Výnimočný víkend v talianskej Adrii je za nami. Horúce slnečné počasie bolo k nevydržaniu, ale jazdiť sa muselo a podmienky mali všetci rovnaké. Krásna účasť pretekárov všetkých tried, fantastický areál s traťou, ktorá je jediná asi svojho druhu.
V triede Ohvale GP-0 automatic štartovalo cez víkend 19 detí a tento počet je zatiaľ asi najväčší čo sme zažili. Maťko v sobotňajších tréningoch jazdil veľmi slušné časy, keď jazdil okolo 6.-7. miesta a v poslednom voľnom tréningu zajazdil dokonca piaty čas v hodnote 1:06,3 min. Minulý rok tu zajazdil v druhých pretekoch svoje maximum 1:07,4 min. A to ešte nebolo všetko, lebo táto trať nám naozaj sedí a ja som vedel, že má na viac.
Po tréningoch sme si spoločne odskočili k moru okúpať a zaskákať si. Maťko nám predviedol pár svojich parkourových trikov. S veľkými nadšeniami sme šli do meraných tréningov a tu mi trošku skysol úsmev, keď ráno zajazdil 13. čas… Nechcelo sa mi ani žiť. Ale niekedy to proste nejde a deti sú deti. A čo čert nechcel, Maťko upchal toaletu a ja som ju musel čistiť… Hovoríme si s Radimom, čo už, aspoň mi to prinesie šťastie, keď sa musím rýpať v … svojho syna… Povedali sme si pár slov, boli sme pozrieť na trať, ukázať kde robí chyby a kde sa dá získať ešte nejaká tá desatinka času…
V druhom tréningu Maťko zatiahol a vylepšil svoj čas zo soboty na hodnotu 1:06,5, čo stačilo na 8. miesto na štarte. To už sa dýchalo lepšie a my sme sa pripravovali na prvé preteky. Fantastický štart v prvej zatáčke, šiesty, kde sa chytil tej rýchlej skupinky a rýchlymi kolami predvádzali všetky deti neuveriteľnú atmosféru. Maťko o šiestu pozíciu v štvrtom kole prišiel, ale vzápätí na brzdy neuveriteľným čistým spôsobom to súperovi vrátil a poslal ho von z trate. Maťko opäť šiesty. Jeden zo súperov na výjazde na ciel spadol a Maťko sa dostal na piatu pozíciu, ktorú si už dokonca pretekov udržal. S Radimom sme skákali od radosti. Bol som zvedavý na čas a ten bol 1:05,7. Neuveriteľné!
Výborná nálada v boxoch a my sme zrazu verili v to, že máme našliapnuté na medailu. Do druhých pretekov sme šli ako na ihlách a dúfali v čo najlepší výsledok. Maťko bol na štarte opäť fantastický, v prvej zatáčke piaty a rýchlymi kolami sa utrhla skupinka, kde bol aj Maťko. O jedno miesto po troch kolách prišiel, keď dotieral zozadu ďalší zo súperov. Počas šiesteho kola došlo k pádu jedného z jazdcov a vzápätí Maťko došiel o ďalšie miesto. Vyvesili červenú vlajku a predčasne ukončili preteky.
Maťkovi nakoniec ostalo šieste miesto z druhých pretekov, nakoľko sa rátala pozícia kola pred vyvesením červenej vlajky. Takže fantastické. Čas vylepšil ešte na 1:05,3, čo bol pre mňa nonsens…
Teraz sme už len museli čakať na sčítanie bodov, na ktoré miesto nám to bude stačiť.
Až večer po siedmej hodine sme sa na vyhlásení výsledkov dozvedeli, že Maťko je štvrtý, keď ho volali na stupeň víťazov. Pre mňa to bol najkrajší darček k narodeninám, ktoré som oslávil v nedeľu a Maťko deň pred pretekmi…
Na pretekoch s nami bol aj Denis Kováč v triede scooter, kde v triede štartovalo až 26 pretekárov. V prvých pretekoch musel z piateho miesta pre poruchu odstúpiť. V druhých pretekoch predviedol krásnu jazdu, keď z desiateho miesta sa prepracoval na tretie, no na pódium to nestačilo. Potešiť ho mohla aspoň spoločná fotka so Scotom Redingom, jazdcom MotoGP, ktorý bol skúšať Ohvale Daytona.
Chlapci predviedli krásne výkony, po ktorých sme všetko zbalili a spokojní a šťastní sa presúvame o pár kilometrov nižšie k moru, kde ostaneme celý týždeň dovolenkovať.
Srdečne všetkých zdravíme a tešíme sa na ďalšie preteky.
S pozdravom Čermo a Radim
