Hoci sa náš portál venuje výlučne pretekom cestných motocyklov, v tomto prípade urobíme výnimku. A s veľkou radosťou. Už iba málokto si pamätá na začiatky trialových súťaží u nás.

Azda najpovolanejší na spomienky na túto dobu je určite motoristický nestor a zakladateľ tejto disciplíny na Slovensku, Tibor Straka st., ktorého syn Tibor navyše aj veľmi úspešne trial jazdil (neskôr úspešne prešiel na cestné superbiky). Nuž a tu sú spomienky tohto motoristického nezmara, ktorý bol od začiatku pri tom:

Trial je známy v Československu od polovice minulého storočia, keď v r. 1947 v ČZ Strakonice zhotovili prvé trialové motocykle CZ – 125. Družstvo českých pretekárov v zložení páni Kochlíček, Pudil a Roučka sa zúčastnili škótskej trialovej šesťdňovej súťaže, v ktorej zvíťazili v „Malej striebornej váze“. V rokoch 1964-1967 sa konala séria trialových podujatí medzinárodného významu pod názvom EU pohár šlapačkárov, ktorý potom FIM povýšila na majstrovstvá sveta.

Na Slovensku sa prvé preteky konali síce už v r. 1948 v Bratislave, ale boli to terénne preteky so šlapačkovými úsekmi, doplnené brannými prvkami (hod granátom a streľba zo vzduchovky) v priestoroch terajšieho štadióna Interu. Vladimír Bodický bol víťazom v kategórii do 100 ccm na motocykli Manet a Vladimír Sodoma víťazom v kategórii do 125 ccm na ČZ 125.
Agilní motoristi zo Záriečia okolo p. J. Martiška a Š. Gašek v začiatkoch 70. rokov usporiadali podobné podujatie, ale jazdili tam iba motocykle Enduro a tiež tam boli zaradené branné prvky. Na Slovensku trialový šport neexistoval. Táto atraktívna motocyklová disciplína nechala na seba čakať ďalších desať rokov.

Bolo to v októbri 1981 v rámci osláv 30. výročia založenia Zvӓzarmu v areáli dopravného ihriska v Bratislave, kde sa konala týždenná výstava a ukážky branných športov. V rámci tejto akcie svoju zručnosť predvádzali na umelých prekážkach pražskí trialisti z KMST (krajské metodické stredisko trialu). Počas týchto vystúpení zaujali i môjho 14-ročného syna Tibora. Dokonca mu umožnili zajazdiť si na trialovom špeciále Montesa Cota.
Počas zimných mesiacov som stále od Tibora počúval, že túto disciplínu by rád jazdil. Ja som ho vždy odbil s tým, že na Slovensku sa Trial nejazdí a v športových predpisoch na Slovensku nie je ani evidovaný.

Ale čo čert nechcel – v júli nasledujúceho roku 1982 sme s Tiborom cestovali z Prahy do Karlových Varov. Na ceste tam sme minuli obec Bochov, v ktorej blízkosti bola tabula s označením Trial. Tibor si to všimol a hneď tam chcel ísť, odvetil som, že tabuľa je tam iste iba zabudnutá… Na spiatočnej ceste nám ale skrížil cestu trialový pretekár, ktorý sa blížil do cieľa v obci. Nasledoval som pretekára až do cieľa na námestie v Bochove. Na námestí bolo cca 100 motocyklov rôznych značiek. Okrem českých pretekárov tam boli i pretekári z NDR a Poľska. Z diaľky som zbadal p. J. Petra, ktorý v tom čase bol predsedom KMST. Pozdravili sme sa a on sa pýtal, čo robíme v Bochove. Odvetil som, že idem kupovať trialovú motorku pre syna… „Áno, viem o jednej, predáva ju p. Zajíček po synovi.,“ odpovedal. Bol to minuloročný model, na ktorej bol v predchádzajúcom roku majster ČSR v juniorskej kategórii špeciál do 100 ccm. Toho času jeho syn jazdil už na vylepšenej produkcii v tejto kategórii.
Zakrátko sme p. Zajíčka našli a oznámili sme mu, že sme vážni záujemcovia na kúpu motorky. Odvetil nám, že tu už čaká jeden pretekár z Prahy a po pretekoch si motorku aj odvezie. Medzitým prišiel do cieľa aj Zajíček ml. na vylepšenej motorke a aj tu zvíťazil. Po rozlúčke sme sa smutne vracali k autu. Tesne pred nastúpením do auta nás dobehol Zajíček ml. a oznámil nám, že otec si to rozmyslel, keďže sa jedná o rozvoj trialu na Slovensku, uprednostnil nás v predaji. Po výmene kontaktov sme sa dohodli, že v pondelok v prípade vážneho záujmu zavoláme. No a v ďalšiu sobotu sme išli po motorku.

