Posadiť sa do sedla skutočného továrenského špeciálu, ktorý sa dostane do rúk len úzkej skupine najlepších svetových jazdcov je snom asi každého priaznivca športových motoriek. Dokonalá technika a vedomie, že sedláte motorku schopnú víťaziť vo svetovom šampionáte je neopísateľný pocit, ktorý si môže vychutnať len pár smrteľníkov. Možno aj preto, keď sa na redakčnom stole ocitla exkluzívna pozvánka vyskúšať si okruhovú techniku továrenského tímu BMW Motorrad Motorsport a satelitného tímu BMW Motorrad Italia Goldbet na okruhu v talianskom Misane, tak sme chvíľu váhali či nejde len o nepodarený žart, no Nemci o takýchto veciach nežartujú a rýchlo sme si uvedomili, že nás čaká testovanie z ríše snov.
Text: Jaro Černý, Miro Tamáši, foto: BMW
Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 9/2012
Top motorky vyžadujú top jazdca
Novinársky test okruhových špeciálov sa uskutočnil na okruhu v Misane len pár dní po tom, ako sa tam uskutočnilo 7. kolo svetového šampionátu Superbikov, a okrem samotnej techniky mali novinári k dispozícii aj kompletné zázemie továrenského a satelitného tímu BMW, čo len zvýšilo prestíž tohto podujatia. Na pozvaných novinárov čakala naozaj exkluzívna spoločnosť v podobe motorky Sylviana Barriera, ktorý v tíme BMW Motorrad Italia Goldbet, štartuje v triede Superstock 1000, potom to bol superbike Ayrtona Badoviniho, rovnako z tímu BMW Motorrad Italia Goldbet a vrcholom bol továrenský superbike Leona Haslama z tímu BMW Motorrad Motorsport. Samozrejme, nechýbala ani sériová verzia modelu BMW S 1000 RR, ktorá poslúžila ako ideálne náradie na porovnanie sériovej a okruhovej techniky. Bolo nám jasné, že na poriadne odskúšanie týchto špeciálov bude nutné využiť služby a skúsenosti top jazdca a skutočného okruhového špecialistu. Jednoducho na špičkovú techniku patrí špičkový jazdec, a preto sme sa spojili s momentálne asi našim najrýchlejším jazdcom, Jarom Černým. Jaro sa svojej úlohy zhostil ako skutočný profík a výkvet nemeckej techniky poriadne prevetral a priniesol cenné informácie, nakoniec, presvedčte sa sami.
Smer Rimini
Môj výlet začal skorým ranným vstávaním, pretože odlet z Viedne sme mali naplánovaný na skorú rannú hodinu, takže ako býva u mňa zvykom, išlo sa plný na letisko, aby som všetko stíhal. Na mieste sme sa stretli spolu s chalanmi z Čiech a po check-ine sme sedeli v lietadle smer Bologna, cesta prebehla v pohode a za krátko sme vystupovali, kde nás už čakal človek od BMW v ruke s tabuľkou s našimi menami a za 2 hodiny sme boli v Rimini, čo je kúsok od okruhu Misano Adriatico, ktorý bol nedávno pomenovaný po Marcovi Simoncellim…
Večer vo hviezdnej spoločnosti
Po príchode na hotel nás čakali 2 krásne slečny od BMW Motorrad a Goldbet Italia, aby nás privítali a dali nám niečo podpísať, ale ani som nepostrehol čo to bolo, ale predpokladám, že niečo v tom zmysle, že keď zajtra rozbijem ten továrensky bavorák, tak som asi istý kupec :-), každopádne taktiku mali výborne pripravenú. Na recepcii v hoteli sme dostali presný rozpis, kde a kedy nás bude čakať odvoz na večeru, a tu už sa naplno začala prejavovať nemecká precíznosť a dokonalosť, pretože všetko klapalo na minútu presne. Večera bola v reštaurácii Club Nautico Rimini, blízko prístavu, kde pravdepodobne kotvila aj jachta Marca Melandriho :-), ktorý bol takisto prítomný, vrátane Ayrtona Badoviniho, Micheala Fabrizia alebo Lorenza Baroniho, ospravedlnil sa Leon Haslam a môj kamarát Sylvain Barrier, ktorý bol s malým úrazom v nemocnici, takisto som postretal aj pár známych z IDM, ako napríklad Kevina Wahra, s ktorým práve súperím v IDM Supersport, Barry Veneman alebo Max Neukirchner, skrátka atmosféra perfektná a bol som milo prekvapený ako sa k nám všetci milo správali, vrátane hviezd WSBK. Na hotel sme sa pobrali asi okolo polnoci, pretože nás na druhý deň čakal program, na ktorý sme sa veľmi tešili :-).
Konečne to začalo
Ráno nás pred hotelom čakal odvoz na okruh a konečne to začalo… Po príchode na okruh Misano Adriatico, som sa snažil rozpamätať, pretože naposledy som tu bol v roku 2004 a to už bolo naozaj dávno, a hlavne, jazdilo sa v opačnom smere ako dnes, čiže dá sa povedať, ako prvýkrát. Najskôr sme mali v BMW hospitality raňajky a tam sme sa dozvedeli poradie v akom pôjdeme na trať a väčšinu detailov o tom, čo nás čaká, boli sme rozdelení do dvojíc a čakal nás test sériového BMW, potom špecifikácia Stock 1000 od tímu Goldbet, následne SBK Goldbet, a na záver továrenský motocykel od BMW Motorrad, ja som išiel na trať hneď v druhej dvojici s novinárom z Poľska.
Sériové BMW je výborné
Pred úvodným testom nás čakalo ešte fotenie a postupne sme sa premiestnili do boxov, kde už boli pripravené motocykle a personál ako na naozajstnom preteku, jednoducho maximálne profesionálny prístup. Na každý motocykel sme mali štyri okruhy s tým, že v podstate von, dva ostré a naspäť do depa. Bolo to trošku málo, ale tak ja som bol vďačný aj za to :-). Trochu ma mrzelo, že som nikdy nejazdil túto novú variantu, a tak som sa musel veľmi rýchlo naučiť, aspoň približne, kadiaľ to vedie…
Takže ako prvý prišiel na rad sériový bavorák, obutý do nových pneumatík, samozrejme, nie do štandardných, ale do pretekárskych. Prvé kolo som hlavne sledoval trať, ale samozrejme som sa snažil vnímať aj motocykel, ako prvý rozdiel medzi mojou Yamahou R6 a týmto BMW je rozdiel vo výkone, ten rozdiel je cítiť, aj keď ako celok je moja motorka na jedno kolo výrazne rýchlejšia. Poslali nás na okruh s nastavením ako pre začiatočníkov, čo chápem, pretože nevedeli, ako je kto skúsený, ale ten zvolený mód bol pre mňa dosť nevhodný, pretože trakčná kontrola ma nechcela do ničoho pustiť a ja osobne nepreferujem systém antiwheelie, čo v podstate zabraňuje motocyklu ísť po zadnom kolese, ja mám rád keď si to ovládam na plyne, pretože tento systém je naozaj vhodný tak pre začiatočníka. Ďalší problém bol v tom, že štandardný motocykel tak ako bol nastavený nezatáča do zákruty ako by som si predstavoval a potreboval by som trochu poladiť nastavenie, ale na to sme tam neboli. Napriek tomu sme si celkom porozumeli a vo štvrtom kole som dával kolo môjmu kolegovi, s ktorým sme rovnako vychádzali na trať :-), inak štandardný bavorák hodnotím veľmi kladne a je to jedna z najlepších sériových motoriek, ktoré sú na trhu k dispozícii, už v štandardnom prevedení je veľmi rýchla.
Barrierov Superstock – minimum úprav prinieslo obrovský rozdiel
Po úvodnom teste som hneď po dojazde presadol na motorku môjho kamaráta Sylvaina Barriera, v špecifikácii Superstock 1000 tímu Goldbet Italia. Na otestovanie som mal rovnako štyri okruhy. Už po prvých metroch bolo poznať rozdiel – úplne iný posed a oveľa tvrdšie nastavený podvozok, čo ja mám rád. Barrier je o dosť vyšší ako ja, a preto mi nastavenie stúpačiek a páčiek vôbec nevyhovovalo, pocitovo bola motorka veľmi nakopnutá na predok, ale na druhej strane nebolo to úplne tragické, skrátka toto asi Sylvainovi vyhovuje. Musím ale spomenúť, že motor bol na pocit oveľa silnejší a s iným priebehom, až som bol sám prekvapený, aký obrovský rozdiel tam bol, keďže sa jednalo o stock, čo by malo byť veľmi blízke štandardu. Elektronika mi už dovoľovala oveľa viac, v zákrute bolo cítiť miernu asistenciu trakčnej kontroly, ale všetko spolu fungovalo, skrátka začínalo ma to viac baviť, a keď to porovnám s našou Yamahou R1, s ktorou som raz štartoval, tak táto motorka bola asi 10x lepšia :-). S týmto nastavením by som však nedokázal ísť svoje maximum, napriek tomu som si v hlave premietal, že ako asi pôjde ostrý superbike, keď táto motorka letí neskutočne :-).
