Názov článku je pochopiteľne zvláštny, keďže sme u nás do roku 2009 nikdy žiadny automotodrom nemali, ale projektov a sľubov sme v uplynulých desaťročiach zaznamenali niekoľko.

ŽILINA V TRIDSIATYCH ROKOCH
Celkom prvý špeciálny okruh na Slovensku mal vzniknúť už v tridsiatych rokoch minulého storočia v Žiline, aj keď nešlo celkom o špeciálnu trať, keďže okruh mal viesť väčšinou ulicami mesta. V tom období sa však celkovo o automotodrómoch hovoriť nedalo a Brno, Nürburgring a ďalšie mnohé okruhy boli na vtedajšiu dobu vlastne „špeciálne“. V septembri 1932 prišiel Autoklub Žilina s myšlienkou vytvoriť v Žiline pretekársku automobilovú dráhu. Iste sa pritom inšpiroval dodnes známym Masarykovým okruhom v Brne. Trať mala mať názov „Štefánikov okruh“. Myšlienka spočiatku našla porozumenie u predstaviteľov Mesta Žiliny. Autoklub hľadal podporu u štátnych orgánov aj v okolitých obciach, ktoré sa mali spolupodieľať na jej financovaní. Cesty sa mali upraviť štetovaním so štrkovým povrchom, v oblúkoch protišmykovým betónovaním. Popri 8 m širokej ceste mali byť vybudované po oboch stranách 1 m široké chodníky („bankety“). Na povrchu sa uskutočňovala stredná alebo ťažká povrchová úprava, v závislosti od dôležitosti cesty. V úseku mestského lesa mala mať dráha horský terénny charakter. Vybudovanie dráhy by iste bolo pre mesto veľmi prínosnou investíciou, ktorá by zvýšila jeho atraktivitu a návštevnosť. Pre finančnú náročnosť dňa 26. januára 1934 mestská rada odložila vec na neurčito.

ÉRA „LETISKODROMOV“
Po vojne začala éra mestských či prímestských okruhov a s príchodom pretekov na letiskové trate sa začali aspoň čiastočne napĺňať túžby po väčšej bezpečnosti. Zatiaľ čo u susedov v Čechách sa ešte za socializmu dočkali automotodrómov v Moste a v Brne, situácia u nás nebola ružová a s rozpadom Československa sme prišli aj o tie dva na českej strane. Stali sme sa teda akousi „veľmocou“ letiskových okruhov, keď diváci mohli sledovať preteky motocyklov v Piešťanoch, Dolnom Hričove, Trenčíne, Boľkovciach, Sliači… Z nich najslávnejším letiskom bolo to piešťanské s takmer 30-ročnou históriou Ceny Slovenska, ktorú poznali aj poprední pretekári majstrovstiev sveta, či dokonca aj samotní majstri sveta.

BRATISLAVA SA MALA DOČKAŤ VĎAKA FRANTIŠKOVI SRNOVI
Prvá informácia o stavbe špeciálneho pretekárskeho okruhu sa na Slovensku objavila ešte začiatkom sedemdesiatych rokov, kedy sa o niečo podobné snažil František Srna. S jeho tragickým odchodom na pretekoch v Bratislave v roku 1973 však predčasne skončil aj samotný projekt špeciálneho okruhu.

DRUHÝ BRATISLAVSKÝ POKUS – VAJNORY
V osemdesiatych rokoch sa dokonca v časopise STOP objavil plánik špeciálneho okruhu. Projekt bol situovaný pri Vajnoroch pri Bratislave, ale viac sa už okolo toho nespomenulo.

PIEŠŤANY – PRVÁ („NOVODOBÁ“) VERZIA
O celkom prvom špeciálnom okruhu v Piešťanoch snívali už v sedemdesiatych rokoch, boli dokonca pripravené plány, no o prvom tamojšom okruhu sa začalo na verejnosti vážne hovoriť až v polovici deväťdesiatych rokov. Projekt podporoval a do úspešného konca chcel dotiahnuť náš popredný automobilový pretekár Jozef Studenič. Prvý vypracovaný projekt mal však príliš veľa nedostatkov, trať mala využívať úsek štátnej cesty z Hornej Stredy do Piešťan (po tej sa jazdilo aj na začiatku histórie Ceny Slovenska), a tak nečudo, že projekt bol Medzinárodnou automobilovou federáciou (FIA) doslova zmietnutý zo stola.

