Za obdobie 22 rokov aktívnej pretekárskej kariéry určite patrí medzi legendy motocyklových okruhov a to nielen na Slovensku. Narodil sa vo Svätom Jure 14.8.1932, je otcom dvoch dcér Eleonóry a Ľubice a syna Mariána, vyštudoval gymnázium a elektrotechickú priemyslovku.

Zamestnaný bol najprv ako opravár motocyklov, majster mechanickej a zváračskej dielne a päť rokov ako vedúci výroby prototypov v BAZ (Bratislavské automobilové závody). Posledné roky bol zamestnancom Benzinolu a od roku 1992 je na dôchodku.

Prvýkrát štartoval v roku 1952 na svojej Jawe 350ccm (dvojtaktný motocykel) na pretekoch v Trnave, kde pri svojej premiére spôsobil už po tréninngoch rozruch najrýchlejším časom. Na túto situáciu spomínal pán Kročka pri rozhovore s úsmevom, že sa ani nevedel dostať k motocyklu. V pretekoch viedol až do posledného kola, šetril motorku, vypol banánik zapaľovania na ochladenie válcov no a drôtik sa odtrhol, po oprave „zubami“ došiel do cieľa, ale nie ako víťaz. Na prvenstvo ale nečakal dlho, už nasledujúce preteky na horskom okruhu v Bratislave „Slavín“ mu priniesli vavrín v triede 350 ccm.

Práve triedu 350 ccm jazdil úspešne až do roku 1956, kedy dostal I. výkonnostnú triedu. Motocykel predal Jánovi Horváthovi, ktorý s ním naďalej úspešne pretekal. Kročka prešiel do triedy 175 ccm na upravenej a prevŕtanej 150-ke ČZ, bolo to v čase ZVS v Nitre, kde mu umožnili venovať sa pretekom.
Na prvých pretekoch Majstrovstiev ČSR v Uherskom Hradišti skončil druhý za továrenským jazdcom Františkom Bartošom. A to v tréningu prepálil piest, ktorý zavarili a v nedeľu šiel na štart…

V nasledujúcom období dosiahol rad víťazstiev a titulov, celkovo absolvoval vyše 200 pretekov , v rokoch 1960, 63, 64, 66 a 67 bol Majstrom ČSR v triede 175 ccm a stal sa tak historicky najúspešnejším pretekárom tejto triedy, pričom okrem spomenutých titulov bol celkovo ešte raz druhý a dvakrát tretí a v 250 ccm má dve druhé miesta s motocyklami vlastnej konštrukcie. Jeho dielnička v Jure bola široko ďaleko známa a ako sám vraví, že jeho snom a cieľom bolo stále niečo zlepšovať a vymýšľať, že vlastne pretekanie bolo „východisko na preverenie myšlienok“. Vtedy na základe výsledkov dostal od Zväzarmu pridelenú ČZ 350, čo bol v podstate vylepšený Walter, neskôr dostal Juniora 250-ku. Po zrušení triedy 175 ccm dostal ponuku z Považských strojární jazdiť na fabrickom Tatrane 50 ccm RS, a tak v sezóne 1966 spolu s Bohumilom Kovářom hájili farby Považských strojární. A začala sa éra úspechov, ale aj poruch a opráv v triede 50 ccm, ktorej zostal verný až do roku 1974 a dosiahol v nej titul Majstra Československa a viacero medzinárodných úspechov. Po skončení aktívnej kariéry pokračoval ako štátny tréner pre CPM.

František Kročka bol nielen úspěšným pretekárom, ale aj neskutočne zručným konštruktérom. V jeho dielničke sa zrodilo veľa úspešných motorov a motocyklov, navrhoval a vyrábal si prakticky všetko, od odliatkov skriní, piesty, prevody, dokonca sústružil aj piestne krúžky, proste vždy prišiel nápad a realizácia nasledovala buď u nich doma alebo za pomoci priateľov. Jeho pomoc ocenili aj ďalší pretekári, ktorým pomáhal pri úpravách alebo príprave motocyklov.

Redakcia portálu Moto-cup.sk praje pánovi Kročkovi do ďalších rokov života všetko najlepšie!