Vo výbornom svetle sa na úvod sezóny predviedol obhajca superbikového národného aj medzinárodného titulu šampióna v seriáli IMRC, Slovák Vladimír Ruža. V sobotu sa postaral o mimoriadne dramatický záver prvých pretekov a hoci v druhých jeho jazdu ovplyvnilo nepriaznivé počasie, v závere opäť mocne finišoval a vybojoval prvú desiatku.
Vladimír Ruža:
Keďže som pred týmito prvými pretekmi po zime sedel len raz na motorke, tak som mal určite obavy či budem konkurencii stíhať. Preto som išiel na trať už v piatok aby som sa trocha viacej rozjazdil. Bolo to síce len také zoznamovanie s motorkou, ale veľmi mi to pomohlo.
V sobotu v kvalifikácii sa mi všetko vydarilo a zajazdil som si na tejto trati svoj rekord na kolo. Ale podstatné bolo, že nie len jeden raz, ale dokázal som takýto čas zajazdiť aj na opotrebovaných pneumatikách v závere kvalifikácie. Bolo z toho pekné štvrté miesto na štartovom rošte.
Večer som teda do prvých pretekov odštartoval dobre a v prvej zákrute som bol na tretej pozícii, ale počas prvých dvoch kôl som sa nevedel dostať do rytmu a postupne som sa prepadol až na 7. miesto. Videl som, že idem o sekundu horší čas ako v kvalifikácii a vedel som, že môžem jazdiť určite rýchlejšie. Začal som preto na to viacej tlačiť. Môj pocit z motorky sa zlepšil a dostal som sa do väčšej pohody.
Postupne som začal súperov naspäť predbiehať a prebojoval som sa až na tretiu priečku. V nájazde do predposledného kola mi mechanici ukazovali náskok pol sekundy a ja som vedel, že keď sa nič vážne nestane, tak pri takomto krátkom okruhu to je dostatočný náskok.
Lenže dobehol som pomalého jazdca, ktorý bol o kolo pozadu. Presne v mieste kde sa nedalo predbiehať a držal som sa za nim. Moji súperi to využili k tomu aby sa znova na mňa dotiahli a v poslednom kole sa ma Poliak Oskaldowicz dosť nebezpečne pokúsil predbehnúť, čo sa mu aj podarilo. Keď som chcel zabrániť kolízii, tak som musel ubrať a preto sa dostal predo mňa. Došiel som teda do cieľa na štvrtom mieste celkovo a na prvom mieste v hodnotení Majstrovstiev Slovenska. Za takýto výsledok som bol aj tak veľmi rad.
V nedeľu v kvalifikácii som použil len jednu novú pneumatiku hneď od začiatku. Lenže keďže nás bolo na tejto krátkej trati 30 jazdcov, tak som vždy v rýchlom kole stretol nejakého pomalšieho jazdca a vždy z toho bolo nejaké zdržanie. Bol som sklamaný, lebo som chcel zajazdiť čas pod 1:26, ale zase z toho bolo len 1:26,3. O to viac som bol nahnevaný, keď mi laptimer ukázal optimálny čas 1:25,5. Prepadol som sa teda oproti sobotňajšiemu štartu o dve priečky a štartoval som zo šiesteho miesta, čo nebolo až také zlé v takej konkurencii. Lenže keď sme stáli na štarte začalo pršať a my sme boli na hladkých pneumatikách.
Preteky boli aj tak odštartované a v prvej zákrute som bol približne na 7. mieste, ale vzápätí v prvej preklápačke spadli predo mnou hneď traja jazdci a ja som sa im len tak tak vyhol. To ma veľmi zdržalo a dostalo sa predo mňa kopec súperov. Podľa toho čo sa udialo predo mnou som veľmi nedôveroval hladkým pneumatikám, lebo začalo už dosť silno pršať, tak som išiel asi až veľmi opatrne a preto som sa prepadol až na nejaké 23. miesto. Postupne som ale začal získavať dôveru a zrýchľoval som. Predbiehal som jedného súpera za druhým, ale bolo z toho už len desiate miesto celkovo a tretie v hodnotení Majstrovstiev Slovenska.
Keď mam zhodnotiť cely víkend, tak som veľmi spokojný. Overil som si, že som schopný bojovať o popredné priečky v medzinárodnom hodnotení, čo je pozitívne.
Bez podpory by som tieto preteky nemohol absolvovať, preto by som chcel veľmi poďakovať Štefanovi Bunčiakovi, spoločnostiam SG Fix, Krafter a TopKraft, firme LK Suspensions, RP Tuning, Motostore, AGV, Dainese, ELF , Sebimoto, SV Moto, mechanikom mojej rodinke a rodičom.
Text a foto: Richard Karnok
