Od mladosti sa pretekov zúčastňoval ako fanúšik Pavla Dekánka. Keď sa mu priblížila päťdesiatka, rozhodol sa že je čas vyskúšať si atmosféru pretekov z pohľadu jazdca.

„Paľa Dekánka sme chodili povzbudzovať po celom Československu a bol nás vždy plný autobus,“ spomína na časy spred dvadsiatich rokov. „Niekedy v ňom už ani nebolo miesto… Bola vtedy skvelá atmosféra, tých pretekov bolo ročne veľa a vždy bývalo veselo.“
Opäť ako fanúšik sa potom na pretekoch začal častejšie objavovať už v novom tisícročí. Všímal si Puškárovcov, staršieho si pamätal ešte zo dávnejších čias, mladšiemu držal palce ako fanúšik a keďže sa mu darilo vo firme, začal mladého Miša podporovať. „Keď som videl v akých podmienkach pracujú, rozhodol som sa im pomôcť,“ vraví Vlado.

Prišiel však čas, kedy sa pre preteky rozhodol aj on sám. „Na motorke som jazdil, ale len na cestách. No lákalo ma čoraz viac vyskúšať si preteky. Povedal som si, že pokiaľ nemám únik moču a ešte preložím nohu cez motorku, tak do toho môžem ísť,“ smeje sa a dodáva: „Navyše ma v tom začal podpichovať aj starší Mišo Puškár, a tak som kúpil nejaký črep, ktorý prešiel úpravou a s cieľom nebyť posledný som sa v roku 2010 vydal na prvé preteky Alpe Adrie na Hungaroringu. To sa mi podarilo, za mnou skončili ešte dvaja Maďari a to bolo pre mňa ako výhra. Splnil som si počas tých dvoch rokov aj záväzok vždy byť na danom okruhu rýchlejší ako predtým.“

Vlado pochopiteľne už plánuje nadchádzajúcu sezónu. „Mám 51 rokov a preteky jazdím pre radosť. O veľkých cieľoch už nerozmýšľam. Dva roky som jazdil za vlastné, samozrejme to stálo dosť prostriedkov, aj keď vďaka materiálovej pomoci od chalanov z SG Fix Racing sa to dalo zvládnuť.  Veľmi sa mi páči myšlienka Slovenského pohára, Šnegoňovi za to patrí veľká vďaka a ja idem do toho. Ak bude dosť prostriedkov, tak pôjdem aj niektoré podujatia Alpe Adrie. Rád by som však do Slovenského pohára prilákal aj niektorých bývalých pretekárov. Je to výborná príležitosť zajazdiť si, navyše za tak málo peňazí.“

Vlado si uvedomuje, aké je dôležité mať doma pre preteky pochopenie rodiny. „Tak túto otázku máme u nás doma veľmi dobre vyriešenú, moja manželka totiž preteky miluje, od mladosti sme spolu na preteky chodili a ona si napríklad doteraz dáva na noc budík, aby mohla sledovať priame prenosy z Veľkých cien, či zo Superbikov,“ prezrádza skutočnosť, ktorú mu môžu mnohí kolegovia len závidieť. „Ale nechce aby som jazdil na prírodných okruhoch a keďže tie sú naozaj nebezpečné, tak ma ani presviedčať nemusí. I keď… chcel by som štartovať v Kopčanoch… Tam by som sa rád zviezol… Uvidíme,“ vraví Vlado a svoje rozprávanie uzatvára slovami o predsezónnej príprave: „Na motorke sa nič nemení, a čo sa týka fyzickej prípravy, tak do toho idem poctivo, pribral som snáď päť kilogramov. Na Myjave sa v zime nedá chudnúť, to by nebolo v poriadku, také niečo sa v kopaničiarskom kraji nepatrí…“