PIEŠŤANY – DRUHÁ VERZIA
Nasledovalo niekoľko ďalších projektov, jeden z nich bol mimoriadne vydarený, trať mala byť situovaná do tej istej lokality a hoci sa už jednalo o skutočne kvalitnú prácu, k realizácii Národného automotodrómu Slovenskej republiky nakoniec neprišlo, aj keď Studeničove styky s vtedajšou vládnou garnitúrou boli na nadštandardnej úrovni. Definitívne o tom asi rozhodli voľby v roku 1998, ktoré znamenali koniec éry Vladimíra Mečiara. Nakoniec tak spomenutý projekt zostal viac menej jedným z pamätníkov neustálej predvolebnej kampane vtedy vládnucej strany. 

TRENĆÍN – ĎALŠÍ POKUS DODA STUDENIČA

Po tom, ako padli plány pri Piešťanoch, začalo sa hovoriť o tom, že by sa projekt okruhu (dĺžka okolo 4,6 km) mohol presťahovať do Trenčína. Vznikla taktiež maketa, pri ktorej sa uvádza, že okruh sa bude nachádzať pri Trenčíne, ale maketa je vytvorená opäť pri piešťanskom letisku. Je možné, že následne zmenili miesto okruhu, ale maketa bola zatiaľ ešte v pôvodnom vypracovaní, pretože nasledujúci obrázok dokazuje, že okruh už je umiestnený naozaj pri letisku v Trenčíne.

ŽILINA A TÚŽBA JÁNA SLOTU
Po tom, ako sa v roku 1997 začali konať preteky Ceny Slovenskej republiky na letisku v Dolnom Hričove, stal sa ich veľkým sympatizantom a podporovateľom žilinský primátor Ján Slota, ktorý sa tým pádom zblížil aj s organizátorom podujatí Petrom Balážom. Podpora motocyklovému športu sa Slotovi upierať nedá a jeho túžby siahali až k automotodrómu pri Žiline, ktorého projekt rovnako uzrel svetlo sveta. A hoci predstavenie 4,1 kilometrového okruhu bolo načasované pred voľbami v roku 2006 a strana Jána Slotu sa dokonca stala koaličnou vo vláde, nevedno či ako šéf menšinovej strany nemohol pravdepodobne túto víziu aj uskutočniť, alebo bol hlavný problém s vykúpením pozemkov, aj keď veľká časť okruhu mala byť na skládke teplárne. Ani historicky druhý žilinský okruh sa teda nakoniec realizácie nedočkal…

TRNAVSKÁ AMBÍCIA
Začiatkom roka 2008 sa v médiách začali objavovať správy o projekte automotodrómu v Trnave, konkrétne v lokalite Medziháj. Zámerom bolo vybudovať nadregionálne centrum športu, oddychu a zábavy, ktorého nosnou časťou mal byť auto-moto areál s pretekárskym okruhom so všetkým technickým, bezpečnostným, školiacim a ubytovacím zázemím. Pravdepodobne aj prílišná medializácia a z toho vyrastajúce ťažkosti, odpor občanov a pod. však nakoniec boli príčinami neuskutočnenia tohto projektu.

DOČKALI SME SA – SLOVAKIA RING!
Približne v rovnakom čase však medzi motorkármi začali kolovať prvé informácie o tom, že sa niečo chystá pri Dunajskej Strede. Bez zbytočnej medializácie, ktorá býva v takomto prípade skôr kontraproduktívna, a bez prihrievania si polievky politických predstaviteľov sa začal napĺňať sen nielen množstva automobilových či motocyklových jazdcov a fanúšikov, ktorí začali dúfať, že tentoraz zrejme nepôjde o nejaký predvolebný sľub a ani o plané reči, ale aj Ladislava Šnegoňa, ktorý rozhodujúcou mierou stál práve za týmto okruhom. A dnes tu máme už viac ako desaťročie Slovakia Ring, okruh, na ktorý môžeme byť právom hrdí!

Text: Richard Karnok
Foto: archív autora