Tibor ako 14-ročný nemal ešte vodičský preukaz a tak iba sám trénoval na dopravnom ihrisku. Takto prešiel rok. Na jeseň nám napadlo, že by bolo treba nájsť k Tiborovi pretekára, s ktorým by mohol trénovať a chodiť na preteky. Našli sme bývalého cyklistu, kamaráta, o rok staršieho M. Beňu. Tak som zavolal p. Zajíčkovi, či nestavia tretí trialový motocykel. Mali sme šťastie, no motocykel bol na predaj až v marci, budúci rok. Motocykel bol tak v skutočnosti privezený a Beňo mal iba 6 týždňov na tréning s ním, pretože vtedy už boli prvé preteky v ČR, v Roudnici nad Labem. Beňo štartoval, lebo už mal vodičský preukaz a Tibor ho mohol iba sprevádzať. V Roudnici sme sa dozvedeli, že štartuje i ďalší pretekár zo Slovenska L. Jánoška, študent SVŠT, na stroji vlastnej konštrukcie. S Janoškom sme sa stretli až v Bochove, to už mal vodičský preukaz na výnimku aj Tibor.

Postupne v roku 1983 pribudli ďalší pretekári, okrem T. Straku, M. Beňu a J. Guru aj J. Adame, M. Žoldák, J. Mikulec a Filakovský. O trialový šport v čoraz väčšej miere prejavovali záujem ďalší adepti. V tomto roku ÚRM (Ústredná rada motorizmu) pri SÚV Zväzarmu vypísala súťaž o pohár Rady motorizmu. Boli vypísané iba dve súťaže na Slovensku, a to 24. 07. 1983 v Záriečí, ktorej hlavným organizátorom bol J. Martiško a 02. 10 Kysucké Nové Mesto, kde bol hlavným organizátorom L. Jánoška. V tomto roku na jeseň bola založená pri rade motorizmu SUV Zväzarmu odborná komisia trialu v zložení:
Predseda: Ján Martiško, Záriečie
Podpredseda: Michal Szabo, Bratislava
Tajomník: Vladimír Valtiny
Členovia: Tibor Straka st., Ladislav Jánoška a Pivovarník
Pre malý počet slovenských pretekárov (14) sa pretekalo v jednej kategórii bez rozdielu kubatúry.
Poradie v tomto roku PRM:
1.- T. Straka ml.
2.- R. Janoška
3.- P. Lovišek
Mimo konkurencie jazdili aj pretekári z ČR.

V nasledujúcom roku bol zaznamenaný veľký príliv pretekárov zo Slovenska. ÚV Zväzarmu zakúpil niekoľko desiatok Simsonov – Enduro 50 ccm. Športová komisia trialu vypísala na tento rok aj ďalšie triedy, a to: trial špeciál do 100 ccm a sériové motocykle Simson 50 ccm. Celkovo štartovalo 38 pretekárov. K predošlým dvom organizátorom pribudol ďalší – AMK Topoľčany. V tomto roku sa prvýkrát súťažilo o titul majstra Slovenska. Ďalším organizátorom sa stal AMK Pezinok vďaka agilnému organizátorovi rôznych motoristických podujatí, Sergejovi Tánskemu. Na druhých Duchonských šlapačkách, ktorých hlavným organizátorom bol T. Straka st., sme dňa 20. 08. 1985 prvýkrát hostili zahraničných súťažiacich z Rakúska, Poľska a ČR. Zahraničným súťažiacim sme vypísali zvláštnu triedu – s ťažšími sekciami – a volalo sa to „extratrial“. V poradí piatym organizátorom súťaží bol AMK Nitra na čele s P. Osúchom. Vo vedení komisie trialu nastala zmena, p. J. Martišku (pre zaneprázdnenie v zamestnaní) vymenil T. Straka st., ktorý sa stal okrem predsedu komisie trialu na Slovensku aj podpredsedom federálnej komisie trialu v ČSSR.

