Len niekoľko dní po pretekoch na Slovakia Ringu sa najmladší účasníci Junior Moto Academy vybrali do Skalice nazbierať ďalšie skúsenosti.

„Dostali sme pozvanie od Milana Búlika na tréning do Skalice,“ začína svoje rozprávanie tréner najmenších Martin Čermák. „Dohodol som sa preto s rodičmi detí, že by bolo určite dobré aby sme tam šli. Ráno ku mne doviezla mamina Emku Slobodovú a takisto j nám prišiel aj Adam Majerov s otcom Braňom. Na kolieskových korčuliach ešte doplachtil aj náš terapeut Radim, a tak sme sa ešte aj doplnení o môjho Maťka vybrali jedným autom smer Skalica. Na benzínke v Lamači na nás čakal Davidko Kováč, nový člen akadémie, doplnili sme palivo do auta a takisto do motoriek a to zaplatil práve Davidkov otec. Po ceste sa k nám pripojili aj Mário Zajac s otcom a tým sme boli kompletná partia na tréning. Na trať sme dorazili ako prví niečo pred deviatou hodinou, Radim urobil deckám rozcvičku, po ktorej sa obliekli do výstroja a mohlo sa trénovať. Postupne dorazili aj domáci a po dohode sme mali jazdy po 15-minútových intervaloch. Decká si medzi sebou zapretekali, potrénovali, bolo dobre vidieť ako kolo čo kolo zrýchľujú. Najviac prekvapil novy člen Davidko, ktorý sedel na minibiku len druhýkrát a hneď sa zaradil medzi deti ako keby s nimi absolvoval celý kurz… Problém som mal s mojim Maťkom, ktorý nechcel držať nohy v správnej polohe. Tak som ho motivoval tým, že ak vydrží mať správne nohy na stúpačkách, tak po tréningu pôjdeme do Dráčika a môže si vybrať čo chce. Slovo dalo slovo a Maťko to obkrúžil s nohami v správnej polohe. Takže keď sa chce, tak to ide… Mali sme aj nejaké pády, výjazdy mimo trate, nejaké potrhané retiazky, ale tréning sme ukončili všetci spokojní a dobre naladení s tým, že sme urobili ďalší krôčik dopredu. Takže touto cestou všetkým ďakujem a už v nedeľu nás čaká tréning na minibikovej trati v Brne, kam sa už veľmi teším.   Poďakovanie patrí Milanovi Búlikovi, že nás pozval a my sme to naplno mohli využiť, taktiež Radimovi, ktorý mi pomáha s deťmi a rodičom, ktorí svoje deti podporujú. A nesmiem zabudnúť na nášho najvyššieho Lacka Šnegoňa, ktorý mi dal tichý súhlas a voľnú ruku ku všetkému, čo a ako s deťmi absolvujeme a celkovo za všetko, čo sa okolo detí deje…,“ končí svoje rozprávanie Martin Čermák a ja verím, že môžem v mene nás všetkých poďakovať práve Čermovi za to čo všetko pre tieto deti robí. Jeho nadšenie pre túto prácu z neho doslova srší a my si môžeme len priať, aby mu to vydržalo čo najdlhšie!