Badoviniho raketa
Konečne prišiel na rad prvý naozajstný superbike Ayrtona Badoviniho, bol som naozaj veľmi zvedavý, a okamžite mi bolo jasné, že toto už nie je hračka pre deti :-). Prvá vec ma prekvapila, ako zvláštne bola motorka nastavená, dosť neochotne menila smer, napríklad zľava doprava, pravdepodobne Badovini vyžaduje od motorky niečo iné ako ja. Po prvom otočení plného plynu ale začala tá správna show, záťah odspodu bol fakt úžasný a trvalo to naozaj dlho, prvýkrát v živote som musel na rovine uberať, a čakať kým môžem naozaj dať plný plyn, pretože tá motorka chcela ísť stále po zadnom :-). Bavilo ma to, pretože som zvyknutý na oveľa menší výkon v mojej R6. Ďalšia vec, čo ma prekvapila boli brzdy, ktoré boli fantastické, a dosť dobre si neviem predstaviť ako musí brzdiť špeciál MotoGP s karbonovými brzdami. Táto motorka bola vybavená podobnou elektronikou akú používam aj ja v IDM na mojom superšporte značky Motec, trakčná kontrola zasahovala minimálne, ale najviac, čo ja oceňujem, je podraďovanie bez používania spojky, tento systém funguje na princípe medziplynu pri zaradení nižšieho stupňa a funguje to naozaj perfektne, odkedy používam tento systém, motorku mám oveľa pokojnejšiu pred samotným nájazdom do zákruty a môžem sa sústrediť na brzdný bod a správny nájazd. Preraďovanie na vyšší stupeň pod plným plynom je samozrejmosťou na všetkých štyroch modeloch. Keď to zhrniem, motorka fantastická, ale celkové nastavenie mi nesedelo, musel som sa celkom aj narobiť, aby som sa povozil…
Haslamov superbike ešte lepší ako som očakával
Pred poslednou testovanou motorkou Leona Haslama z továrenského tímu nečakane spŕchlo a museli sme chvíľu počkať kým sa vysuší trať. Našťastie to trvalo len krátky čas a mohli sme pokračovať. Ako som sa posadil na túto motorku, ocitol som sa ako na svojej Yamahe, stúpačky, páčky, posed, všetko podľa mojich predstáv. Už od prvej zákruty bolo poznať, že toto je opäť úplne iná motorka, hrozne ľahko sa s tým zatáčalo, išlo to presne tam kam som chcel, chvíľami som mal pocit, že to ani superbike nemôže byť, trochu nevýhodou pre mňa bolo to, že trať bola ešte miestami mokrá, a tak som sa nemohol oprieť o to tak, ako by som si predstavoval, vidina toho, že rozbijem fabrickú motorku Leona Haslama, nebola práve to, po čom som túžil :-). Čo sa týka výkonu, tak som mal pocit, že to ide ešte o niečo viac, ale hlavne s neuveriteľne hladkým priebehom, v každom okamihu to bolo perfektné, čo ma ešte viac prekvapilo boli brzdy, tie na Badoviniho boli starší model z 2011 a fungovali perfektne, ale tieto továrenské brzdy to bolo ešte o niečo lepšie, raz mi až nechtiac zleteli nohy zo stupačiek a pripadal som si ako Rossi, keď brzdí do zákruty s nohou na zemi :-). Táto motorka je bezpochyby to najlepšie na čom som kedy sedel a rozdiel medzi tým čo si dokáže postaviť súkromný tím a skutočným továrenským špeciálom je naozaj poriadne veľký. Jediná škoda bola len to, že tých okruhov bolo strašne málo, a to že to bolo v Misane, kde som bol prakticky úplný nováčik. Na druhej strane bolo nás tam 46 jazdcov z celého sveta a časovo to bolo dosť náročné, takže ja som vďačný aj za to, že som vôbec mal takú možnosť, posadiť sa na takéto stroje.
Čo dodať na záver?
Úžasná a uvoľnená atmosféra v spoločnosti tých najlepších jazdcov seriálu World Superbike, Melandri, Badovini, Fabrizio, ktorí celý čas ochotne komunikovali s novinármi a fotili sa. Jednoducho perfektný zážitok a ja tomu naozaj nemám čo vytknúť, snáď iba to, že to trvalo tak krátko :-).
Ešte raz chcem poďakovať Petrovi Koenigovi z BMW Motorrad za pozvánku a redakcii Motomagazínu, menovite Vladovi Brniakovi a Mirovi Tamášimu za túto možnosť, a pevne verím, že v budúcnosti zažijem ešte niečo podobné.