V r. 1985 sme založili Krajské metodické tréningové stredisko pri AMK Mladosť v Bratislave v zložení: T. Straka st., P. Osúch a Ing. V. Valtyny. Od jari 1985 sme pravidelne organizovali celoslovenské sústredenia trialistov na Duchonke v rekreačnom stredisku Jazmín. Tieto sústredenia sa konali pravidelne do r. 1989, niekedy aj za účasti pretekárov z ČR, alebo Rakúska. V máji 1989 sa v rámci M-SR zúčastnila i kompletná štátna reprezentácia Sovietskeho Zväzu.

V roku 1987 sa T. Straka ml. dostal do reprezentácie Československa, keď v sezóne 1986 skončil šiesty v prebore ČR a tým získal aj prvú VT. Prvých 6 pretekárov v poradí sa zároveň stalo reprezentantmi ČSSR. Ako to bolo vlastne v štátnej reprezentácii: okrem prilby v štátnych farbách a vetrovky so štátnym znakom nedostali nič. Ostatná výbava z vlastného, alebo od sponzorov. Okrem služobného pasu, ktoré vybavoval ÚV Zväzarmu, víza sme si museli zabezpečiť sami. Tak napríklad keď sme štartovali v Španielsku, okrem španielskych víz sme potrebovali i francúzke a nemecké. V Bratislave tieto zastúpenia neboli. Bolo treba 2 týždne pred uskutočnením výjazdu cestovať 3x do Prahy, alebo tam zostať v hoteli. Valuty: Za jeden výjazd sme dostali 50,- DM na osobu. Štartovné ale bolo 60,- DM za osobu. Museli sme si prispieť 10,- DM zo svojho. Keby colní pracovníci našli u vás valuty načierno, hrozil zákaz ďalšieho výjazdu. Preteky v Španielsku boli blízko Andory. Približne 2.000 km tam a späť 4.000 km. Pre nedostatok valút sme do auta Avia Furgon museli namontovať ďalšie nádrže. Okrem Nemecka sme jazdili mimo diaľnice, z dôvodu ušetrenia diaľničných poplatkov. Stravu pre 4 osoby na týždeň so sebou, okrem chleba sme nič iné nekupovali. Najväčší šok sme zažili ráno pri preberaní motocyklov, keď nám organizátori oznámili, že ÚAMK z Prahy nám naše prihlášky neposlal. Síce nám umožnili štartovať, ale na vlastnú zodpovednosť a pretekári v prípade úrazu by boli ošetrení za priamu platbu. Celá československá reprezentácia z týchto pretekov odstúpila. Tak aj toto bola jedna z tvárí československej reprezentácie.

V rámci pretekov v Kraselove (ČR) sme mali trénerskú radu, kde som vyslovil svoju myšlienku, že dúfam, že raz budeme organizovať na Slovensku majstrovstvá sveta. Vtedy už štátny tréner J. Petr sa mi vysmial so slovami: „Tibore, na Slovensku na to nemáte tradici.“
Športová komisia trialu bez veľkých pripomienok odsúhlasila na r. 1987 jednokolové majstrovstvá ČSSR. Miesto konania malo byť Podhradie v oblasti Duchonky, ako medzinárodné preteky, za účasti pretekárov z Poľska a NDR. Na tomto podujatí štartoval ako jediný slovenský pretekár T. Straka (mal už prvú VT). V tomto roku štartoval už aj v PMaP v Poľsku NDR a ČR.

