Jedna z osobností histórie slovenských cestných pretekov, ale aj motocyklového trialu, Tibor Straka ml. dnes, 23. augusta 2017,  oslavuje päťdesiatku. Tu sú aspoň v kocke spomienky vždy usmiateho sympaťáka.

„V mladosti, ako žiak ZŠ som sa venoval dva roky cestnej a dráhovej cyklistike. Už v tomto období ma otec ako vášnivý zanietenec motoristického športu brával na rôzne motocyklové podujatia. Pri ukážkach pražských trialistov sa mi tento šport tak zapáčil, že sme sa mu začali venovať (otec i ako organizátor). V roku 1982 som absolvoval svoje prvé trialové preteky v Čechách. V rokoch 1983-1990 som sa stal majstrom Slovenska v tejto disciplíne. V rokoch 1987 – 1989 som bol účastníkom seriálu majstrovstiev sveta a Pohára mieru a priateľstva ako reprezentant ČSSR.

V roku 1991 som sa už zúčastnil iba pár pretekov a v tom istom roku začala moja nová motocyklová éra, keď som v klube Laca Molnára začal pretekať (na staršej Honde) v triede superbike, kde som jazdil majstrovstvá Českej republiky a neskôr (už na Kawasaki) i medzinárodné majstrovstvá Slovenska. Pri silnej medzinárodnej konkurencii som bol viackrát vyhlásený za najlepšieho Slovenského pretekára.

V roku 1997 som sa stal medzinárodným majstrom Slovenska. Vyskúšal som aj účasť na majstrovstvách Európy. Po nepríjemnom zranení pravého zápästia som pretekanie prerušil. Po operácii som absolvoval veľmi dobre obsadený taliansky medzinárodný agentúrny seriál Superbike, ktorý som v roku 1999 úspešne ukončil celkovým víťazstvom. V roku 2000 som na tretej pozícii toho istého seriálu ukončil svoju superbikovú kariéru.
V rokoch 2005-2008 mi „chytli saze“  a znovu som sa začal venovať trialu, no už ako senior. V roku 2007 som sa stal majstrom Slovenska.

Momentálne sa už motošportu nevenujem a svoj voľný čas  trávim so svojimi synmi, keď starší Tibor (19) sa venuje amatérskemu hokeju a mladší Tomáš (13)  hrá hokejovú ligu za HK Ružinov a florbal, kde sa zúčastňuje i medz. turnajov.  Zabudnúť nesmiem na otca, ktorý mi vždy bol veľkou oporou!“

Bolo by ešte dlho o čom písať a spomínať na Tiborovú úspešnú kariéru…
Ale zostáva už iba zagratulovať, verím, že smiem i v mene všetkých priateľov a bývalých súperov.
Tibčo všetko dobré a NA ZDRAVIE!

Počúval a zapísal Július Mendl

——————————————————————–

K Tiborovmu jubileu pripájame aj príspevok Ing. Ruda Mladého z jeho knihy o histórii slovenských pretekov cestných motocyklov:

Pri vytváraní profilu tohto pretekára si neodpustím začať s jeho otcom, Tiborom Strakom st., ktorý patrí k nestorom motorizmu a motoristického športu na Slovensku. Práve on posadil prvýkrát Tibora juniora do sedla trialového motocykla a vlastne založili od piky dejiny tohto športu na Slovensku. To bolo v roku 1983 a sním prišiel aj premiérový titul Majstra SR v tejto disciplíne. V rokoch 1987 až 1989 patril už k československej reprezentácii s viacerými štartmi v seriáli Majstrovstiev sveta. K tomu celkovo 7-krát obhájil domáci titul.

K okruhom sa tento vyučený letecký mechanik dostal, keď pracoval u Laca Molnára. Strakovci kúpili Hondu CB 550 a s týmto „akože“ superbikom sa postavil na štart v Moste v roku 1991. Spomína, že sa cítil ako Trabant medzi Ferrari, ale tváril sa hrdo :-//, samozrejme sa nekvalifikoval. Pri ďalšom štarte v Banskej Bystrici sa už dostal aj na štart, ale už v treťom okruhu dostal „kolo“. Pred štartom na „Hranickej osme“ ale už mal Kawasaki ZXR 750, vyjazdil si pole position a v cieli tretie miesto bolo nesmiernou vzpruhou a motiváciou.

Od zavedenia triedy SBK na naše okruhy potom už patril jednoznačne k našej špičke, v roku 1993 úspešne sekundoval Zellerovi, ktorý bol aj v nasledujúcich rokoch u nás jeho jediným premožiteľom, z čoho vyšli tri celkové druhé miesta v M-SR. Na súboje s Rudim spomína Tibor rád a považuje ho dodnes za najlepšieho a najserióznejšieho súpera. Ročník 1996 začal dvomi víťazstvami, ale športové šťastie pri ňom nestálo, skončil celkovo tretí. V tomto roku okúsil aj premiérovo štart o európske body, kde sa kvalifikoval do pretekov ale po kolízii so španielskym pretekárom bol koniec nádeji na dobré umiestnenie.

Všetko si vynahradil o rok neskôr. S dobrou technikou ovládol pole, päťkrát vyhral a to mu celkovo stačilo na titul Majstra SR pre rok 1997 spolu s celkovým prvenstvom v Slovenskom pohári, či absolútnemu víťazstvu pri Cene SR v Hričove. Popritom úspešne štartoval aj na viacerých medzinárodných pretekoch u nás, Maďarsku, Česku.

Jeho poslednou okruhovou sezónou bol rok 1998. Začal impozantne prvenstvom v Boľkovciach, nasledoval pád a zranenie v Hričove, niekoľko technických porúch a zrejme došla motivácia. Napriek tomu bilancia jedného titulu a trinástich domácich prvenstiev je za toto obdobie dobrá. Posledných pretekov sa zúčastnil v roku 2000 na Rijeke. Do pamäte sa mu vryli aj niektoré pády, napr. v roku 1993  v Moste po cieľovej rovine cca 260 km/h „odtrhol“ búdu maršala. Citujem: „následky ja nemám, no rodinní príslušníci ich pociťujú. Pokazená centrála…“

Tibor bol známy perfektnou prípravou motocyklov, vždy muselo byť všetko tip-top, o čo sa mu starali mechanici a kamaráti Stano Polakovič, Jožko Jurina, ktorí pri ňom stáli už z čias trialu. Neskôr to bol Bohuš Dobál až do záveru Tiborovho pretekania. Pre mňa bol ale tiež nezabudnuteľný jeho „kameňákmi“, sálal humor za všetky drobné. Nakoniec skončil aj Tibor ako mechanik, keď sprevádzal Vlada Karbana pri jeho púti v rámci seriálu Majstrovstiev sveta SBK a precestoval s ním temer celý svet.
Ako sám vraví, z recesie sa vrátil po 16-ročnej prestávke k trialu kde v senioroch získal ôsmy trialový titul Majstra Slovenska.

Text: Ing. Rudolf Mladý
Foto: autor a archív T. Straku
Autor videa: Richard Karnok

Tibor Straka a jeho dve víťazstvá v Dolnom Hričove v roku 1997: