Vynikajúci úspech dosiahol 13-ročný český pretekár Filip Salač na okruhu Guadix neďaleko španielskej Granady, kde sa prebojoval do budúceho ročníka seriálu Red Bull MotoGP Rookies Cup! Zaradil sa tak k svojim krajanom, Lukášovi Šemberovi, Jakubovi Kornfeilovi, Tomášovi Vavroušovi, Karlovi Hanikovi a Martinovi Gbelcovi, ktorí v tomto seriáli jazdili v minulosti.

Iste si mnohí z vás spomenú na drobučkého chlapca Filipa Salača, ktorý sa pri podujatiach Race for fun! na letisku v Trenčíne preháňal na minibiku a pri pohľade na kúsky ktoré s minibikom predvádzal, sme sa mnohí zhodli, že určite vidíme motorkára s veľkou budúcnosťou. Po letisku sa vtedy ako pretekár preháňal jeho starší brat Michal a na oboch synov pozorným okom dohliadal ich otec Michal, ktorý len krátko predtým ukončil úspešnú aktívnu činnosťou pretekára (mnohí nezabudneme na jeho krásny súboj s naším Vladimírom Ružom v Brne v roku 2005 v šesťstovkách) a všetku svoju energiu vrhol práve do pretekárskej výchovy svojich synov.

Dnes už je spomenutý Filip osobnosťou medzi mladými motoristickými športovcami, veď má na svojom konte titul európskeho šampióna v triede stoviek, rovnako titul majstra Nemecka či Španielska a mnoho ďalších výborných výsledkov. Postup do Red Bull MotoGP Rookies Cupu je však pre kariérny postup mimoriadne talentovaného jazdca jedným z najväčších úspechov a my sme Filipovi vďační za to, že sa nám dovolil vyspovedať doslova pár hodín po dosiahnutí uvedeného úspechu.

Filip, predovšetkým mi dovoľ pogratulovať ti ku skvelému úspechu, ktorý si dosiahol. Prezraď, s akými pocitmi si odchádzal do Španielska? Ako si videl svoje šance?
Ďakujem za gratuláciu. Do Španielska som išiel odhodlane ale vedel som, že to nebude vôbec ľahké, pretože tam bolo viac ako 100 jazdcov z 27 krajín, v tej chvíli som vôbec nevedel ako na tom budem, ale samozrejme som si trochu veril.

Zdanlivo to vyzerá tak, že si touto kvalifikáciou prešiel hladko ako nôž maslom, bolo tomu tak aj v skutočnosti?
Vôbec to nebolo ľahké, pretože nie všetci sme mali rovnaké podmienky, ja som išiel prvý deň v skupine B (boli tam skupiny od A po G), kedy bolo ešte chladno, a tak to celkom dosť kĺzalo, ale v druhom popoludňajšom tréningu to už bolo o dosť lepšie a ja som aa cítil na motocykli veľmi dobre. Večer oznámili mená postupujúcich do druhého finálového dňa a bol som tam 🙂 Finálový deň pre mňa začal zaradením do skupiny E, takže trať už bola dobre pogumovaná a ja som dal ako úplne prvý čas pod 1:30… Naši ma chválili, že som išiel čisto a každé kolo bol progres. Mal som radosť, ale pred sebou ešte posledný popoludňajší tréning. Začalo dosť fúkať a opäť sa menili podmienky, takže nikto už veľmi nezrýchľoval. Chcel som ešte pokoriť svoj čas, ale už sa to nepodarilo, ale aj napriek tomu, že som mal už dosť opotrebované gumy a vietor silnel som dokázal zajazdiť dopoludňajší čas a ďalšie kolá jazdiť stabilne.

Prežil si aj nejaké krízové chvíle, kedy si si hovoril, je to v háji?
Áno, bolo to po prvom rannom tréningu, kedy to vážne veľmi kĺzalo, nemal som ešte porovnanie časov s ostatnými a bol som dosť nervózny. Museli ma až trochu porovnať rodičia, otec, že mám pred sebou ešte druhý tréning a že na to mám, nech som v pokoji, mamka mi potom pripomenula že patrím medzi tých najlepších pilotov a že to dám. V druhom tréningu už som išiel asi o 2 sekundy na kolo rýchlejšie než Španieli a Taliani z predchádzajúceho dňa.