V roku 1985-86 sme mali motocykel zn. Montesa Cota. Tento bol 12-ročný a už značne opotrebovaný. So svojou konštrukciou nestačil na moderné stroje. Vďaka náhode som sa dostal do styku s fanúšikom trialového športu a tento človek sa nám stal hlavným sponzorom. Vďaka nemu sme mali každý rok financie na nový motocykel. Boli to motocykle BETA-TR-33, BETA-TR 34, BETA-Šampion a BETA ZERO. Posledné dva ročníky sme mali už dva motocykle – tréningový a ostrý.
Ostatní slovenskí pretekári sa postupne dostávali tiež k špeciálom BETA. Našli sa i úspešní slovenskí konštruktéri, P. Osúch z Nitry, Martiško ml., Ing. Gurín, Ing. Lovíšek, Fojtík a Mudrák zo Záriečia. Konštruktér L. Jánoška z Kysuckého Nového Mesta, vtedy vysokoškolák strojníckej fakulty zhotovil veľmi úspešný trialový motocykel označený Penta 125. S týmto strojom štartoval na českom i slovenskom prebore. Škoda, že tento konštrukčne úspešný motocykel ostal iba v jednom exemplári.
V decembri 1983 slovenský výbor Zväzarmu zakúpil 50 ks motocyklov zn. Simson šport, pre rozvoj branných orientačných súťaží. Podarilo sa mi presvedčiť vedenie ÚV Zväzarmu, aby poskytli motocykle aj na rozvoj trialového športu. Z tejto kvóty sme získali 25 ks, ktoré sme rozdelili do stredísk trialového športu: AMK ZVL Kysucké Nové Mesto, AMK Záriečie, AMK Nitra a AMK Mladosť Bratislava. V sezóne 1984 sme vypísali súťaž v kategórii sériových motocyklov do 50 ccm.

Myšlienka, usporiadať prvé kolo majstrovstiev sveta na Slovensku ma stále iritovala. Vedel som, že ak chceme organizovať MS, musíme rok pred tým zorganizovať medzinárodnú súťaž na uvedenej trati. Dohodol som sa s AMK Tribeč v Topoľčanoch a ich predsedom A. Michaličkom, že v r. 1988 požiadame o možnosť organizovať medzinárodné trialové preteky PMaP (Pohár mieru a priateľstva) s miestom štartu v autokempingu na Duchonke. A v termíne 8.-9. októbra 1988 už štartovali 6-členné družstvá NDR, Poľska, Sov. Zväzu a ČSSR. Preteky dopadli veľmi dobre tak po športovej ako i organizačnej stránke. Tu už sme stáli iba krôčik od uskutočnenia môjho sna o usporiadaní MS na Slovensku.

V novembri sme zaslali žiadosť o usporiadanie prvého kola majstrovstiev sveta na URM-ÚV Zväzarmu. Na federálnej 7-člennej odbornej komisii trialu, ktorej sme boli členmi, ja ako podpredseda a členovia zo Slovenska M. Szabo a V. Valtiny. Posledný menovaný bol ospravedlnený a p. Szabo pred zasadnutím opustil zasadaciu miestnosť. Samozrejme, že som bol prehlasovaný, aj keď p. Ing. Pilz dal hlas nám. Po tomto som opustil rokovaciu miestnosť (išiel som na WC). Na chodbe som stretol plk. J. Kováča, ktorý v tom čase bol podpredsedom ÚV Zväzarmu. Pýtal sa ma, prečo mám zlú náladu, a tak som mu rozpovedal celú moju problematiku. Požiadal ma, aby som sa po návrate do rokovacej miestnosti k tomuto bodu už nevyjadroval. V nasledujúci pondelok zavolal sekretariát plk. Kováča a oznámil mi, že ÚV Zväzarmu schválil našu žiadosť.

Vedenie českého trialu začalo organizovať pre reprezentáciu pravidelné tréningy každý utorok od marca do apríla, t. j. 8 týždňov V Popoviciach pri Prahe. Pretekár, ktorý sa nezúčastní týchto tréningov, bude vyradený z reprezentácie. To sme riešili tak, že rozobratý motocykel a ostatné potrebné propriety sme uložili do kufra a zadné sedačky auta. Tibor sa krčil vpredu. Sezóna bola veľmi náročná, keď vezmeme do úvahy, že sme sa zúčastnili štyrikrát majstrovstiev Slovenska, majstrovstiev sveta v Španielsku, Taliansku, Rakúsku a Slovensku, ako i PMaP v Poľsku, NDR, Česku a Sov. Zväze.

