V roku 2005 sme ho spoznali aj na Slovensku, keďže s našou licenciou vybojoval titul vicemajstra SR. Na začiatku kariéry bol síce v tieni brata Lukáša, no to bolo dané aj tým, že je o sedem rokov mladší. V súčasnosti patrí do úzkej špičky českých pretekárov a verí, že jeho najväčšie chvíle ešte len prídu. To by sa mohlo naplniť už v nasledujúcej sezóne, v ktorej je reálna šanca, že by mohol jazdiť v slovenskom tíme SK Energy vo Svetovom pohári triedy Superstock 1000. Predstavujeme vám 21-ročného českého pretekára Karla Peška.

Kájo, asi je zbytočné pýtať sa ťa ako si sa dostal k motocyklovému športu, tvoj starší brat Lukáš je dvojnásobným víťazom pretekov Grand Prix, ale aká bola cesta vás oboch k motorkám?
K motorkám nás priviedol náš otec, ktorý sám pretekal. Síce nie cestné motorky ale motokros a sajdkárkros a dopracoval to až na Majstra republiky. Najprv viedol k motorkám Lukáša a potom samozrejme aj mňa.

Kedy si sa prvý raz viezol na motorke?
Prvýkrát som sadol na Yamahu 50-ku automat za barakom na parkovisku keď som mal tri a pol roka, dostal som ju na Vianoce.

Kedy si štartoval vo svojich prvých pretekoch?
Bolo to na minibike 40 v siedmich rokoch. Moje prvé skutočné preteky na minibiku ale začali oveľa neskôr ako u väčšiny ostatných, až keď som mal desať rokov.

V roku 2005 si štartoval s našou licenciou a bol si vicemajstrom Slovenska, poznáš sa s niektorými slovenskými pretekármi?
Áno, to boli krásne začiatky na veľkej motorke, sotva som z nej dosiahol na zem, ale jazdiť som mohol :-). Samozrejme, že sa s vašimi pretekármi poznám, dodnes sme kamaráti.

V triede 125 cm3 si sa vypracoval v špičkového pretekára, mimoriadne úspešná bola sezóna 2009…
To je pravda, pre mňa bol na 125-ke najlepší rok 2009, keď som jazdil veľmi dobre v nemeckom medzinárodnom šampionáte (IDM) a rovnako keď sme boli vyskúšať taliansky šampionát (CIV) v Mugelle, kde som bojoval o víťazstvo. Niekoľkokrát som štartoval s voľnou kartou aj v Majstrovstvách sveta, kde ma ale vždy sprevádzala smola. Napríklad v Anglicku, kde som celý Wurm Up jazdil na prvých miestach. Do pretekov som štartoval niekde zozadu, ale behom pol kola som sa prepracoval na bodové umiestnenie. Vzápätí mi však prestala fungovať brzda a bol koniec dobre rozbehnutých pretekov. Bol to pre mňa dobrý rok, ale zároveň mi chýbalo šťastie.

Po sezóne ale nakoniec prišiel prekvapivý, aj keď v dnešnej dobe logický prestup na šesťstovku. Nebolo ti to ľúto, nechýbajú ti dvojtakty?
Áno bolo mi to ľúto, ale iná možnosť naozaj nebola. Chceli sme sa dostať do Majstrovstiev sveta rovnako ako Nemec Schrötter, s ktorým som pretekal a aj ho porazil keď motorka fungovala, ale na takýto prestup nebolo dostatok financií.

Vlani si prestupoval zo šestky na liter, ako si zvládol tento prechod?
Veľa ľudí mi hovorilo aké to bude zložité, ale myslím si, že som to zvládol dosť dobre. Časy som jazdil veľmi slušné, hneď na prvýkrát v Brne 2:05.4  a v Moste 1:37.0.

Dnes už teda môžeš porovnávať, čo ti je bližšie, šestky alebo litre?
Mne vyhovuje všetko čo má riadidlá a plyn 🙂

Ktoré svoje doterajšie preteky považuješ za svoje najlepšie?
Určite IDM Salzburgring, kde som vyhral, CIV Mugello, síce som bol tretí, ale celé preteky som viedol. A potom M ČR na Pannoniaringu, kde som suverénne vyhral s obrovským náskokom.

Naopak, na ktoré nerád spomínaš?
Určite sú to už spomínané preteky MS na Donningtone, kde mi prestala fungovať motorka. Tam som mohol dosiahnuť životný úspech a moja kariéra mohla vyzerať inak…

Na konci vlaňajšej sezóny si sa predstavil so slovenským tím SK Energy vo Svetovom pohári triedy Superstock 1000. Predtým si jazdil na litrovom bavoráku a zrazu Ducati 1098. Bol pre teba veľký rozdiel zo štvorvalca presadnúť na dvojvalec?
Rozdiel to bol veru veľký, mal som problémy so zvukom motora a s tým, že motorka strašne ľahko zatáča. V prvých kolách som myslel že spadnem, ako to krásne padalo do zákrut :-D.

Majiteľ tímu Ľuboš Gréč nedávno prezradil, že ste s ním v rokovaní ohľadom tvojej účasti v tíme v roku 2014. Aká je situácia v súčasnosti?
Pán Gréč ma prihlásil a je to na dobrej ceste.

Na ktorom okruhu jazdíš najradšej?
Na všetkých čo pôjdem, musí sa mi páčiť každý okruh 😀

Čo rád robíš, keď práve nejazdíš na pretekárskej motorke, aké máš hobby?
Občas chodím na motokros, motorku mi požičiava Martin Vašulín z F-moto.cz, pretože sám svoju nemám. Inak mam rád všetko kde sa nenudím 🙂

Mal si niekedy svoj vzor? (To som zvedavý koho teraz spomenieš 🙂 )
Áno, samozrejme, mojím vzorom bol môj brat 🙂

K tvojmu menu akosi automaticky patrí štartové číslo 82, no ja si pamätám najprv opačné poradie, teda 28…
Áno, mal som 28-čku, ale keď som bol na Európe, a to už nejaký ten piatok je, tak tam mal číslo 28 jeden z favoritov a mne dali 82-ku. Od tej doby som si ju nechal.

Ako si na tom so štúdiom?
Mám dorobené štyri roky na strednej, už mi len chýba maturita. Študujem na SOŠ Multimediálnej a propagačnej tvorby.

Nemáš niekedy pocit, že ťa ľudia porovnávajú s bratom Lukášom?
Veľa ľudí ma s ním porovnáva, stále to trvá. Ale už počúvam od ľudí aj iné názory… Kedysi mi to aj vadilo, ale dnes už je mi to jedno. Asi som už dospel 😀

Za úspechmi vás oboch stojí otec Karel. Aký je tvoj vzťah s otcom, viete sa aj pohádať? 🙂
Máš pravdu, vďaka otcovi Lukáš dokázal to čo dokázal a ja som tam kde som. Každý sa poháda so svojím otcom, ale my máme medzi sebou dobrý vzťah :-). Som mu nesmierne vďačný za to, že mal toľko trpezlivosti a odhodlanie a urobil pre mňa všetko aby som mohol pretekať.

Text: Richard Karnok
Foto: Jan Štukl, autor, CEMC a archív Karla Peška