledok z jeho športovej dráhy by ste možno očakávali opis nejakej drámy o prvenstvo… tu je citovanie príbehu:  „Čo sa mi najviac vrylo do pamäti, tak to bola cesta na preteky do Malaciek 82. Hneď ráno kúsok za Trenčínom sa nám pokazilo auto, tak sme sa vrátili, preložili motorky a vyrazili. S druhým autom sme sa dostali len do Rohožníka, kde sme havarovali a prevrátili ho aj s motorkami na bok. S oneskorením sme sa na preteky dostali a aby toho nebolo málo, tak som v prvom tréningu havaroval, keď som trafil mramorový kvetináč.”   K tomu netreba asi komentár…

Kveto, prajeme Ti všetko, najlepšie, hlavne zdravie a ďalších mnoho rokov na pretekárskych okruhoch!