Pri našich výjazdoch v zahraničí som odpozoroval organizačné odlišnosti, ktoré sme mohli aplikovať aj na duchonských pretekoch. Tak napr. to bolo ohraničenie úsekov sekcií, prvý raz sme použili fólie z PVC, ktoré sa používali pri výrobe sáčkového mlieka. Jazdné výkazy neboli papierové, ale plastové. Pretože technicky v tej dobe u nás sme nenašli výrobcu na kreslenie, na plaste, robili sa kolónky ručne s liehovými tužkami. Na dierkovanie týchto kariet pri sekciách sme si od dopravného podniku požičali dierovacie kliešte. Prvýkrát pri trialových pretekoch bola použitá pre záchranárov vojenská helikoptéra.

Za účasti 12 štátov bolo slávnostné zahájenie majstrovstiev sveta 5. 8. 1989. Sekcie boli prevažne na skalách okolo hradu Podhradie. Podľa štatistiky novinárov na toto podujatie prišlo 12 000 divákov. Štartovali tu i naši najlepší pretekári. Žiaľ pre veľkú zodpovednosť skončili na posledných miestach.
Organizačný výbor dostal po pretekoch od FIM ďakovný list a vyhlásili toto podujatie v roku 1989 za najlepšie v celej sérii. Na týchto pretekoch som zastával funkciu zástupcu riaditeľa. Na nielen moje veľké prekvapenie, na záverečné vyhodnotenie ako aj na veľkolepý banket som nebol pozvaný (prítomní boli predstavitelia čs. vlády, ako aj poprední stranícki funkcionári). Pravdepodobne preto, že som nebol členom komunistickej strany – tak som tam už nebol potrebný.

Po týchto pretekoch nás čakala ešte účasť na PMaP v ZSSR. Ako vedúci československej výpravy som zobral za odmenu svojich priateľov – organizátorov pretekov: S. Tánskeho z Pezinku a P. Osúcha z Nitry. Boli to preteky pre nás úspešné, československé družstvo sa umiestnilo ako prvé a v súťaži jednotlivcov 1. M. Lisý, 2. P. Hula. 3. T. Straka. Po týchto pretekoch nás čakalo posledné podujatie v Záriečí – majstrovstvá Slovenska a majstrovstvá ČSR 25. 10. 1989. Nepotrpím si na pocty, ale domnievam sa, že som urobil kus práce, aby sa svetový šampionát konal na Slovensku. Po týchto pretekoch mi nikto nepovedal ani ďakujem a preto po M-ČSR 25. 10. 1989 v Záriečí som zvolal odbornú komisiu trialu, kde som oznámil svoju abdikáciu z funkcie predsedu komisie trialu v Slovenskej republike, ako aj podpredsedu vo federálnej komisii trialu pri UV Zväzarmu v Prahe.

Po 8 rokoch organizovania trialového športu bolo na Slovensku 49 aktívnych pretekárov. Mali sme jedného štátneho reprezentanta a troch pretekárov 1 VT. Mali sme piatich fundovaných organizátorov trialových pretekov – Kysucké Nové Mesto, Záriečie, Topoľčany, Pezinok Nitra. Dosiahol som, že v rokoch 1983-84 sa jazdilo o Pohár rady motorizmu. Majstrovstvá Slovenska sa jazdili od r. 1985 a majstrovstvá Československa od r. 1987. V roku 1988 sme zorganizovali PMaP na Duchonke. Vrchol organizačných úspechov boli Majstrovstvá Sveta konané roku 1989 na Duchonke.

Záverom chcem pripomenúť, že Tibor Straka ml. získal popri dvoch oceneniach víťaza o Pohár rady motorizmu 7x titul majstra Slovenska a posledný titul majstra Slovenska v kategórii seniorov. Po odchode z trialu sa úspešne začal venovať cestným pretekom v kategórii superbike. Za svojej aktívnej činnosti získal 86 pódiových umiestnení.

Po rozpade Zväzarmu som sa ešte vrátil k trialu, ale koncom r. 2000 som definitívne zanechal prácu v trialovom športe. V tej dobe mal už prakticky celý motocyklový trial na Slovensku klesajúcu tendenciu.

Svoje spomienky zapísal Tibor Straka st.
Úvod napísal Július Mendl
Foto: archív Tibora Straku a Mariana Bertoliho