Dokážeš opísať svoje pocity, ktoré si prežíval keď oznámili tvoje meno medzi postupujúcimi?
Bol to neuveriteľný pocit, vôbec som tomu nemohol uveriť, bolo to ako sen, z ktorého sa nikdy nechceš prebudiť, ale ona to bola skutočnosť. Ale teraz už mi to príde ako obyčajný deň, občas si poviem dokázal som to, ale nejako si to neuvedomujem.

Svojmu otcovi, bývalému známemu pretekárovi si daroval prekrásny darček k jeho narodeninám, stihli ste už narodeniny aj tvoj postup nejako osláviť, alebo si to všetko nechávate na doma?
Osláviť sme to ešte veľmi nestihli… Do španielskeho domova sme sa vrátili v noci, mali sme to cez 400 km, naši si na mňa samozrejme ešte tú noc pripili, ale hneď na druhý deň sme leteli späť do Čiech, takže oslavu plánujeme s celou rodinou a kamarátmi spojenú s otcovými narodkami.

Mali ste tam ako jazdci aj predstavu o priebežných časoch ktoré jazdíte, alebo ste sa všetko dozvedeli až na záver každého dňa?
Všetci otcovia časy merali a vzájomne si ich tam ukazovali a porovnávali, takže nejakú predstavu sme určite mali, ale tu sa ani tak nehodnotili časy, ale hlavne štýl jazdy, správanie, angličtina a jednoducho celková osobnosť .. Časy boli až na „poslednom mieste“, ale aj keby boli to hlavné, tak iba ja, Manuel Gonzalez a Kevin Orgis sme sa dostali pod 1:30.

Na akých motocykloch ste v Španielsku jazdili?
Bol to Metrakit 125 2T s pneumatikami Bridgestone. jazdilo sa mi s tým celkom dobre, už od prvého tréningu som si zvykal nadvojtakt, ktorý mi sadol, ale štvortakt je štvortakt.

Považuješ postup do tohto seriálu za svoj najväčší úspech v kariére, alebo sú preteky, ktoré ti v živote priniesli väčšiu radosť?
Určite je pre mňa v tejto chvíli ten najväčší úspech postup a radosť mám obrovskú, veľmi sme si to priali, pretože je to ďalší dôležitý krok pre môj vzostup a sen dostať sa do Grand Prix. Každý jazdec, ktorý sa vekovo ešte zmestí do selekcie, sa túži dostať do Red Bull Rookies Cupu, ktorý sa ide pri Majstrovstvách sveta GP a ja som to dokázal, bol som vybraný medzi deväť najlepších jazdcov zo 107 krajín z celého sveta! Ale vážim si všetky moje dosiahnuté výsledky. Tieto si cením rovnako, pretože bez nich by som nebol tam, kde som teraz.

Vieš odhadnúť svoje šance pred svojou premiérov v Red Bull Rookies Cupe?
Už tento rok tam išlo dosť mojich kamarátov, ktorých veľmi dobre poznám, alebo som s nimi pretekal, ako sú napríklad Raul Fernandez, Rufino Florido alebo Marc Garcia, s nim som sa vlani naháňal v jednej skupine a teraz všetci traja idú o pódium. Takže latka je nastavená vysoko, ale ich výhodou bude rok navyše, ktorý je veľmi poznať, takže teraz mi začal najťažší kus mojej doterajšej kariéry, musím do toho dať všetko.

Určite máš komu poďakovať za všetky doterajšie úspechy ktoré si dosiahol a aj za tento v kvalifikácii do Red Bull Cupu…
Samozrejme na prvom mieste je rodina a hlavne moji rodičia, to oni sú tí čo so mnou jazdia všade na preteky, prispôsobujú všetok čas mne, podporujú ma a dokonca už prevažnú časť roka trávime v Španielsku. Chcem im veľmi poďakovať za to, čo pre mňa robia, bez nich by som toto nemohol robiť! Tiež by som chcel veľmi poďakovať všetkým sponzorom, ktorí ma podporovali v roku 2015, všetkým čo mi akokoľvek pomohli a podporujú, bez nich by som tento šport tiež nemohol robiť a samozrejme všetkým fanúšikom, mám ich čím ďalej viac a som preto veľmi rád, robím to aj pre nich.

Filip, vďaka za rozhovor, aj na Slovensku budeme pozorne sledovať tvoje počínanie v sezóne 2016 a samozrejme držíme palce!

Zhováral sa: Richard Karnok
Foto: autor a Red Bull MotoGP Rookies Cup